Panama

Panama

Panama u nás nie je známa dovolenková destinácia a músim povedať, že som o nej ani ja nič moc nevedel. Akciová cena letenky ma však presvedčila ju vyskúšať a táto krajina ma príjemne prekvapila. Letenku sme kupovali na trase Drážďany - Frankurt - Panama City a spiatočná letenka iba s príručákom stála 8.800 Kč.

Prílet do Panama City

Do Panama City sme priletili s Eurowings Discover večer o 17:55 a keďže ešte nebola otvorená linka metra z letiska do mesta, tak sme si zerezervovali jednu noc v hoteli Crown Plaza pri letisku, pretože na druhý deň nás čakal prelet do mesta David s Copa airlines.

Boquete

Copa airlines má na letisku Tocumen svoju hlavnú základňu, ale prevádzkuje iba jediný vnútroštátny let a to do mesta David. Takže domestic terminál bola jedna malá miestnosť zastrčená v kúte letiska. Nasledovali sme značenie na letisku a naštastie sa nestratili. Prelet do David bol krátky, trval hodinu a na palube bola veľa amerických dôchodcov, lebo mesto Boquete s jeho príjemnou klímou a stabilným počasím je ich novým domovom.

Po prílete sme mali dve možnosti ako sa dostat do Boquete a to taxíkom celú trasu alebo sa iba odviesť na autobusovú stanicu odkiaľ chodia pravidelné linkové spoje. Kedže sme sa nikam neponáhľali, vybrali sme si druhú možnosť. Najskôr sme si však museli zohnať taxík na parkovisku pred letiskom, čo nebol problém, ale taxikári nechceli veľmi zjednáť. Nakoniec sa nám podarilo dohodnúť na cene 3 USD/za osobu. Letisko je od autobusovej stanice vzdalených asi cca 10 minút cesty a taxikár nám aj ponúkal fakt výhodnu cenu za cestu do Boquete, ale ako som spomínal, mali sme čas, tak sme dali prednosť linkovému autobusu.  

Po príchode na stanicu nám miestni ochotne ukázali, kde je zastávka do Boquete, autobus tam už stál, my sme nasadli a naša cesta pokračovala ďalej. Trasa trvá približne hodinu a má niekoľko zastávok. Autobus bol staršej výroby, ale nebola to žiadna hrôza a aspoň bonusom bolo, že sme videli miestnu krajinu. Po príchode do Boquete sme sa išli naobedovať, lebo naše ubytovanie ešte nebolo pripravené. Na základe odporúčaní na internete sme sa usadili v bistre Sugar and Spice Boquete. Je to príjemná malá reštaurácia pre expads a turistov, ktorá podáva hlavne mexické jedlo. Napriek tomu, že som na ňu čítal kladné referencie, tak jedlo ma vôbec nedostalo, bolo to také priemerné . Po zvyšok dňa sme si urobili oddych, aby sme sa po ceste trochu aklimatizovali.

Mesto samo osebe nie je ničím extra, ale vybrali sme si ho kvôli tomu, že sa tam pestuje káva a sú tam možnosti športového vyžitia (zipp line, rafty, jeap tours) aj túry na sopku, ktorú sme ale neabsolvovali. Ďalší deň ráno sme mali dohodnutú prehliadku kávovej platáže Finca dos Jefes - Cafes de la Luna. Je to malá rodinná farma, ktorá pestuju kávu v bio kvalite a počas prehliadky sme mali možnosť vidieť ako sa káva pestuju, suší, praží a aký má jej pestovanie ekologický vplyv na životné prostredie. Nebolo to vôbec nudné a dĺžka bola primeraná. Na konci sme ochutnali stredne a tmavo praženú kavá a cascaru. Tiež sme sa dozvedeli o najdrahšej káve Gesha, ale častejšie sa nesprávne označuje ako Geisha, lebo je populárna hlavne v Japonsku. Dá sa ochutnať v meste aj v kaviarni Buckle Tip, chutí ako pražené kakaové bôby a tu je lacnejšia ako v Panama City alebo v Európe.

Poobede sme eštu vyskúšali túru po lanových mostoch v horách - Experience Panama Cloud Forest, lístky sme kúpili v kancelárii Tree Trek v centre Boquete. Máme z toho pekné fotky, ale moc ma to neohúrilo a nepotreboval by som to absolvovať ešte raz. Večer sme sa boli najesť v miestnej táckarni - El Sabroson. Majú v meste minimálne dve pobočky a majú aj platanas - zelené banány - ako prílohu, čo bol hlavný dôvod, prečo sme tam chodili pravidelne.

Boquete

Tree trek

Posledný deň v Boqete sme sa vybrali na túru 3 vodopádov. Ráno sme si zobrali miestny minibus z autobusovej stanice oproti kaviarni The Perfect Pair Coffee  Chocolate. Šoférovi sme povedali kam chceme ísť a on nás potom vysadil na správnom mieste. Bola to príjemná stredne náročná túra - prvý vodopad bol super, v druhom sa dalo kúpať, lebo tam bolo malé jazierko. Bohužiaľ nám, ale neprialo počasie, lebo v ten deň moc nesvietilo slnko, tak sme túto aktivitu museli oželieť. Tretí vodopád je už iba do počtu a hlavne cesta k nemu už bola náročnejšia. Mali sme iba obyčajné tenisky a pôda bola bahnitá, na niektorých miestach sa bolo treba trochu šplhať po zabahnenom lane, proste celkovo sem sa zašpinili. Takže za mňa prvé dva vodopády úplne stačia. 

Prvý vodopád

Druhý vodopád

Boqas del Toro

Ráno sme sa pokračovali do ďalšej destinácie, čakali nás ostrovy Bocas Del Toro. Na internete sme si kúpili lístok minibusom v spoločnosti Hello Travel Panama a cesta trvala približne 4 hodiny a potom cca ďalších 30 minút ľoďou do cesta mesta Bocas. 

Keď sme prišli do Bocas, tak som vôbec nechápal, prečo po ceste jazdia iba pick-up taxík, ale cestou do nášho hotela som všetko pochopil. Ale späť k mestu, ktorého centrum plné reštaurácií, barov a hostelov, takže počas sezóny tam musí byť poriadne rušno. My sme sa, ale rozhodli bývať pri pláži Bluff v malom hotely Oasis Bluff Beach. Samozrejme, že som si nečítal celý popis hodnotení na Bookingu, inak by som vedel, ze cesta taxíkom trvá cca 25 minút, stojí USD 15 a idete po hroznej ceste - kombinácia asfaltku, pláže s pieskom, bahne a aj kameňoch. Jazdí tam aj miestna doprava a mala by každú hodinu, ale je potrebné zdvôrazniť slovo mala :-). Takže, keď nejde minibus, treba taxíkom. Bus by mal premávať do cca 16-17 hod, takže ak chcete zostat v meste dlhšie, treba zase taxíkom. 

Ubytovanie v Oasis bolo krásne, ale tá cesta bola fakt strašná. Ako jeden krát sa to dá, aj dva krát, ale keď idete tou cestou už tretí krát, tak je to poriadna otrava . Jednodúchá rada - ak chcete romantiku, zostať na jednom mieste a nič nerobiť, Bluff beach je ideálne prostredie, inak sa tomu miestu vyhnite. Ak nechcete bývať priamo v Bocas, tak sa dá nájsť ubytovanie po okolitých ostrovčekoch, kde premávajú vodné taxíky za USD 5. Bohužiaľ na Bluff pláži sa nedalo moc kúpať, lebo tam boli dosť velké vlny, ale výhodu to malo v tom, že sme boli v džungli a  na plote nášho hotela sme videli leňochody, opice, po záhrade sa prechádzali také malé divoké prasiatka a ráno som videl na pláži stopy po korytnačke. 

Bluff beach

Ubytko

Ďalší deň sme mali jasný plán a to Starfish beach. Cesta znamenala 40 minút minibusom do Bocas, mali sme šťastie, lebo bus prišiel a potom z Bocas busom hodinu na Drago beach. Odtiaľ sa dalo prejsť pešo cca 15 minút na Starfish beach. Treba si dávať pozor, lebo bus z Bocas do Drago nechodí celý deň a ide iba 1x za hodinu. Tiež počítajte s tým, že napriem tomu, že bus sa zdá byť absolútne plný, tak počas cesty do neho nastúpi ešte niekoľko ďalších skupiniek ľudí.  

Cesta na pláž sa nám náramne vyplatila. More bolo fakt teplé, lebo bolo chránené od otvoreného oceánu a v mori bolo veľké množstvo krásnych hviezdic rôznych veľkostí a farieb. Na pláži bolo pár restaurácii s barmi, takže sme sa od hladu a ani smädu nepomreli. Na ceste späť sme zostali v Bocas na večeru a dali sme si mix ceviche a cesta taxíkom do ubytka. V meste si si kúpili aj výlet na ostrov Zapatilla na ďalší deň.

Starfish beach

Starfish beach

Bocas del Toro

Ráno nás znova čakala cesta busom do Bocas a potom ľodkou na výlet. Po ceste sme videli delfíny a v mangrovníkoch leňochody. Bohužiaľ boli, ale príliš ďaleko a ako som spomínal, tak v našom ubytovaní sme videli leňochody dva krát - jeden krát boli cca 2 metre odo mňa na plote a potom v záhrade bola mama s malých bábätkom na brušku. Potom sme pokračovali na ostrov Zapatilla, ktory je súčasťou národného parku. Je to malý piesočný ostrov, kde nás náš sprievodca vyhodil a dal cca 1,5 hodinu voľno, ktorú sme využili ležaním na pláži. Po ceste z ostrova sme sa zastavili na obed v miestnej reštaurácií a potom cesta smerom do Bocas. Osobne som si myslel, že tento výlet bude vrcholom nášho pobytu v Bocas, ale bol som sklamaný. Leňochody sme videli oveľa bližišie v našej záhrade v ubytku, hviezdice deň predtým na Starfish beach a Zapatilla bola fajn, ale nič extra.

Poledný deň v Bocas som chcel ísť pozrieť na kakovníkovú farmu Up in the Hill, ale pani mala bohužiaľ voľno, tak sme zvolili náhradný plán. Kedže som už mal cesty do Bocas taxíkom alebo busom už dosť, zostali sme v našej oblasti a majiteľka hotela nám poradila túru k pláži Christian's beach, na Google mapách je to v okoli miesta Ecoqiest Panama. Na cestu si treba zabaliť dosť vody a občerstvenia, lebo po ceste nie je nič. K pláži sa dá ísť aj 4-kolkami. Cesta nám trvala cca 1,5-2 hodiny a vybrali sme si trasu popri pláži. Po ceste sme videli malé opičky. Cesta je dobre značená a vyjazdená 4-kolkami, ale posledný úsek, kde sa dá ísť iba pešo, je motanica a trochu sme aj zablúdili. Nakoniec sme pláž našli a bol to fakt raj na zemi. Večer sme boli totálne unavený a burger a drink v Bom Bom beach bare ním padol vhod.  

Opičky po ceste

Mapa

Pláž

Zaslúžená odmena

San Blas

Ráno som sa tešil ako mále dieťa, lebo nás posledný krát čakala hrozná cesta do Bocas z nášho ubytka. Pôvodne sme chceli ísť busom, ale ten neprišiel, tak sme museli ísť taxíkom, aby sme stihli lietadlo do Panama City. Letisko v Bocas je super maličké, je to skôr taká malá krytá zastávka a nie je vidieť, kde sa končí letisko a začína futbalové ihrisko. Jediná aerolinka, ktorá tam lieta je Air Panama. Do Panama City sme prileteli na malé letisko blízko centra Albrook. Odtiaľ sme si zobrali taxík do mesta, aby sme si pozreli aj jeho modernú časť . Jedno poobedie na prechádzku po nábreží úplne stačilo.

Naledujucí deň ráno sa začal náš výlet do San Blas. Rano o 5:00 po nás prišiel minivan a cesta do oblasti San Blas trvala približne 3 hodiny. Potom sme presadli na water taxi a za približne ďalšiu hodinu sme už boli na našej lodi spolu s kapitánom Alvarom a jeho priateľkou. Bol to milí a mladí španielsky pár, ktorí vlastnil loď a počas európskej zimy sa živili plavbou po ostrovoch San Blas. 

Tieto malé piesočné ostrovčeky vznikli vďaka mangrovníkom, ale približne pred 100 rokmi lokálny kmeň Kuna Yala, ktorí celú oblasť aj administratívne riadi, vyklčoval všetky mangrovníky a na ostrovy zasadil kokosové palmy, ktoré potom predával do neďalekej Kolumbie. Bohužiaľ, ale kokosové palmy majú plytké korene, nedokážu udržať pieskok pokope a ostrovčeky sa každý rok zmenšujú. 

Na lodi sme zostali 3 noci a plán bol jednoduchý, plaviť sa po mori, spoznávať ostrovy a chill. Kapitán mal aj paddle board a malý čln, s ktorým sme sa mohli na jednotlivé ostrovy dostať a popezerať si ich. Veliteľ lode sa o nás staral vynikajúco a varil nám ryby a morské potvory s nádychom Španielka. 

Návrat do Panama City =  Casco Viejo

Po troch nociach na pokojnom mori nás čakala cesta späť do hlavného mesta a tentoraz sme zostali v Casco Viejo. Pri výbere ubytovania si treba dávať pozor na lokalitu, lebo blízko metro stanice a konca Casco Viejo sa nachádza chudobnejšie štvrť. Nič sa nám tam nestalo, ale mal som blbý pocit. 

Staré mesto je fakt nádherné a je súčasťou Unesco. Celé mesto začali opravovať iba okolo roku 2005, predtým to bola taká stoka, kde žili iba bezdomovci a nikto tam nechodil. Teraz sa to, ale výrazne zmenilo, je to rušné centrum mesta, hlavne večer a v tejto oblasti je nespočetný počet reštaurácii ponúkajúcich hlavne latinsko-americkú kuchyňu a kopec rooftop barov. Nám sa podarilo dostať na strechu hostela Serene a tam sa nám asi najviac páčilo. Strecha je fakt veľká s veľkou ponukou koktejlov a jedla. Súčasťou je aj bazén a večer hrá live DJ. 

Ďalší deň sme sa rozhodli ísť pozrieť na kanál do Miraflores, kde je prvé zdýmadlo. Nachádza sa tam iMax kino, kde sa návštevník dozvie viac o kanále, ako funguje a súčasťou líska je aj možnost sa ísť pozriet na kanál. My sme si, ale prečítali na nete, že pri Miraflores je aj reštaurácia priamo s výhľadom na zdýmadlo. V čase návštevy 3/2023 však bola reštaurácia zavretá z dôvodu rekonštrukcie a vstupné do iMaxu sa nám nechcelo kupovať, lebo sme mali v pláne navštíviť múzeum v centre. Tak sme sa vrátili do mesta a až do konca dňa sme sa motali po uličkách a nasávali koloniálnu atmosféru.

Posledný deň nás čakala návšteva Panama Canal Museum. Bolo plné užitočných informácií a kľuďne by som návštevu múzea rozdelil na dva dni, lebo to množstvo faktov bolo enormné. Prehliadka sa začala plánovaním kanála a zdolávaním výziev pri stavbe. Veľmi podrobne bol rozpracovanych systém stavby, rozdelenie pracovníkov na kasty a nakoniec vplyv kanála na ekonomiku, ale aj spoločnosti, keďže Panama bola kvôli tomu rozdelená na dve časti. Nakoniec tam bol spomenutý aj boj za získanie kanála pod správu lokálnej vlády a odchodom Američanov z územia. 

Blízko centra sa nachádza aj veľký kopec Cerro Acon s vyhliadkou na mesto. V okoli kopca sa dajú pozorovať aj tukany a vraj sú tam aj leňochody, ale bohužiaľ to neviem potvrdiť, lebo sme výstup na kopec už nestíhali a museli sme ísť na letisko. 

Celkovo je Panama bezpečná krajina na cestovanie a ceny sú porovnatelné s našimi. Určite má čo ponúknuť, je to taký neobjavený klenot. Náš itinerár bol veľmi inšpirovaný jedným americkým párom a link posielam dole.

https://apassionandapassport.com...itinerary/