Příspěvky uživatele kata4845

Práve som sa vrátila a tu je pár mojich postrehov (nebudem opakovať užitočné triky uvedené vyššie - vďaka za ne):
Išla som základnú trasu Teherán, Širáz, Jazd, Esfahám, Kašan.

Teherán by som úplne vynechala. Rozhodla som sa tam zastaviť len kvôli Národnému pokladu v Banke Melli http://www.cbi.ir/page/1475.aspx, veď kde človek uvidí taký kopec drahokamov, ale aj tak je tam také šero, že človek aby si oči vyočil, ak chcel niečo vidieť.

Teherán je hnusné mesto preplnené autami, kde síce majú metro, ale to jazdí úplne slimačím metrom, takže ja som sa z letiska síce nechala doviesť taxíkom k najbližšiemu metru ešte s dvoma Nemcami, ale potom mi trvalo ešte hodinu a pol, než som sa metrom a busom dostala do severnej časti mesta k svojej hostiteľke. Ak sa zastavovať v Teheráne, tak jedine s ubytovaním niekde na Ferdowsi, aby človek nestrácal čas a energiu v MHD alebo shared taxis. NB: Taxíkom si v dopravnej zápche nepomôžete.

Ďalšie pamiatky v Teheráne by som tiež oželela: Národné múzeum s pamiatkami s Persepolisu je zbytočné navštevovať, ak sa človek chystá do Persepolisu samotného. Golestanský palác nahradia podobné paláce napr. v Širáze.

V Širáze by som vynechala návštevu mešity, omnoho krajšie budú v Esfaháne. Ide o to, že vstupné stojí kľudne 5 eur (200.000 riálov), takže už by som nevymetala úplne všetky pamiatky, len tie naj. Páčili sa mi paláce Naranjestan a Khan-e Zinat ol Mok. Ak ich navštívite tu, ze zbytočné zastavovať sa v Kašane, tam sú sice iné, ale úbohejšie. Čo sa týka systému prirodzenej ventilácie v kašanských "palácoch", ten uvidíte v Jazde. Pevnost v Širáze stačí zvonku. Určite by som šla k Hafezovmu hrobu, len nie so svojím couch-hostiteľom, ktorý mal akurát chuť rozoberať so mnou svoje životné trable nábožného gaya v Iráne - couchsurfing môže byť pekná otrava! Ale zas vďaka nemu som sa večer, navlečená do čádoru, ocitla v neskutočnej svätyni s nádhernou zrkadielkovou výzdobou https://en.wikipedia.org/wiki/Shah_Cheragh

Persepolis: Dá sa ísť spoločnými taxíkmi, a to nielen minibusíkmi, ktoré uvádza Lonely Planet, ale presne naproti tomu miestu (t.j. naproti cez ulicu od južného východu z objektu terminálu Karadish Terminal) je ohromné stanovište žltých taxíkov, ktoré fungujú ako shared taxi do Marvdasht. Veľmi rýchlo sa plnia - na rozdiel od minibusíku z objektu terminálu. Jedna cesta stojí 50.000 riálov. Z Marvdasht do Persepolisu sa potom dá už len "dar bastom" za 80.000 riálov.

Do Jazdu som išla busom o druhej odpoludnia, síce VIP, ale nefungovala klíma a na oknách chýbali záclonky, dosť hrôza. Vraj autobusy v dobrom stave varážajú až neskôr odpoludnia, čo môže byť pravda, lebo všetko ostatné VIP boli v poho.

V Jazde som bola jediným hosťom úplne nového Backpack Hostelu. Mala som off-season cenu 10 eur za jednotku s vlastnou kúpeľňou, čo bola po couchsurfingu v Širáze, kde som spala na zemi v obývačke aj sa mamou a sestrou couch-hosta náramná úľava:-) Mail na hostel: info@yazdbackpacker.com Vedú to takí mladí chalani, sympatickí a snaživí. A hlavne je to úplne v centre. Jazd bol zaujímavý, až na to, že som si neuvedomila, že ide vlastne o staré mesto obklopené veľkým "novým mestom." Treba preskúmať systém zásobovania vodou podzemnými "tunelmi" a domysledný systém "klimatizácie" budov pomocou vetracích veží. Veľmi zaujímavé. Z nedostatku iných možností som si kúpila prvý a posledný okružný výlet na Kharanaq, Chak chak a Meybod - hnali nás z miesta na miesto a otravný sprievodca čosi vykladal s nezrozumiteľným prízvukom. Prvé a posledné miesto mi pripadalo vyslovene ako pasca na turistov (čakala som opustenú dedinu v prvom prípade a starý hrad v Meynode niekde uprostred púšte a nie uprostred mesta), pri tom druhom sme aspoň videli dosť pozoruhodnú krajinu.

Mne osobne sa ale čo do architektúry najviac rátal Isfahán. Práve tu by som si dôkladne pozrela obe mešity na námestí Naqsh e Jahan a tiež prastarú mešitu Masjed-e Jameh. Tam som sa ocitla po poludňajšej pauze (mezi 11. a 13. majú zavreté) a nebolo tam takmer nikoho, len kŕdle holubov a ticho. Veĺká sila.
Čo ma ale dožralo hlavne v Isfaháne, bolo, že nádrž na hlavnom námestí a hlavne v paláci Chehel Sotun bola prázdna!!! Maľovali a čistili ich, aby bolo všetko pripravené na Nowruz, iránsky Nový rok. A to isté sa opakovalo aj na ďalších miestach nepr. v Kašane. Tiež veselo opravovali terasu Ali Qapu, kam som sa dostala až na druhý pokus a tam sa vyhýbala robotníkom s fúrikmi:-(

Kašan je také provinčné mesto, opäť preplnené autami. V zúfalstve sme sa nechali vyviesť do ďalšej pasce pre turistov Abyaneh, ale tam sem si aspoň urobili slušný výšľap na kopec naproti do výšky asi 2200 nad morom... Najlepšie na Kašane bolo to, že odtiaľ išiel priamy autobus na letisko, posledný odchádza o 17:30 a fakt na letisko ide a nie len niekde na najbližšie mýto... O oficiálnu zastávku ale nešlo: autobus zastavil priamo pred vchodom do letiskovej budovy, hneď veľa policajného auta:-), ja som vyskočila, podali mi ruksak, a potom hneď odišiel. A ja som konečne pochopila, ako je možné, že na letisko autobusy chodia a z letiska nie...

Záverom by som povedala, že v Iráne už tiež prišli na to, že turisti prinášajú peniaze, ale ešte to tam nie je preplnené. Možno to bolo aj tým, že bolo pred sezónou, ale nestretala som veľke skupiny napr. Číňanov, ktoré sú obvzlášť neznesiteľné. Iránci sa mi ako ľudia veľmi rátali: najčastejšie som tam počula slovo bebachšíd, čo znamená prepáčte... Sú voči sebe zdvorilí, empatickí a srdeční. Voči mne ako samotnej žene boli všetci bez výnimky galantní.
Prípadné otázky kľudne píšte na trsova@volny.cz
PS prenechám LP Irán za cca 350 CZK, k tomu ako bonus pár bankoviek, simku Irancell, dobíjaciu kartu na metro v Teheráne.

Elektronická víza jsou v zásadě jenom pro ty, co se jim chce na ambasádu (berou otisky prstů). A osobně vložit 50 eur do obchodní banky plus připravit pár dalších papírů, podle toho, co mají uvedeno na stránkách velvyslanectví (konzulární oddělení). Stačí fotky dvě. Takže pokud se prokousáte skenováním a odesíláním foto a pasu, dostanete mailem VISA APPLICATION SUBMISSION NOTICE s jakýmsi číslem, které ambasáda uzná ako to slavné referenční číslo. Vyřízení jim trvalo týden a půl (možná to bylo i dříve, ale nekontrolovala jsem). No ale mám to a nemusím se pakatit na letišti. Jo a není třeba dokládat, kde máte ubytování.

"jako v každém jiném velkoměstském metru, na stránkách metra je klikací aplikace do mobilů/tabletů s mapou. Klikneš odkud a kam a vyjede ti kde přestoupit a cena."

Mám dotaz ohledně použitelnosti Microsoft smartphonu (Microsoft Lumia 535) v Japonsku obecně (ve wifi) a s japonskou SIMkou? Ví o tom někdo něco prosím?