Cestopis

Svätá zem

Viacej sme jedli ako sa modlili
Cestopis z roku 2017 napsal Matúš Bartko

Pomaly, ale isto sa začínala zima a tak sme sa s kamoškou rozhodli navštíviť krajinu, kde bude ešte teplo a budeme si môcť užiť zopár lúčov slnka a spíjemniť si posledné predvianočné týždne. Keďže sme obaja z východného Slovenska a ponuka leteniek je obmedzená, rozhodli sme sa využiť, čo nám Košice ponúkajú.

Napísal som jej, že sa dá letieť do Tel Avivu, Izrael. Odpoveď bola - "poďme" ! Tak po pár minútach klikania a hľadania som našiel najlacnejšiu možnosť  streda (29.11.)-nedeľa(03.12.).

Asi každý zažil tie reči a otázky, keď sa rozhodol vycestovať do krajín, ktoré nie sú pre bežných ľudí až také známe alebo skôr ktoré nie sú až tak preferované na dovolenkovanie. U nás na Slovensku to je ešte dokonca o stupeň horšie a skeptických ľudí je dosť. 
Nás to neodradilo, a teda sme si začali plánovať čo chceme vidieť, kam ísť a hlavne - čo chceme ochutnať. 

Deň 1. streda

Moja superschopnosť cestovateľa je, že zaspím kdekoľvek, v akejkoľvek polohe a za 15 minút. Tak isto to bolo aj pri odlete z metropoly východu. Lietadlo ešte nestihlo opustiť runway a ja som už sladko spal. Odlet v ranných hodinách z Košíc, kde začínalo snežiť a prílet do Tel Avivu do príjemných 20 stupňov, to bol pocit na nezaplatenie. 

Vstupná kontrola po pristaní na letisku Ben Gurion, Tel Aviv.
Keď sme začali čítať, kam to vlastne sme kúpili tie letenky, tak sme sa dozvedeli aj o vstupnej kontrole na letisku a o otázkach kladených od policajtov. Boli to klasické otázky, prečo ste pricestovali, čo budete robiť a tak ďalej. Ak si dobre pamätám, boli to asi tri otázky, vydanie vstupnej kartičky, ktorú nesmiete stratiť a išli sme na vlak. Vo vstupnej hale nás zastavil ďalší policajt a spýtal sa kam ideme, či máme ich peniaze zamenené a pomohol sa nám zorientovať. 

Vstupné kartičky
Vstupné kartičky



Vlakom sme sa dostali na hlavnú stanicu v Tel Avive a potom MHD k ubytku.  Lístok na vlak si kúpite na stanici v automatoch a vždy prechádzate cez skener alebo cez nejakú kontrolu a všade sú vojaci. Ak ste žena a páčia sa vám chalani v uniformách, ako mojej kamoške, tak to je to správna krajina.

Akonáhle sme sa ubytovali, tak sme sa vybrali na pláž. Ubytovanie sme mali nejakých 200 metrov od pláže čo bolo super. Po pláži sa dá prejsť celý Tel Aviv.  Naše plány nás zaviedli hneď do najstaršej časti Tel Avivu, prístavu Jaffa. Jaffa je považovaná za jedno z najstarších miest na svete! Takže tú sme nemohli vynechať. 

Keď sme už začali byť hladní, tak sme sa rozhodli vyskúšať miestne tradičné jedlo, humus. Ľudia, oni podávajú humus všade. To je jedno, čo si dáte, či budete jesť vo fastfoodoch alebo v drahých, lacných reštauráciách, všade dostanete humus. Je to ale výborné jedlo - aj u nás v Košicicach máme židovskú reštauráciu - Burekas, takže sem tam sa zastavím, dám si humus a zaspomínam si na Izrael.

Večer sme si zašli na pravý nefalšovaný kebab. Pod pojmom kebab si nepredstavujte taký ten náš klasický, ako môžete dostať v placke zabalený. Tam to je v chlebe zvanom "pita", mleté mäso (mne to pripomínalo našu fašírku), samozrejme humus nesmel chýbať a zelenina. 

Humus
Kebab
Shawarma

Deň 2. štvrtok

Ranné vstávačky, obliekačky a hor sa do Jeruzalema. Pred vstupom na autobusovú stanicu musíte prejsť kontrolou, neukazujete žiadne doklady ani víza, ale musíte prejsť cez skener. Cestovali sme busom, za hodinu a niečo sme boli na mieste. Potom MHD do starého mesta, do najväčšieho a najstaršieho trhoviska. Sadli sme si k domácim a trošku sa povypytovali kam sa pozrieť, čo určite nevynechať , oni zasa nás - odkiaľ sme a taká klasická spoznávačka. Cestovanie v Jeruzaleme je o nervoch, všade zápchy, každý sa predbieha, nikto nedodržiava zákony, hoci na každom kroku máte policajtov. Miestami to vyzeralo ako v Taliansku. Ešte pred zastavením vás čaká prehliadka autobusu vojakom a pri vstupe k Múru nárekov (Wester Wall) ďalšia kontrola. 
K Skalnému domu na Chrámovej hore (Dome of the Rock) sme sa bohužiaľ nedostali, lebo v ten deň bol prístup iba pre moslimov. Vraj sú dva spôsoby,  ako musíte dokázať že ste moslim, jeden spôsob je vaše meno a ten druhý si musíte domyslieť. 

Prechádzanie uličkami a niekedy až pretláčanie sa, bolo dosť unavujúce, a teda sme sa vybrali pozrieť si Dávidovu vežu (Tower of David). Cesta týmto múzeom bola zaujímavá a v podstate v nej bol opísaný celý vývoj Jeruzalema. Od jeho počiatkov až po súčastnosť, kto kedy vládol, ako sa mesto rozvíjalo, aký vplyv na neho mali jednotlivé národy a tak ďalej.

Pobyt v Jeruzaleme sa nám trocha predĺžil a keďže sme chceli stihnúť spoj, tak sme sa rozhodli ísť už naspäť do Tel Avivu, niekam na večeru . Po večeri sa nám ešte nechcelo spať a tak sme si vyšli prejsť sa a pozrieť si nočný Tel Aviv.

Western Wall
Dome of the Rock
Tower of David

Deň 3. a 4. piatok a sobota 

Voľno. Sabat. 

Obaja pacujeme a hľadali sme aj takú destináciu kde by sme si mohli oddýchnuť. Predsa len, cestovanie nie je len o poznávaní a ochutnávaní jedál, ale aj o oddychu a užívaní si ešte  teplého počasia v decembri. Počasie nám vyšlo úžasne a dohodli sme sa, že v piatok sa ešte prejdeme po miestach, kde sme neboli a v sobotu si dáme nič nerobenie na pláži. V piatok sme prešli blší trh, kde sme mohli nájsť snáď všetko. Bol to klasický blšák so všetkým ako sa patrí. Na obed sme mali shawarmu, to je presne ten kebab/kebap ktorý poznáme my zo Slovenska/Česka. Prešli sme si aj miestne trhovisko a ochutnali rôzne ovocie, zeleninu a sladkosť zvanú Baklava, ktorú asi väčšina bude poznať. 
V piatok po západe slnka ale začína v Izraeli Sabat. Na to si treba dať pozor a hlavne preto sme šli do Jeruzalema vo štvrtok. V piatok večer celý Izrael vypne -  a to doslova. Všetky košer reštaurácie sa zatvoria, prestane chodiť MHD a ľudia zmiznú z ulíc. Tel Aviv je na tom o čosi lepšie ako Jeruzalém. Tel Aviv je multikultúrne mesto, a teda nie každá reštaurácia, každý obchod sú košer. V Jeruzaleme je to pravý opak a sviatok Sabat sa striktne dodržiava. Sabat končí až v sobotu po západe slnka a vtedy celé mesto zasa obžije. Pre nás Európanov piatok večer a všetky podniky zatvorené ? Neexistuje.

Sobota bol deň, kedy sme ležali na pláži, bolo krásnych 28-30 stupňov, kúpali sa a posielali fotky na Slovensko (na Slovensku v tom čase už začala zima, tak teda trošku škodoradosti nezaškodí). Úplne ničnerobenie a lenošenie na pláži.
Večer sme sa rozhodli ešte nájsť jeden fast food, ktorý sme si vyhliadli a vraj je to najlepší fast food v meste. Mali pravdu. To jedlo bolo najlepšia vec akú som kedy jedol, bolo to košer, vegetariánske. Nemám najmenšiu šajnu ako sa to jedlo volalo a čo tam vlastne všetko bolo, ale bolo to neuveriteľne dobré. Po jedle sme náhodne natrafili na stánok, kde robili čerstvé šťavy. Tak sme si teda vybrali zmes a pokecali s chalanom za pultom. Je dosť obdivuhodné, že poznal Slovensko (aspoň sa tak tváril a chválil našu peknú prírodu). 

Deň 5. nedeľa 

Skorý ranný let domov na Slovensko, do zimy. Týmto je povedané všetko. 

Zážitky pro tebe sepsal Matúš Bartko

26. 10. 2018, poslední aktualizace 2018-11-03T12:05:23+01:00

Matúš Bartko žije na Slovensku a procestoval 14 zemí světa, nejvíce Evropu a Afriku. Na Cestujlevne je už 1 rok, napsal pro tebe 2 cestopisy .

Další cestopisy

Čtení na 8 minut
Okruh kolem ostrova Gran Canaria

Trip po Gran Canaria trval 8 dní včetně cesty a vše začalo odletem z Berlína. Nebo spíše zveřejněním akční letenky na cestujlevne?

Čtení na 28 minut
Okolo jazera Erie
Pavol Švantner Severní Amerika

Keďže v týchto častiach USA a Kanady som bol iba rok dozadu, zvažujem, že tentokrát by som výlet poňal trochu dobrodružnejšie.

Čtení na 6 minut
Izrael a jordánská Petra

Cesta po Izraeli spojená s výletem do Petry.

Čtení na 30 minut
Za hokejom do Toronta

Tento cestopis som bol rozhodnutý nenapísať. Hovoril som si, že nikoho už predsa nebude zaujímať, ako sa po druhý krát trepem do Kanady a ešte aj na ten istý hokejový šampionát. Ale nakoniec vidíte :)

Další cestopisy

Komentáře

Žádná otázka není hloupá ani špatná. Pokud známe odpověď, rádi se o ni podělíme.

Avatar uživatele

Nechceš klikat? Přidej se mezi nás! (pokud nejsi robot)