
Obec DIVÍN
Cestopis z roku 2025 napsal Pavel _38
Keď pôjdete niekedy cestou E58 resp. R2 a budete sa nachádzať v okolí obce Mýtna všimnete si šípku obec Divín.
Neváhajte a nasmerujte to do tejto malebnej obce, ktorá nie je veľmi známa. Ale zaslúžila by si aby sa dostala do povedomia turistov. Je ale zaujímavé, že túto obec a jej okolie ( priehradu Ružiná ) skôr nájde Nemec, Čech, alebo Holanďan, ale Slovák sem nezablúdi .
Nad obcou sa veľkoryso vypína hradná zrúcanina hradu Divín.
Obec Divín
Obec Divín sa nachádza v najzápadnejšej časti Revúckej vrchoviny v okrese Lučenec. Obec je dobre dostupná najmä z južných častí Slovenska, z oblasti Lučenca. Prísť sem však vcelku rýchlo viete aj z Podpoľania od Hriňovej a Detvy. Pri Divíne sa nachádzajú kopcovité výbežky Stolických vrchov, Veporských vrchov a pohoria Ostrôžky.
Obec je známa najmä svojim hradom a kaštieľom. Nachádza sa tu však viacero ďalších pamiatok a atraktivít. Z miesta tiež môžete podstúpiť viacero výletov. Pri obci sa nachádza vodná nádrž Ružiná, takže prísť sem môžete aj za vodnými radovánkami. https://www.regionjavor.sk/divin-historia/
Hrad Divín
Hrad Divín aj s podhradím pôvodne patrili do Novohradskej stolice. Územie stolice delí výrazná intravulkanická brázda na dve časti. Severná, slovenská časť Novohradu leží na Krupinskej planine, na Otrôžkach a v Slovenskom Rudohorí. Južnú, prevažne maďarskú časť, vypĺňa pohorie Čerhát. Novohradský komitát (župa, stolica) patrí medzi najstaršie v Uhorsku. O jeho starobylosti nepriamo svedčí to, že sa jeho územie cirkevnoprávne delilo medzi ostrihomské arcibiskupstvo a vacovské arcibiskupstvo. Tento neobvyklý, hoci nie ojedinelý, jav vznikol vyčlenením diecézy mladšieho vacovského biskupstva z ostrihomskej arcidiecézy, zaberajúcej pôvodne celý Novohradský komitát. Základom komitátu bolo rozsiahle domínium (domínium = samosprávna krajina predstavujúca zastretú formu koloniálneho panstva, vlastníctvo, panstvo) s centrom na hrade Novohrad (na území dnešného Maďarska).
Podľa Pamätnej knihy obce Divín sa zachovali dve povesti o vzniku hradu Divín. Podľa prvej hrad Divín postavil jeden slovanský vodca. Keďže však nechcel priniesť obeť lesnému duchovi, bol stále brzdený vo svojej práci. Čo robotníci cez deň postavili, to lesný duch v noci zničil. Nakoniec jeden starec navrhol, že tento duch sa len vtedy dá odstrániť, keď najbližšie ráno zamurujú do základov jedno dieťa. To sa i stalo a v stavaní mohli nerušene pokračovať. Pre tento divoký čin tu zdržujúci sa ľud nazval toto miesto Divínom.
Podľa druhej povesti, ktorá sa zachovala, založil hrad Divín jeden zo siedmych neznámych vodcov. Keďže pri vybudovaní tohto hradu mu pomáhali diabolskí duchovia, z vďačnosti tento hrad pomenoval Divínom.
Hrad bol postavený na prelome medzi 13 až 14 storočím v blízkosti mýtnej hranice na obchodnej ceste Zvolen – Košice. Je to dielo rodu Tomajovcov. Hrad sa pomaly rozširoval a v 15. storočí zohral hrad významnú úlohu obrany banských miest. V roku 1575 hrad podobne ako iné slovenské hrady dobyli turecké vojská a vládli tu do 16. storočia až kým ho neoslobodili Pálffyho vojská. Posledným majiteľom hradu bol nechcene známy lúpežník prezývaný “čert alebo diabol„ Imrich Balaša, ktorý sa preslávil svojou krutosťou, ale v roku 1674 mu klepli po prstoch cisárske vojská a hrad mu vypálili a vyhodili do luftu. Odvtedy hrad chátral.
Divínský hrad má aj svoje tajomstvá, tie sa ukrývajú pod hradným kopcom. Jedná sa o jaskyne.
Prvá Divínska vináreň, jej názov je výstižný, keďže pod hradom sa nachádza vináreň a v skalnej stene bola puklina za ktorou sa ukrývala jaskyňa. https://www.hrady-zamky.sk/divin/
Zichyho palác
Renesančný kaštieľ, ktorý stojí pod hradným kopcom bol postavený v roku 1670. Do roku 1945 ho vlastnil rod Zichy. Zakladateľom rodu bol Gál (alebo Zajk), ktorý už v roku 1260 bol majiteľom dediny Zajka v Zalianskom komitáte. Prívlastok de Zich, resp. Zichy začali používať v 14. storočí, ktorý odvodili od vlastníctva dediny Zich v tej istej stolici. Význam rodu vzrástol v 17. storočí, keď Pavol Ziči (1598-1638) ako vesprémsky hlavný kapitán získal od kráľa Ferdinanda II. dediny v okolí Komárna. Jeho syn Štefan (1616-1693) získal dediny Vásonkö (podľa nej rod používal druhý predikát) a Palotu. Jeho syn, tiež Štefan získal už celé komárňanské panstvo a v roku 1686 aj panstvo Divín, ktoré bolo skonfiškované Balašovcom. Po vojne tu sídlila Lesná správa a JRD. Od roku 2011 do 2015 prešiel kaštieľ rozsiahlou rekonštrukciou a v súčasnosti je v ňom zriadené
Múzeum histórie obce Divín, ktoré vo svojich expozíciách ponúka návštevníkom dejiny obce, hradu a kaštieľa ako aj prírodné krásy okolia Divína. Nádvorie kaštieľa ponúka aj príjemný priestor na oddych.
Obec Divín vzdialená len 20 km od Lučenca, ktorá sa nachádza neďaleko hlavnej cesty z Lučenca do Zvolena ponúka na malej rozlohe bohatú históriu, ktorú dopĺňa veľa pozoruhodných stavebných pamiatok.
V letných mesiacoch žije obec bohatým kultúrnym životom. Konajú sa tu koncerty, divadelné predstavenia a iné kultúrne podujatia. Relax a oddych v obci poskytuje hlavne v letných mesiacoch vodná nádrž Ružiná. V okolí je veľa turistických trás a cyklotrás. https://divin.sk/obec/pamiatky/z...o-kastiel/
Kostol Všetkých svätých
Turisti v Divíne obdivujú aj monumentálny dvojvežový rímskokatolícky kostol Všetkých svätých pochádzajúci zo 17. storočia. Je obohnaný obranným múrom s takzvanými nárožnými baštami, rovnako zo 17. storočia. Pozornosť si zaslúžia aj najstaršie slnečné hodiny v regióne Novohrad, umiestnené na budove fary. Pochádzajú z roku 1761. Divín je významné pútnické miesto, každý rok sa tu v lete koná púť na kalváriu pod hradom.
Až do 14. storočia siahajú dejiny opevneného Kostola Všetkých svätých v obci Divín. Po prestavbách v 17. a 20 storočí objekt stratil svoju stredovekú podobu.
Kostol postavili niekedy v priebehu 14. storočia na miernej vyvýšenine pod starším hradom vybudovaným po roku 1275. Farnosť spolu s chrámom sa v obci spomína v roku 1393, v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337 sa ešte nenachádza.
Vzhľadom na dobu vzniku a súčasnú podobu kostola možno usudzovať, že gotický objekt mal podobu jednolodia s polygonálnym presbytériom. Takúto dispozíciu má aj o niečo starší chrám v susednej obci Mýtna.
Nie je vylúčené, že kostol bol poškodený v 15. storočí počas vnútorných bojov s vojskami Jána Jiskru, resp. bratríkmi. Doložené je ale vyplienenie kostola tureckými vojskami pri obliehaní hradu Divín v roku 1554.
Ján Balaša (Balassa), majiteľ divínskeho panstva, dal v 2. polovici 16. storočia chrám opraviť. Súčasne vyhnal katolíckeho kňaza a farnosť odovzdal evanjelikom. V rokoch 1575-1593 ovládali Divín Turci.
Po ich vyhnaní bol kostol obnovený, už v roku 1605 ho však opäť spustošili povstalecké vojská Štefana Bočkaja (Bocskai). Ešte v roku 1621 je stále v rukách stúpencov Lutherovho učenia. Evanjelický kňaz bol napokon vyhnaný v roku 1539 a rekatolizáciu prevzali jezuiti. Od roku 1647 už farnosť patrí katolíckej cirkvi.
Veľkou prestavbou, ktorá významne zmenila podobu chrámu, sa uskutočnila v roku 1657. Práce inicioval majiteľ panstva Imrich III. Balaša (Balassa). Došlo vtedy k rozšíreniu lode a k opevneniu objektu pomerne mohutným obranným múrom približne obdĺžnikového tvaru s nárožnými baštami. Do 17. storočia sa kladie aj vznik pohrebnej kaplnky s polkruhovým ukončením, ktorú pripojili k presbytériu z južnej strany.
V rokoch 1708 - 1711 počas ďalšieho z protihabsburských povstaní si mal z takto opevneného kostola urobiť svoju základňu jeden z veliteľov Františka II. Rákociho (Rákóczi). V rokoch 1722 a 1773 počas požiarov obce bol poškodený aj kostol.
Oprava objektu sa uskutočnila v roku 1860 a predovšetkým v roku 1909. Vtedy kostol výrazne prestavali s cieľom rozšíriť jeho kapacitu. V rámci prác bola výrazne prestavaná loď chrámu, ktorá dostala (aj s presbytériom) novú klenbu. Bez väčších zásahov zostalo len dvojvežové západné priečelie, predsieň a sakristia. Po ukončení prestavby sa do chrámu zmestilo 2 700 veriacich.
V roku 1915 interiér chrámu vyzdobil maľbami František Durkovič (Gyurkovits). V roku 1931 prešiel opravou obranný múr s baštami. V roku 1963 bol opevnený kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1969 boli obnovené maľby z roku 1915, v roku 1979 bol vynovený exteriér stavby.
V rokoch 1980 - 1982 prešlo opravou zastrešenie kostola i opevnenia, ako aj samotné opevnenie. V 80. rokoch minulého storočia boli odkryté aj základy južnej kaplnky pri presbytériu, ktorú zbúrali po roku 1905. Kaplnka bola prezentovaná formou vymurovania pôdorysu do výšky niekoľkých desiatok centimetrov. Ďalšie úpravy sa vykonali aj v 90. rokoch minulého storočia.
V roku 2013 sa uskutočnil archeologický výskum zaniknutej pohrebnej kaplnky južne od presbytéria, ktorý pomohol objasniť datovanie jej vzniku.
Ubytovanie a rekreácia
V obci Divín a na Dívínskej strane priehrady Ružiná viete zohnať ubytovanie buď v turistických ubytovniach, alebo neďaleko na Divinskej strane priehrady Ružiná, kde sa nachádza aj autokemping a krásne chaty na prenájom, ďalšia možnosť, je ubytovať sa na Ružinej strane tejto priehrady. Doporučujem Doškoľovacie zariadenie Slovenský vodohospodársky podnik š.p. https://www.svp.sk/sk/rekreacia-a-ubytovanie/ ubytovanie je príjemné, vhodné vybavené, čisté, ochotný a ústretový personál. Peši je to od Divína cca 3-4 km. Ubytovanie si viete nájsť na http://www.booking.com alebo http://www.hauzi.sk
Pláž priehrady Ružiná - Divinská strana
Divinská strana pláže priehrady Ružiná má pekne prírodné pláže sčasti trávnaté a piesočnaté. Vstup a využívanie pláže na tejto strane je bezplatne, ale je to aj vidieť. Sú upravené ale podľa všetkého ak to patrí obci Divín neinvestujú do tejto časti Ružinej veľa finančných prostriedkov. Na druhej strane Ružinej majú silnú konkurenciu v Plážovom Rezorte Kotva. Vidieť to tu aj na chátraných pôvodných bufetoch, ktoré nedodávajú tejto pláži príjemný vzhľad . Nachádza sa tu autokemping ale neviem posúdiť jeho služby. Vidieť tu viac zahraničných značiek ako slovenských. Ak sa pôjdete poprechádzať popri priehrady zo strany Divinskej strany smerom na druhú stranu si všimnete krásne rekreačné chaty, miestami aj uličky chát. Predbiehajú sa v atraktivite a architektúre . Niektoré chaty sa tu aj prenajímajú. Medzi jednou a druhou stranou využívajú priehradu rybári, kde ich nerušia návštevníci a turisti.
Jak se ti cestopis líbil?

Pavel _38 procestoval 28 zemí světa světa, nejvíce Evropu a Asii. Na Cestujlevne.com se přidal před 4 lety a napsal pro tebe 41 úžasných cestopisů.
Zobrazit profil0 komentářů
Žádná otázka není hloupá ani špatná. Pokud známe odpověď, rádi se o ni podělíme.