Francúzska Polynézia: Ako sme na tento ostrov mohli zabudnúť?
Cestopis z roku 2024 napsal frixus
Na otázku odpoviem hneď v prvej vete, lebo vo Francúzskej Polynézii ma najviac očaril ostrov Rangiroa, na ktorý sme vôbec neplánovali ísť a plán sa zmenil až po pár dňoch strávených na ostrove Tahiti a zlej predpovedi počasia.
Naša pôvodná cesta: Tahiti-Moorea-Bora Bora-Huahine-Tahiti
Naša finálna cesta: Tahiti-Moorea-Bora Bora-Huahine-Rangiroa-Tahiti
Príprava
Cestu do Francúzskej Polynézie sme doma začali plánovať dva roky pred našou návštevou v septembri 2024. Pôvodne sme chceli na cestu použiť nazbierané míle z kreditky Miles&More, ale rýchlo sme zistili, že možnosti cesty sú veľmi obmedzené a za dodatočné poplatky by sme zaplatili príliš veľa, takže by sa to vôbec neoplatilo. Tak sme sa rozhodli si kúpiť letenku za peniaze. Možnosti ako sa dá dostať na hlavný ostrov Tahiti sú nasledovné - United s cca 20 hodiným prestupom v San Francisku, Condor, Air Tahiti Nui alebo French Bee cez Paríž Orly. Bohužial spojenie na Orly nie je z Prahy veľmi frekventované a museli by sme tam dlho čakať na prestup alebo prespať 1 noc, pričom Air Tahiti Nui sú celkom drahé a French Bee je low cost a po prirátaní ceny "veľkého" príručáku a jedla na palube, by cena letenky nevychádza až tak atraktívne. Jediná možnosť teda zostala Air France. Stanovili sme si, že na Tahiti chceme letiet na konci hlavnej sezóny v septembri, a preto sme začali obzerať letenky už 10 mesiacov pred cestou. Podarila sa nám zohnať letenka za akceptovaľnú cenu a naša príprava mohla začať.
Prečítali sme si rôzne cestopisy na cestujlevne.com alebo aj mimo a všetci odporúčajú booknuť vnútroštátne prelety a ubytovanie čo najskôr, kedže hlavne na menších ostrovoch sú možnosti ubytovanie obmedzené. Nakoniec sme sa rozhodli pre nasledujúci itinerár Tahiti 3 dni na oddych po dlhom lete a potom vždy 4 dni na každom ostrove Moorea, Bora Bora, Huahine alebo Maupiti a posledné 4 dni znova preskúmanie hlavného ostrova Tahiti. Pričom finálne rozhodnutie či ísť na Huahine alebo Maupiti vyplynulo z možnosti skladania leteniek cez Air Tahiti Pass a nakoniec nám do plánu sadla zastávka na Huahine.
Medzi ostrovami sme sa presúvali prostredníctvom Air Tahiti Pass a spoločnosť Air Tahiti ponúka rôzne balíčky v závislosti podľa toho koľko ostrovov a v akej oblasti chcete navštíviť. Zase platí pravidlo, že je lepšie si kúpiť Pass čo najskôr, špeciálne ak by ste sa chceli vybrať na menej obývanej ostrovy, kde je ponuka letov nízka napr. Maupiti. Air Tahiti ponúka kúpu aj samostatných leteniek medzi ostrovami, prípadne je možné využiť aj nové konkurenčnú spoločnost Air Moana.
Z ostrova Tahiti na Mooreu premáva niekoľkokrát za deň aj ferry. Túto možnosťou cestovania možné využiť aj medzi viacerými ostrovmi (Tahiti-Moorea-Taha´a-Raiatea-Bora Bora-Maupiti), ale frekvencia je menej častá - služba sa volá Apetahi Express. Ferry premáva 3x týždenne, ale domáci hovorili, že cesta vždy závisí od počasia. Prípadne je možné využit kompu iba na presun z Bora Bora na Maupiti, ak by bol let na Maupiti s Air Tahiti už plný.
Tahiti
V Papeette sme z Európy, s medzizastávkou v Los Angeles, pristáli okolo 5:00 ráno a letisku nás privítali spevom a hudbou lokálni a toto bolo prvý a posledný krát, kedy nám niekto v Polynézií spieval. Po vybavení všetkých pasových formalít, sme si vymenili peniaze v zmenárni na letisku (mali najlepší kurz) a hneď išli taxíkom na Hilton Hotel Tahiti. Po dlhej ceste sme potrebovali oddych a prvé dni sme nechceli nič robiť, iba oddychovať v rezorte. V hoteli sme si zaplatili raňajky a keďže bola nedeľa, tak na raňajkách hrala lokálna tahitská kapela a servírovali tradičné tahitské pokrmy ako poisson cru - tuniakové kúsky so zeleninou v kokosom mlieku, grilovaný vepřový búček, tuniakové sashimi so sójovo-medovou omáčkou, kokosový chlieb, banánové poe - zapečené banánové pyré s tapiokovou múkou a ovocie. Toto bola jedna z mála príležitostí, kedy sme mohli ochutnať rôzne tradičné jedlá, lebo inak sa takéto jedlá nedali na ostrove skoro vôbec zohnať, teda okrem poisson cru. Raňajky v Hotel Hilton boli nekresťansky drahé cca. 1.600 Kč na osobu, ale lokálna živá hudba a široký výber tradičných jedál za to stáli - pozor, živá hudba a myslím, že aj lokálne jedlo sa v Hiltone servírujú iba v nedeľu a je možné tam prísť aj keď nie ste ubytovaní.
Prvý deň po príchode sme boli unavení, ale pobyt pri bazéne nám spríjemnil čakanie. Bohužial sme izbu dostali až okolo 14:00, ale čo sa dá robiť. Pobyt v Hilton Hotel Tahiti sme bookovali cez http://www.google.com/travel/ a to ma potom presmerovalo na agoda.com, kde som našiel najlepšiu cenu.
V nedeľu večer sme sa ešte išli prejsť do centra mesta, ale jediné čo bolo otvorené bol McDonalds a Burger King, inak bolo všade mrtvo a ani nohy.
Hotel Hilton
Hotel Hilton
Hotel Hilton
Nasledujúci deň sme zostali odpočívať na hoteli a urobili si relax day. Raňajky sme si kúpili v miestnej pekárni, ktorá sa nachádza hneď cez cestu v malom nákupnom centre. Z hotela do nákupáku vedie malý mostík, takže netreba prechádzať cez cestu. V obchodnom centre sa nachádza food court a hypermarket Carrefour. Okolo obeda sme sa išli ešte prejsť do centra mesta, aby sme si dali obed na trhovisku Marché de Papeete, ale osobne som bol dosť sklamaný. Predávali tam veľa suvenírov, ponuka jedla bola dosť obmedzená na rôzne medzinárodne jedlá alá bageta, nudle atď . Okolo obeda boli už stánky s čerstvými rybami zavreté a ponuka jedál z rýb bola tiež extrémne obmedzená napr. sme si kúpili poslednú porciu poison cru. Celé centrum Papeete ma vôbec nekúzlilo, je tam dosť špina a nič k videniu.
Ďalší deň nás čakal celodenný výlet vnútrozemím ostrova. Pôvodne sme chceli íst na tento výlet až na konci nášho pobytu, ale bohužial už sme nezohnali lístky cez http://www.iaoranatahitiexpeditions.com, tak sme si bookli výlet cez viator.com cez spoločnost Tahiti Expedition (90 EUR). Ráno nás na hotely vyzdvihol starší domorodec v surferskom štýle. V aute spolu s nami boli dve američanky zo Strednej Ameriky a 4 francúzi. Bohužiaľ náš sprievodca a šofér v jednom nevedel veľmi dobre po anglicky a bol divný napr. hovoril mi, že jeho najlepší spôsob trávenia večera je, keď sa opije doma s manželkou....
Naša prvá zastávka pri potoku, stále neviem dôvod prečo sme tam zastavili, bola o tom, že sprievodca povedal 2 vety po anglicky a potom kecal asi 10 minút s francúzmi. Ďalšia zastávka bol výhľad na vodopády, takže som mohol konečne začať fotiť. Zastávka bola zase príliš dlhá, 2 vety po anglicky, 15 minút kecania po francúzsky. Toto sa postupne opakovala aj na ďalšej zastávke, ale viet po anglicky začalo trochu pribúdať. Sprievodca nám pri brode s mostom ukázal pôvodné rastliny ako vanilku, tapioky, sliepky a sladkovodné úhory. Na zastávke sme pobudli 40 minút, podľa mňa zase zbytočne veľa. Ďalej nás čakala cesta vnútrozemím a stopka pri nádrži. Jej účel neviem, lebo nám to nebolo vysvetlené. Nasledoval obed v lokálnej reštarácii in-the-middle-of-nowhere v džungli. Na jedálnom lístku sme si mohli objednať rôzne veci s hranolkami ale napr. aj kačacie prsa alebo tiramisu, veď kto by si nedal také menu v trópoch?
Údolie Papenoo
Údolie Papenoo brod
Údolie Papenoo
Údolie Papenoo
Najzaujímavejšia bola posledná časť, kedy sme sa nikde nezastavovali a približne 1,5 hodiny sme išli džípom cez krásnu prírodu a rôzne kopce. Vrcholom bol prechod cez tunel v kopci a nakoniec sme zastavili pri maličkom vodopáde. V okolí mesta Teva l Uta sme sa po kodrcaní napojili na asfaltku a po západnej časti ostrova sa vrátili na hotel.
Po ceste naspäť do hotela nám naše spolucestovateľky z výletu povedali, že si deň pred výletom do údolia Papenoo požičali auto na celý deň a neboli veľmi ohúrené ostrovom Tahiti. Viem, že tieto dve dámy z Ameriky nie sú pre mňa vzorom, ale to čo som videl po ceste smerom na hotel od mesta Teva ma vôbec neohúrilo a začal nám vŕtať chrobák v hlave, či posledné 3 dni na ostrove Tahiti nevymeníme za návštevu iného ostrova.
Po náročnom celodenném výlete po nespevnenej ceste džípom som bol rád v posteli a tešil som na ďalšie dobrodružstvo. Žážitok to bol úžasný, videli sme veľa krásnej prírody, ale popravde neviem, či by som tento výlet chcel absolvovať ešte raz, lebo cesta vzadu na džípe po nespevnenej ceste bola fakt nepohodlná. K mojej nespokojnosti určite prispela aj (ne)kvalita nášho sprievodcu, ktorý nevedel veľmi dobre po anglicky a veľa sme sa toho nedozvedeli, popravde to bol vlastne šofér. U iných spoločností, ktoré organizujú túru sme vedeli, že ich zakazníci majú aktívnejších sprievodcov, napr. mali aj časť, kde ich zoznamovali s lokálnym ovocním, ktoré mohli ochutnať alebo mali rôzne zastávky, kde im sprievodca ukazoval miestne zvyky, tradičné rastliny a ich využitie.
Údolie Papenoo
Údolie Papenoo
Údolie Papenoo
Tunel v údolí Papenoo
Odporúčanie - ak nechcete ani pár dní na oddych stráviť v rezorte na hlavnom ostrove, tak odporúčam sa čo najrýchlejšie presunúť na iný ostrov.
Moorea
Na ostrov sa dá ísť aj trajektom, ale my sme využili prvú časť nášho Air Tahiti Passu. Ubytovanie na ostrove som niekoľkokrát menil a úplne na poslednú chvíľu sa tam objavili bungalovy Miki Miki Surf Lodge blízko, vraj najkrajšej pláži Tamea. Keď som sa pozrel na mapu, tak som si hovoril, že auto na ostrove potrebovať nebudeme, lebo ubytovanie a hlavná pláž sú blízko a na zvyšok môžeme použiť autobus.
Už pri ceste z letiska na ubytovanie pešo som pochopil, že to letisko k ubytovaniu nie je až tak po ruke. Na pláž Tamea nás naštastie zviezla dobrá "lokálna" duša - Francúzska, ktorá žila na Moorei už 10 rokov. Z pláže sme to mali na ubytovanie ešte dalších min. 10 minút po prašnej ceste.
K ubytovaniu sme nedostali žiadne inštrukcie od majiteľa, ale akoby zázrakom sme tam stretli pani a pána, ktorí sa starali o údržbu (nikdy viac sme ich už tam nestretli). Dali nám kľúče a vysvetlili, že na autobusy sa nemáme spoliehať, lebo ako v správnom francúzskom departmente, šoféri autobusov sú v štrajku a autobusy nepremávajú pravidelne. Hneď som vedel, že prvá úloha na Moorii bude zabezpečiť auto.
Po pripojení na wifi som začal hľadať. Bohužiaľ bolo všetko obsadené, tak som si na mape pozrel, kde sa v okolí letiska nachádzajú požičovne a hovoril som si, že to pôjdem skúsiť osobne a možno motyka vystrelí. Cestu na letisko z ubytka sme si skrátili po pokosenej tráve popri letiskovému plotu. Nebol to až taký super nápad, lebo sme museli prejsť cez potok. Keby tam nebolo veľké poleno, ktoré sme použili ako lávku, tak by sme sa museli min 1,5 km vracať.
Už okolo 15:00 bolo letisko zavreté, takže sme tam nemohli navštíviť žiadnu požičovňu, ktorá sa tam nachádzala. Tak sme pokračovali ďalej do prevádzky Good Deal Rental Moorea čo bol vlastne stánok so zmrzlinou a majiteľka k predaju zmrzliny ešte prenajímala autá. Bohužiaľ nemala nič voľné, ale povedala, že najbližšia pumpa TotalEnergie Tamea požičiava aj autá a máme skúsiť tam. Pani som povedal, že túto info som nenašiel nikde na nete, ale povedala, že aby ste tam predsa len išli.
Pumpa bola veľmi blízko a vlastne žiadnu inú lepšiu možnosť sme nemali. Všetky dámy na pumpe nevedeli skoro vôbec po anglicky, ale rukami nohami sme sa dohovorili a za pár minút nás čakalo auto. Výhoda tejto požičovne bola v tom, že mala celoročne fixné ceny 7.000 XPF na deň vrátane základného poistenia, čo bola fér cena na poslednú chvíľu. Celí šťastní sme sa aj s autom vybrali konečne domov a potom na pláž sa okúpať.
Pláž Tamea je fakt veľká, nachádzajú sa tam 2 food trucky, ale tie sú otvorené iba cez deň okolo obeda a zatvárajú medzi 15-16 hod. Pláž je veľmi prírodná, takže je tam kopec zlomených mušlí, chalúh a konárov - seriózne odporúčam obuv do mora kvôli koralom. Ak chcete ležať na pláži, tak si najskôr musíte svoj kúsok pláže upratať, inak budete ležať na všetkom možnom, len nie na piesku. Na pláži neočakávajte žiadny servis, žiadne občerstvenie (mimo toho otvoreného cez obed), žiadne lehátka alebo bary.
V okolí nášho ubytovania neboli na pešo reštaurácie a ani potraviny, tak sme sa museli na večeru vybrat „do mesta“. Úplne náhodou sme objavili reštauráciu Manuia Grill. Ceny prijateľné a porcie obrovské. Objednali sme si poison cru ako predjedlo a rybu „catch of the day“ ako hlavné jedlo. Ku všetkému sa servíruje obrovská porcia hranoliek. Predjedlo a aj hlavné jedlo sme si rozdelili a odchádzali sme fakt plní.
Ďalší deň nás čakal šnorchlovací výlet spoločnosťou Moorea Miti Tours na pol dňa (70 eur). Ak by sme nemali auto, tak fakt neviem ako by sme sa dostali do prístavu, kde nás čakal náš sprievodca. Lodička nás povozila popri pobreží, sprievodca vysvetlil miestnu kultúru a príbehy. Na pár minút sme zastavili na plytčine, kde sa zdržiavajú raje a malé žraloky a s týmito morskými potvorkami sme si mohli zaplávať. Potom nás ešte čakalo šnorchlovanie v okolí Motu Tiahnura a nakoniec nás čln odviezol na pobrežie, kde nás šofér odviezol k nášmu autu. Väčšina turistov mala zaplatený celodenný výlet, ktorý ešte zahŕňal obed a jedno ďalšie miesto na šnorchlovanie, ale ten pol deň mi prišiel akurát.
Na obed sme sa zastavili v miestnom food trucku Aoy Thai Food, kde majiteľ Francúz mal za manželku Thajku a varili curry. Príbeh super, ale chuť jedla bola veľmi priemerná, takže sme neboli spokojní. Po ceste na ubytko sme sa ešte zastavili v miestnej destilérii Rotui Juice Factory & Destilery na ochutnávku rumu, džúsov (napr. banánový džús) a tetrapakových alko džúsov, ktoré sú fakt výborné. Majú ich skoro v každom obchode vo Francúzskej Polynézii s rôznymi príchuťami napr. Mojito, ale najlepší je Mai Tai. Potom sme už iba relaxovali a na večeru išli znova do Manuia Grill.
Nasledujúce ráno sme mali voľno, tak sme ešte skočili na pláž Tamea a potom sme si urobili okružnú jazdu po ostrove južnou stranou. Bolo to celkom zbytočné, ale dôvod prečo sme to urobili bol poobedňajší výlet na plávanie s veľrybami cez Viator - Moorea Moana Tours (170 eur), ktorého kancelária sa náchadzala na opačnej strane ostrova. Celé poobedie bolo zamračené, more nebolo veľmi pokojné a tak som sa toho obával.
Výlet sa nakoniec uskutočnil, ale keď nám inštruktor na lodi povedal, ze vidí veľrybu a máme v tých vlnách skočiť do mora, tak mi nebolo všetko jedno. Vlny ma nadhadzovali a môj „level of security“ bol pod akceptovateľnou úrovňou. Nesvietilo slnko, občas trochu popršalo, v mori nebolo vôbec teplo a do toho vlny. Bol som fakt unavený, lebo v mori sme dosť plávali, aby sme dohnali veľrybu, ale tá sa na nás vykašlala a zmizla v hĺbke oceánu.
Nastúpili sme znova na loď a plavili sa ďalej cca 20 minut do oblasti, ktorá bola pokojnejšia. Inštruktor našťastie zase zahliadol veľrybu a dal príkaz skočiť do mora. V tej chvíli som fakt rozmýšľal, či do toho znova pôjdem. Ale moja zvedavosť zvíťazila a ocitol som sa vo vode. Veľryba sa zdržiavala blízko lode a aby sme ju videli, tak nám inštruktor hovoril, čo máme robiť a kam plávať. Po chvíli som konečne uvidel veľrybu zblízka - bol to mega kolos a bola vzdialená iba pár metrov odo mňa. Bol som šťastný, že som sa prekonal a dal tomu ešte šancu. Na večeru sme išli na burger do Fare Le Canadienne Burger House. Voľba to nebola dobrá, môj club sandwich bol suchý a nepochutnal som si.
Posledný deň na Moorei sme sa rozhodli ísť na Belvedere (autom sa dá prísť až hore) a potom sme išli na krátku 45 min túru Three Pine Lookout. Vyhlaď z vyhliadky super, ale je tam dosť málo miesta, ktoré ešte viac obmedzuje húpačka, na ktorej si decká robili instagramove fotky. Počas túry počítajte s tým, že je horúco a budete sa potiť, preto je voda so sebou nutnosť (my sme samozrejme nemali). Navigácia tiež nie je najlepšie, ale nakoniec sme do dali. Po túre sme sa išli ešte nakúpiť do destilérie Rotui Juice Factory & Destilery. Večeru sme mali znova, a to tretí krát, v Manuaia Grill - dali sme si znova rybu „catch of the day“ a nejaké lokálne sashimi, ktoré sme predtým nemali.
Three Pine Lookout
Belvedere Lookout
Odporúčanie - ubytovanie by som nabudúce hľadal na severe ostrova, oblasť medzi Aroa Village Temae Morrea a Cooks Bay Hotel (videl som tam rôzne hotely alebo vilky s priamym vstupom do mora takmer z izby) alebo turistickejšia hotelovejšia oblasť je v medzi Hauru a Tiahure. Auto je must, ak chcete objaviť ostrov. Ako všade v Polynézii, tak aj na Moorei si treba objednavať výlet vopred aj niekoľko týždňov dopredu, napr. výlet za veľrybami bol vypredaný polroka dopredu.
Bora Bora
Vďaka Air Tahiti Pass nás čakal letecký presun na Bora Bora, pristáli sme na atole, ktorý sa vola motu a odtiaľ Vás odvezie lodička na hlavný ostrov, teda ak nebývate v niektorom z luxusných rezortov priamo na motu. Presun na hlavný ostrov je v cene letenky. Už v lietadle sme mali krásny vyhlaď na skalu, motu a ten výhlaď stojí fakt za to. Ubytovanie sme si zabezpečili v hoteli Royal Bora Bora, ktorý na miestne pomery ponúka dobrý pomer cena vs výkon. V prístave na hlavnom ostrove nás už čakala delegátka, ktorá nás za poplatok odviezla na hotel. Royal Bora Bora je trochu starší hotel, má vlastnú malú pláž s lehátkami, reštauráciu a vybavenie izby je také alá 80tky. Všetko je, ale funkčné a vo výbornom stave.
Hotel má dobrú polohu, je iba cca 15 minút pešo od pláže Matira, ktorá je super na opaľovanie cez deň a pri západe slnka tu miestni hrajú na hudobné nástroje a spievajú. Na pláži sa nachádza aj reštaurácia Bora Bora Beach Club, kde sme mali rezerváciu na večeru, ale podľa mňa ju nebolo treba, lebo bola dosť prázdna. Rezervácia nám, ale zabezpečila, že sme sedeli v prvej rade od pláže a výhľad na západ slnka bol úžasný. Na večeru som si dal tuniaka s vanilkovou omáčkou ako daily special a všetkým to odporúčam, bolo to mega. Ceny v reštaurácií sú rovnaké ako všade inde na ostrove a celkovo mi príde Bora Bora ako najdrahší ostrov zo všetkých čo sme navštívili.
Ráno nás čakal výlet Teremoana Tours cez spoločnosť Chez Nono (10.000 XPF) booknute emailom na hinaleverd@gmail.com. Lodička nás povozila okolo celého ostrova s rôznymi šnochlovacími zastávkami, kde sme videli raje s bodkami - "spotted eagle ray“, potom veľká raja „Reef Mantra Ray“ a znova zastávka s klasickými rajami a žralokmi, ktoré sme už videli na výlete na Moorei. Potom sme zastavili na motu a tam nám naši sprievodcovia pripravili mega výborný obed s miestnymi jedlami - kokosový chleba, poison crue a grilovane mäso. Toto bola naša druhá a posledná príležisť, kedy sme mohli ochutnať miestne špeciality. Sprievodcovia nám ukázali ako upliesť z listov palmy tanierie alebo ako rozbit kokos. Mali sme čas sa aj okúpať a znova plávať s „klasickými“ rajami.
Hlavná skala
Motu, kde sme mali obed
Zvedavá raja
Výhľad z motu na skalu
Ďalší deň sme mali odpočinkový na pláži Matira a na hotelovej pláži. Francúzska Polynézia je známa čiernymi prírodnými perlami, ktorých farba je 100 percentne prírodná, a preto sme sa rozhodli ísť na výlet do mesta Vaitape a preskúmať pár obchodníkov s perlami. Na Bora Bora je nejširší výber perál a ceny mi prišli porovnateľné s Moorou.
Odporúčanie - Bora Bora je najturistickejší ostrov, ktorý sme v Polynézií navštívili a ceny sú najvyššie. Bora Bora Beach Club je must, ceny sú fajn. Royal Bora Bora hotel má super pomer cena/výkon, ale nie je vidieť tú skalu. Tip na nižšiu cenu na bungalovy nad vodou - ak máte nejakých kamošov v USA alebo Kanade, ktorí majú zaplatené členstvo v Costco (niečo ako naše Macro/Metro), tak Costco holidays ponúka výraznú zľavu na bungalovy na Bora Bora.
Huahine
Znova let na ďalší ostrov a to Huahine. Ubytovanie je treba zabezpečiť fakt vo výraznom predstihu, pričom všetky sú pomerne drahé a vypadajú podpriemerne. Dôvod, prečo sme si vybrali tento ostrov je prostý, lebo je tam menej turistov a má autentickejšiu atmosféru. Alternatívnou bol Maupiti, ale tam sa nám nehodili časy letov do nášho itineráru.
Po pristaní na fakt "dedinskom" letisku nás vyzdvihol majiteľ nášho ubytka. To, že se jedná o menej turistický ostrov sme poznali hneď na začiatku, lebo odvoz z letiska bol grátis. Keďže sme prišli ráno okolo 10, tak náš apartmán nebol ešte pripravený a preto nás majiteľ vyhodil v “meste”. Prešli sme sa po rannom trhovisku, kde sme konečne videli lokálne ovocie - mango, malé banány, platanos, long apples, papayas atď. Napriek všetkému, čo nám tento ostrov nakoniec (ne)ponúkol, mi pripadal najviac lokálny. Na trhu sme stretli pani, ktorá predávala poe co je taká „nádivky“ z rôzneho ovocia, mala banánový, ananásový a potom také lokálne ovocie uru (chlebovník), ktorého príchuť sme hneď vyskúšali a aj si ho obľúbili.
Pláž v meste
"Nádivka" z uru
Kraby boli všade
Záliv v meste
Bývali sme v Fara Ara a majiteľ mal aj autopožičovňu a skleník s vanilkou. Tiež nám za poplatok vypral oblečenie. Ako som spomínal, ubytovanie na Huahine je veľmi lokálne, v štýle alá Jednoducho Mária telenovela z 80tych rokov. Všade dečky, kvetované obrusy, drevotrieska a matrace pokryté igelitom ;-). Ale verte mi, že toto bolo jedno z najlepšie hodnotených ubytovaní. Vzdialenosť z Fara Ara apartmánu do centra “mesta” bola cca 20 minút pešo a po ceste do mesta sme videli neskutočné množstvo krabov, ktoré žili na záhradkách jednotlivých domov. Ubytovanie sa dá nájsť priamo v hlavnom mestečku Tahateo, ale kvalita je podobná. Na ostrove je jediný malý rezort Le Mahana, ale ten je úplne mimo akéhokoľvek života.
Znova sme si pôvodne nechceli požičať auto, ale okolnosti nás donútili. Náš prvotný plán bol, si urobiť inland tour cez cestovnú kanceláriu (6.000 XPF), ale majiteľ ubytovania nás presvedčil, že požičanie auta a objavovanie miesta vlastnou osou nás vyjde lacnejšie ako kancelária a mal pravdu.
Ďalší deň sme si preto požičali auto a urobili vlastnú inland tour a objednali sea tour na posledný deň cez spoločnosť Huanine Nautiqe (10.000XPF, ale bohužiaľ sa, táto túra nikdy neuskutočnila, lebo kvôli zlej predpovedi počasia sme si skrátili pobytu na ostrove, viac o tom ďalej). Majiteľ ubytka nám dal mapu ostrova a ukázal zaujímavé miesta, kde sa máme zastaviť:
⁃ Sofitel beach - hotel je dávno rozobratý, pláž priemerná, celkovej atmosfére nepomohlo, že bolo zamračené. Nemám odtiaľ žiadnu fotku.
⁃ Pear Farm – platený, ale lacný výlet lodičkou na perlovú farmu. Jediná výhova je v tom, že tam sedí pán a ukazuje, ako sa "očkuje" perla. V obchodníku, ale nemajú veľmi veľký výber pre pánov.
⁃ Potok s modrookým sladkovodným úhorom v meste Faie (je tam značka kde to je). Mali sme šťastie, že počas návštevy potoka tam bola aj organizovaná túra a ich sprievodca kŕmil úhory mäsom a úhory sme mohli vidieť ako boli agresívne a ako sa vedia „plaziť“ po mokrých kameňoch.
⁃ Vyhliadka Maroe Bay
⁃ Juh ostrova Huahine Iti
Vanilková farma pri letisku
Úhor vo Faie
Maroe Bay vyhliadka
Celý deň bolo zamračené a večer pršalo.
Napriek tomu, ze sme boli vo Francúzskej Polynézii v čase sucha, tak sme nemali stabilné suché počasie a občas pršalo. Najviac sa to prejavilo na Huahine, kde predpoveď počasia nebola na celé 4 dni vôbec priaznivá a náš výlet sea tour bol v ohrození. Preto sme začali uvažovať o skrátení pobytu na Huahine, zrušeniu posledných troch dní na Tahiti a návšteve ďalšieho ostrova.
Pozerali sme počasie v okolitých ostrovoch Taha’a a Raiatea, ktoré sme chceli ako alternatívu, ale mali úplne rovnaký geografický ráz - skala v strede ostrova a okolo skaly sa hlavne poobede zachytávajú oblaky, čiže vyhliadky na jasnú oblohu boli úplne rovnaké. Nakoniec sme sa rozhodli ísť na druhý najväčší atol na svete Rangiroa, čo je rovina bez skaly, kde by sa zadržiavali oblaky.
Ďalší deň sme sa išli spýtať do kancelárie Air Tahiti, či môžeme urobiť zmenu v našom Tahiti Passe a odísť skôr. Pán nevedel moc dobre po anglicky a najskôr nám ponúkol možnosť letieť na Tahiti pôvodný deň, ale o 2 hodiny skôr. Povedali sme, že sa nechápeme a chceme letieť 1 deň skôr. Začal niečo ťukať na počítači, z tlačiarne vybehol papier a nakoniec povedal, letíte teda o 1 deň skôr ako ste chceli. Celkom nás to prekvapilo, že to bolo také jednoduché, bez ďalších poplatkov a tým pádom bolo rozhodnuté, ideme na atol. Následne sme si kúpili ešte prípoj z Tahiti na atol Rangiroa cez Air Moana. Báli sme sa kúpiť letenku cez Air Moana, keďže to bola nová letecká spoločnosť, ale všetko bolo fajn a jej riaditeľ je bývalý zamestnanec Air Tahiti, len zatiaľ je značne obmedzený počet destinácii kam lietajú.
Po vybavovačkách nám do obeda zostal nejaký čas, preto sme si na Windy pozreli ako sa presúvajú mraky a zistili sme, že najneskôr zasiahnu južnú časť ostrova, tak sme hneď sadli do auta a vydali sa na pláž Anini Mara´e, kde sme sa váľali ďalšie dve hodiny. Po čase sa začalo zaťahovať a to bol signál, že si máme nájsť miesto na obed a pomaly vyraziť domov. Dobre sme spravili, lebo len čo sme si sadli do auta, tak sa sputil hustý lejak a pršalo až do večera.
Pláž Anina Mara´e
Seafood plater na trhu v meste
Huahine Iti
Zastávky na Inland tour
Odporúčanie - tento ostrov bol najautentickejší čo sa týka jedla - seafood a krab a možnosti ochutnať lokálne ovocie. Osobne by som na tento ostrov druhý krát už asi nešiel. Ak by som tam nikdy nebol, tak tam úplne stačí stráviť 1 celý deň, urobiť si sea tour, návštíviť maličký trhu v meste a vanilkovú farmy pri letisku. Nebol som, ale osobne si myslím, že ostrovy Taha´a (sú tam pláže) a Raiatea (nie sú tam pláže) budú podobného rázu.
Rangiroa
Ráno nás majiteľ apartmánu odviezol na letisko a minuli sme posledný úsek Tahiti Pass na ostrov Tahiti. Tam sme na letisku čakali 3 hodiny, aby sme mohli prestúpiť na let Air Moana na Rangirou.
Tento ostrov bol naše najväčšie prekvapenie výletu a vôbec nechápem ako sme ho mohli pôvodne vynechať. Mýslim, že nás na internete odradili informácie, že je to ostrov hlavne pre potápačov, ale musím povedať, že my ako nepotápači sme sa tam nenudili a kľudne by som na ostrove strávil viac času, ak by som mal možnosť. Keďže bolo všetko na poslednú chvíľu, tak sme mali ubytovanie rozdelené - jednu noc v rezorte Maitai Rangiroa a zvyšné 3 noci Airbnb - Rangiroa Beach House.
Maitai hotel mal bazén aj vstup do mora a bolo vidieť, že veľa ľudí malo zaplatený all inclusive alebo polopenziu. Musím povedať, že hotel bol super a keby sme nemali na ďalšie dni zaplatené Airbnb, tak by sme tam zostali. But wait… naše Airbnb bolo absolútne mega, moderne zariadený maličký bytík (podľa mňa prerobený nákladný kontajner) v boho štýle s terasou, hamakom a súkromným vstupom do mora (boty do mora nutné). Absolútne nechápem, ako je možný taký mega rozdiel medzi ostrovami, kde Huahine štýl je ala “tvoja východniarska babka” a Rangiroa absolútne moderné trendy. Vedľa nášho kontaineru boli ešte ďalšie dve podobné bytíky a nič viac.
Maitai hotel
Oblasť Quai de Rangiroa
Rangiroa je atol, kde je problém zohnať základné veci, takže sme v deň presunu do Airbnb hľadali vajíčka v obchode. V malom markete Magasin Vaimariu pri letisku (najlepší výber na ostrove) mali iba plato s 30 ks a to sa nám zdalo zbytočne veľa kusov na pár dní, a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme bicyklami na úplný východ ostrova, oblasť Quai de Rangiroa. Tento obchod bol úplne tragicky zásobený a pre zmenu tam nemali žiadne vajíčka a povedeli, že zásoby prídu loďou o 2 dni. Vďaka nášmu výletu bicyklami sme aspoň videli ako delfíny skáču do vĺn medzi dvoma ostrovami, oblasť Tiputa Pass, Doplhin Viewpoint. Keďže sme už boli hladní, tak sme sa rozhodli si dať večeru v miestnom pizza food trucku Pizzeria Moanatea, ktorý mal ako prvý otvorené od 17tej. Voľba to nebola dobrá, na pizzu sme čakali cca 40 minút a nechutila nám.
Ďalšie ráno nás čakal výlet Blue Lagoon and Reef Island cez Orava Excursions (16.000 XPF). Toto bola jediná spoločnosť, ktorá mala nejaké voľné miesta na poslednú chvíľu, lebo iné agentúry už boli plné. Videli sme fakt krásne útesy a zátoky na južnej strane atolu a potom nás čakal obed v Blue Lagoon spojený s krátkym relaxom. Nakoniec sme sa presunuli do oblasti, ktorú volajú morské akvárium v okoli Quai de Rangiroa. Po ponorení do vody so šnorchlom som pochopil prečo ten názor, lebo okolo mňa plávali stovky farebných rybičiek. Medzitým na lodi začali miestni chlapci hrať na gitary a spievať lokálne pesničky, čo bolo pri západe slnka veľmi romantické. Úroveň služieb Orava Excursions bola priemerná, cítil som sa ako na výlete organizovanom teenegermi, ale videli sme pekné veci. Určite by som skúsil inú agentúru na tento výlet. Hlavne ma fascinovala veľkosť atolu, lebo na júžnú časť nám trvala cesta loďkou približne 40 minút.
Posledný deň bol naplánový relax na súkromnej pláži pri ubytku a výlet bicyklami do oblasti mestečka Rangiroa. V meste nie je nič, takže tam nemusíte chodiť. Tiež sme chceli ísť na Polynesia Evening all-can-eat bufet a cultural dance night do hotela Hotel Kia Ora Resort & Spa, ale nemali sme rezerváciu a keď sme tam prišli, tak povedali, že majú plno.
Deň pred odletom do Európy, nás čakal návrat na ostrov Tahiti, prespali sme v moteli Temana Airport Lodge. Je to ubytovanie fakt vhodné na jednu noc a bez veľkej batožiny, lebo ubytko je na strmom kopci a 20 kg kufor tam nechcete ťahať. Najviac je tam v noci počuť hluk z lietadiel.
Ďalšie ostrovy, ktoré sme nestihli:
Maupiti – tiež sa nazýva malá Bora Bora. Ponuka leteniek, hlavne cez Air Tahiti Pass je veľmi obmedzená, lebo sa nelieta každý deň a treba si letenku kúpiť čo najskôr, prípadne tam ísť trajektom z Bora Bora. Pôvodne sme tam tiež chceli ísť, ale nepasovala nám letenka. Ubytovanie je veľmi obmedzené a tiež si ho treba zabezpečiť čo najskôr.
Taha’a – nemá vlastné letisko, treba letieť na Raiatea a odtiaľ Vás lodička odvezie na ostrov. Hovorí sa, že je to ostrov vanilky
Raiatea – malo by to byť kultúrne centrum Francúzskej Polynézie s bohatou históriou a nie je to plážová destinácia
Fakarava – druhý najpopulárnejší atol, hneď po Rangiroe. Široká ponuka letov z Tahiti.
Celkové hodnotenie - Francúzska Polynézia je extrémne fotogenická, ale musím povedať, že fotky vypadajú lepšie ako realita. Nič autentické Vás tam bohužiaľ nečaká, lebo Francúzski kolonisti si povedali, že na Tahitách sa musí jesť foie grass, hranolky, bagety a francúzske syry. Jedlo je drahé (food truck okolo 1.000 XPF, reštaurácia okolo 2.000 XPF) a väčšinou servírované v polystery s umelou vidličkou a hranolky budú vaším najväčším a najčastejším priateľom. Pomer cena vs výkon je úplne strašný, platíte veľa a dostane málo. Treba si zobrať aj dobrý repelent, lebo komáre sú večer takmer všade a na sedenie na terase večer s knižkou úplne zabudnite. Túto destináciu sa oplatí navštíviť, iba ak fakt už neviete čo so sebou alebo ak by ste chceli byť cool ;-) Tí čo hovoria, že Francúzska Polynézia je super, sú tí Američania, čo si prenajali all inclusive bungalov na týždeň na Bora Bora a zo svojej vilky nad vodou nevystrčili ani nohu. Za mňa osobne sa tam už nechcem vrátiť, lebo viem, že na svete sú lepšie destinácie, ktoré mi za moje peniaze vedia ponúknuť viac. PS: po návšteve Francúzskej Polynézie mi Havaj už nepríde drahý.
Jak se ti cestopis líbil?
frixus procestoval(a) 61 zemí světa světa, nejvíce Evropu a Asii. Na Cestujlevne.com se přidal(a) před 8 lety a napsal(a) pro tebe 3 úžasné cestopisy.
Zobrazit profil12 komentářů
Žádná otázka není hloupá ani špatná. Pokud známe odpověď, rádi se o ni podělíme.
Zajímavý pohled, z trochu jiné stránky, na tuto úžasnou zemi. Už jsem zaznamenal lidi, kterým se tam né uplně líbilo. Samozřejmě každý má jiné nároky a jiný styl cestování a uřčitě to není země, která uspokojí 100% cestovatelů. Já v mnoha věcech ve vašem cestopise nesouhlasím, ale když jsem se nad tím zamyslel, tak Vás asi chápu. Jediná věc s kterou určitě nesouhlasím je tvrzení, že Havaj je levnější než Francouzská Polynésie. Při stejně kvalitním ubytování bych dal na Havaji za ubytování asi 2x-3x tolik, ceny potravin mi přišly podobné a některé aktivity byly oproti FP naprosto cenově ustřelené (ale třeba je to jen jiným stylem cestování). Přesuny mezi ostrovy jsou dnes již za podobné ceny. Asi budu muset na Havaj znova a dát mu ještě šanci, ale zatím z Havaje nemám vůbec dobrý pocit.
Zajímavý pohled, z trochu jiné stránky, na tuto úžasnou zemi. Už jsem zaznamenal lidi, kterým se tam né uplně líbilo. Samozřejmě každý má jiné nároky a jiný styl cestování a uřčitě to není země, která uspokojí 100% cestovatelů. Já v mnoha věcech ve vašem cestopise nesouhlasím, ale když jsem se nad tím zamyslel, tak Vás asi chápu. Jediná věc s kterou určitě nesouhlasím je tvrzení, že Havaj je levnější než Francouzská Polynésie. Při stejně kvalitním ubytování bych dal na Havaji za ubytování asi 2x-3x tolik, ceny potravin mi přišly podobné a některé aktivity byly oproti FP naprosto cenově ustřelené (ale třeba je to jen jiným stylem cestování). Přesuny mezi ostrovy jsou dnes již za podobné ceny. Asi budu muset na Havaj znova a dát mu ještě šanci, ale zatím z Havaje nemám vůbec dobrý pocit.
Hodnocení "poměr cena x výkon je úplně strašný" platí tak nějak v kostce pro všechny ostrovy Jižního Pacifiku. Je to prostě tak a musí se to akceptovat a nebýt potom zklamaný. Ono hodně je to dané logistikou - všechno se tam dováží, ten dovoz všechno prodražuje. Místní nemají v sobě takové to "pro prachy všechno", takže taky úplně nefungují, jako třeba v jihovýchodní Asii. Na nejlepší pocit z poměru cena x výkon fakt doporučuju například Indonésii.
Hodnocení "poměr cena x výkon je úplně strašný" platí tak nějak v kostce pro všechny ostrovy Jižního Pacifiku. Je to prostě tak a musí se to akceptovat a nebýt potom zklamaný. Ono hodně je to dané logistikou - všechno se tam dováží, ten dovoz všechno prodražuje. Místní nemají v sobě takové to "pro prachy všechno", takže taky úplně nefungují, jako třeba v jihovýchodní Asii. Na nejlepší pocit z poměru cena x výkon fakt doporučuju například Indonésii.
Ono "všechno se dováží" není úplně pravda. Zrovna Francouzská Polynésie si toho vyrábí poměrně dost. Tím myslím potravinářské a živočišné výrobky. Běžně koupíte místní ovoce, zeleninu, mléčné výrobky, maso, alkohol, nealko nápoje. Takže pokud si člověk nekupuje vysloveně hotové produkty z Evropy, USA a NZ, tak lze v supermarketu nakoupit poměrně za rozumné ceny. Naopak některé "premiové" potraviny jsou levnější než u nás (např. kvalitní sýry, uzeniny, ryby). A ano jsou potom velké rozdíly v potravinách v Carrefour na Tahiti a místních potravinách na Bora Bora. S ostatním souhlasím :-) P.S: poměr cena výkon za mě FP pecka :)
Ono "všechno se dováží" není úplně pravda. Zrovna Francouzská Polynésie si toho vyrábí poměrně dost. Tím myslím potravinářské a živočišné výrobky. Běžně koupíte místní ovoce, zeleninu, mléčné výrobky, maso, alkohol, nealko nápoje. Takže pokud si člověk nekupuje vysloveně hotové produkty z Evropy, USA a NZ, tak lze v supermarketu nakoupit poměrně za rozumné ceny. Naopak některé "premiové" potraviny jsou levnější než u nás (např. kvalitní sýry, uzeniny, ryby). A ano jsou potom velké rozdíly v potravinách v Carrefour na Tahiti a místních potravinách na Bora Bora. S ostatním souhlasím :-) P.S: poměr cena výkon za mě FP pecka :)
Milane, kde v Jižním Pacifiku jsi ještě byl, že to takto generalizuješ? Mě třeba 17 dní na Samoi v roce 2016 stálo jen 14000 Kč (bez letenky na Samou, spal jsem v jednoduchým chatkách na pláži s PP a cestoval jsem sám, což obvykle cestu prodražuje, ale na Samoi v mém případě ne). Samozřejmě, kdo chce komfort, ten si připlatí víc, než mnohde jinde, kde je podobný komfort standard (místní podnikatelé tam taky snadno a levně nakoupí zboží a služby). Podobně levně jsem procestoval téměř celé souostroví Tonga a Fidži (tam jen hlavní ostrov a několik menších poblíž), ale to už bylo v roce 2003. K tomu, co se tam nedováží, bych dodal, že pochopitelně ryby. Jihovýchodní Asie je extrémně levná díky ochotě místních tvrdě pracovat za pár dolarů (respektive místní měny), ale moc takových regionů ve světě už není, takže srovnávat s ní není tak relevantní.
Milane, kde v Jižním Pacifiku jsi ještě byl, že to takto generalizuješ? Mě třeba 17 dní na Samoi v roce 2016 stálo jen 14000 Kč (bez letenky na Samou, spal jsem v jednoduchým chatkách na pláži s PP a cestoval jsem sám, což obvykle cestu prodražuje, ale na Samoi v mém případě ne). Samozřejmě, kdo chce komfort, ten si připlatí víc, než mnohde jinde, kde je podobný komfort standard (místní podnikatelé tam taky snadno a levně nakoupí zboží a služby). Podobně levně jsem procestoval téměř celé souostroví Tonga a Fidži (tam jen hlavní ostrov a několik menších poblíž), ale to už bylo v roce 2003. K tomu, co se tam nedováží, bych dodal, že pochopitelně ryby. Jihovýchodní Asie je extrémně levná díky ochotě místních tvrdě pracovat za pár dolarů (respektive místní měny), ale moc takových regionů ve světě už není, takže srovnávat s ní není tak relevantní.
Libore, projel jsem Vanuatu, Fidži, Tongu, Niue, Palau. Pravda, na Samoi jsem nebyl, ani ve FR Polynésii. Určitě na Fidži, Tahiti a Samoi se něco lokálně vyrábí (větší ostrovy), určitě se dá stravovat na trhu (lokální zelenina, ryby). Ten problém je hlavně u průmyslových produktů typu pohonné hmoty, takže obecně drahá doprava, služby. Čím menší ostrov, tím je logistika složitější. Samozřejmě, že generalizuju, protože je to obecná pravda ve srovnání s tou Jihovýchodní Asií. To prostě v Pacifiku nikde nikdy nebude. Netuším, jaké bylo očekávání autora, ani co je jeho představa "dobrý poměr cena - výkon". Přesto jsem si dovolil tu paralelu s JV Asií, protože to všechno v kombinaci se samozřejmě dražší letenkou jakékoliv cestování prodražuje. Kdo chce dostupnou a levnou exotiku, nepojede do Pacifiku, naopak, kdo tohle všechno bere v úvahu, nebude tam zklamaný. Tuhle úvahu si každý musí před úvahou o cestě do Pacifiku udělat sám.
Libore, projel jsem Vanuatu, Fidži, Tongu, Niue, Palau. Pravda, na Samoi jsem nebyl, ani ve FR Polynésii. Určitě na Fidži, Tahiti a Samoi se něco lokálně vyrábí (větší ostrovy), určitě se dá stravovat na trhu (lokální zelenina, ryby). Ten problém je hlavně u průmyslových produktů typu pohonné hmoty, takže obecně drahá doprava, služby. Čím menší ostrov, tím je logistika složitější. Samozřejmě, že generalizuju, protože je to obecná pravda ve srovnání s tou Jihovýchodní Asií. To prostě v Pacifiku nikde nikdy nebude. Netuším, jaké bylo očekávání autora, ani co je jeho představa "dobrý poměr cena - výkon". Přesto jsem si dovolil tu paralelu s JV Asií, protože to všechno v kombinaci se samozřejmě dražší letenkou jakékoliv cestování prodražuje. Kdo chce dostupnou a levnou exotiku, nepojede do Pacifiku, naopak, kdo tohle všechno bere v úvahu, nebude tam zklamaný. Tuhle úvahu si každý musí před úvahou o cestě do Pacifiku udělat sám.
Zrovna ten benzín není úplně dobrý příklad, protože cena záleží spíš na daních a např. na Fidži teď stojí litr asi 1,2 USD. Doprava je asi spíš dražší na menších lodích pro turisty, ale ne na trajektech nebo v busech, které využívají hlavně místní. U služeb pro turisty asi kromě dražších nákupů zboží a subdodávek služeb, jak jsem psal, je na vině i malá konkurence a že turisti, kteří doletí tak daleko, si to můžou dovolit. Srovnával bych FP spíš s Karibikem, Seychelami, Reunionem, ale ta JV Asie má svá specifika. Jinak souhlas.
Zrovna ten benzín není úplně dobrý příklad, protože cena záleží spíš na daních a např. na Fidži teď stojí litr asi 1,2 USD. Doprava je asi spíš dražší na menších lodích pro turisty, ale ne na trajektech nebo v busech, které využívají hlavně místní. U služeb pro turisty asi kromě dražších nákupů zboží a subdodávek služeb, jak jsem psal, je na vině i malá konkurence a že turisti, kteří doletí tak daleko, si to můžou dovolit. Srovnával bych FP spíš s Karibikem, Seychelami, Reunionem, ale ta JV Asie má svá specifika. Jinak souhlas.
Já jsem v tomto případě reagoval na soběstačnost Francouzské Polynésie. Z mých zkušeností jakákoliv francouzská zámořská území, nebo případně zámořské departmenty jsou poměrně soběstačné. Na těchto ostrovech Frantíci maximálně využívají možností ostrovů. Pěstuje se zde téměř vše, co místní potřebují a spíš se produkty vyváží než dováží. Třeba zrovna na Tahiti fungují chovy dobytka, mlékarny, jsou tu sady a farmy se vším možným. Dále tu fungují konzervázny ale i lokální fabriky a stáčírny nealko (vyrábí se zde i coca-cola) a alko nápojů. Podobné je to i na francouzských ostrovech v Karibiku. Ale to funguje pouze ve "Francii". Na jiných ostrovech, kde není "bič" frantíků, to bylo úplně naopak a co si místní neulovili v moři, to se dováželo.
Já jsem v tomto případě reagoval na soběstačnost Francouzské Polynésie. Z mých zkušeností jakákoliv francouzská zámořská území, nebo případně zámořské departmenty jsou poměrně soběstačné. Na těchto ostrovech Frantíci maximálně využívají možností ostrovů. Pěstuje se zde téměř vše, co místní potřebují a spíš se produkty vyváží než dováží. Třeba zrovna na Tahiti fungují chovy dobytka, mlékarny, jsou tu sady a farmy se vším možným. Dále tu fungují konzervázny ale i lokální fabriky a stáčírny nealko (vyrábí se zde i coca-cola) a alko nápojů. Podobné je to i na francouzských ostrovech v Karibiku. Ale to funguje pouze ve "Francii". Na jiných ostrovech, kde není "bič" frantíků, to bylo úplně naopak a co si místní neulovili v moři, to se dováželo.
"Ferry premáva 3x týždenne, ale domáci hovorili, že cesta vždy závisí od počasia."
Chtěli tím domácí říct, že některé dny v tom období loď vůbec nejede (asi kvůli silnému větru)? Nebo jen že může mít pár hodin zpoždění?
"Ferry premáva 3x týždenne, ale domáci hovorili, že cesta vždy závisí od počasia."
Chtěli tím domácí říct, že některé dny v tom období loď vůbec nejede (asi kvůli silnému větru)? Nebo jen že může mít pár hodin zpoždění?
Myslim, ze obe moznosti pripadaju v uhavu. Asi by som sa na ferry nespoliehal den pred odletom do Europy. Co by som ja osobne spravil, ak by som sa rozhodol pre trajekt, tak smerom od Tahiti/Moorea by som zobral ferry, robil island hopping a potom zpatky z Bora Bora/Maupiti by som letel na hlavny ostrov.
Myslim, ze obe moznosti pripadaju v uhavu. Asi by som sa na ferry nespoliehal den pred odletom do Europy. Co by som ja osobne spravil, ak by som sa rozhodol pre trajekt, tak smerom od Tahiti/Moorea by som zobral ferry, robil island hopping a potom zpatky z Bora Bora/Maupiti by som letel na hlavny ostrov.
Bylo by možné zveřejnit pro představu celkový rozpočet cesty na osobu, případně i v podrobnějším členění na letenky + ubytování + jídlo + ostatní výdaje? Děkuji. Roman
Bylo by možné zveřejnit pro představu celkový rozpočet cesty na osobu, případně i v podrobnějším členění na letenky + ubytování + jídlo + ostatní výdaje? Děkuji. Roman
Ceny na osobu: Letenka PRG-PPT - 40.000 Kc Tahiti Pass - 11.700 Kc (3 ostrovy) Dokupenie letenky na Rangiroa na poslednu chvilu - 6.000 Kc Miki Miki Lodge - 4 noci - 15.000 Kc Royal Bora Bora - 4 noci - 23.500 Kc Fare Are Huahine - 3 noci - 3 noci - 8.500 Kc Hotel Marita Rangiroa - 1 noc - 6.400 Kc (na poslednu chvilu) zbytek je v textu
Ceny na osobu: Letenka PRG-PPT - 40.000 Kc Tahiti Pass - 11.700 Kc (3 ostrovy) Dokupenie letenky na Rangiroa na poslednu chvilu - 6.000 Kc Miki Miki Lodge - 4 noci - 15.000 Kc Royal Bora Bora - 4 noci - 23.500 Kc Fare Are Huahine - 3 noci - 3 noci - 8.500 Kc Hotel Marita Rangiroa - 1 noc - 6.400 Kc (na poslednu chvilu) zbytek je v textu
Mám srovnání jen s Velikonočním ostrovem. Je to Pacifik a zároveň není. Drahé tam je všechno taky. Tam se ale doslova vše dováží letadlem. Jen ryby ne. Místní si ze Santiaga obvykle dováží potraviny také. Návštěva zdejšího supermarketu byla podobně smutná jako někde v Norsku nebo Švýcarsku. Služby jsou drahé a je to prakticky jediný zdejší zdroj příjmu, protože nic nevyrábí ani skoro nic nepěstují. Nicméně luxusní denní meníčka se tam dala najít za ceny od 250 Kč. Vždycky dva chody a džus.
Bylo to tam pěkné.
Klíčem bylo dobře vybrat ubytko a mít ho se snídaní. Tím se dost ušetřilo. +Jet se skupinovou tour. Jinak průvodce 80$/den + auto 80$/den.
Mám srovnání jen s Velikonočním ostrovem. Je to Pacifik a zároveň není. Drahé tam je všechno taky. Tam se ale doslova vše dováží letadlem. Jen ryby ne. Místní si ze Santiaga obvykle dováží potraviny také. Návštěva zdejšího supermarketu byla podobně smutná jako někde v Norsku nebo Švýcarsku. Služby jsou drahé a je to prakticky jediný zdejší zdroj příjmu, protože nic nevyrábí ani skoro nic nepěstují. Nicméně luxusní denní meníčka se tam dala najít za ceny od 250 Kč. Vždycky dva chody a džus.
Bylo to tam pěkné.
Klíčem bylo dobře vybrat ubytko a mít ho se snídaní. Tím se dost ušetřilo. +Jet se skupinovou tour. Jinak průvodce 80$/den + auto 80$/den.