Stratení v čínskom megameste Guangzhou
Súhrn bizárov, čo sme videli a zažili za 24 hodín v 18-miliónovom čínskom mestečku.
Cestopis z roku 2025 napsala Anetine Avantúry
Do Číny by mi asi samej nikdy cestovať nenapadlo. S priateľom Martinom sme však ulovili lacné letenky na Bali s 12-hodinovým prestupom v Guangzhou v oboch smeroch. Prestupy sa mali uskutočniť počas dňa, čo nám dávalo skvelú príležitosť vyraziť do mesta.
Príprava na tento mini výlet nám zabrala viac času než plánovanie 3-týždňovej dovolenky na Bali. O meste Guangzhou (u nás tiež nazývané Kanton) sme nikdy ani nepočuli a čudovali sme sa pri zistení, že má okolo 18 miliónov obyvateľov. Aby sme sa vôbec dostali z letiska, potrebovali sme si zabezpečiť čínske mobilné dáta, mapy, prekladač a digitálnu peňaženku. Informácie o krátkom vstupe na územie Číny tiež neboli úplne jasné a režim vstupu je aktuálne dokonca odlišný pre Čechov a Slovákov.
Z letiska sme boli do hodiny vonku a keď nás turniket pustil do metra už nebolo návratu. Keď sme sa o hodinu vynorili v meste, mali sme pocit, že sme sa teleportovali na inú planétu – všade boli divné znaky, gigantické budovy, skútre na chodníkoch, tancujúce babičky a natáčajúci sa tik-tokeri. V nasledujúcich bodoch zhŕňam naše najzaujímavejšie poznatky:
- Po pár hodinách si človek zvykne, že nerozumie absolútne ničomu – výhodou bolo, že takto na nás nemohli vplývať ani žiadne reklamy. Bolo to ako návrat do detstva, kedy človek ešte nevedel čítať.
- Ani v niekoľkomiliónovom meste nehrajú dopravné pravidlá príliš veľkú roľu. Chodci na prechode nečakajú na zelenú a radšej sa vrhnú do premávky.
- Spaľovací motor sme v Guangzhou nezahliadli, drvivú väčšinu áut tvoria elektromobily. Doprava tak bola síce hustá, ale relatívne tichá.
- Po chodníkoch sa pohybuje viac skútrov ako ľudí, treba byť fakt obozretný, aby vás niektorý z nich nedal dole.
- V meste boli na každom kroku verejné toalety. V Číne je oveľa bežnejší turecký záchod, dokonca aj na letisku boli na dámskych toaletách asi len 3 klasické záchody a zhruba 10 kabínok s tureckým wc.
- Vedela som, že v Číne je veľa kamier, ale to množstvo ma aj tak prekvapilo. Aj v tej najpofidérnejšej uličke je kamera, na ktorej visia ďalšie dve.
- Centrum Guangzhou vyzeralo ako taká megalomanská a futuristická Čína z propagandistického videa, avšak to bol len taký malý moderný ostrovček. V širšom okolí už bol na uliciach bordel, miestami smrad a budovy pôsobili ošarpane a špinavo. Zaujalo nás však, že na uliciach sme nevideli ani jediný grafit.
- Bielych turistov by sme v Guangzhou spočítali na prstoch jednej ruky. Stretli sme ich zopár na Canton tower, ale mimo centra neboli vôbec. Trošku sme teda vytŕčali z davu – nielen farbou pleti, ale aj doslovne, keďže sme s Martinom obaja celkom vysokí. Mladší ľudia na nás nehľadeli, zato tí starší si nás neskrývane premeriavali pohľadom. Tipujem, že za život veľa bielych ľudí nestretli.
- Prekvapilo nás množstvo stromov a zelene, ktoré boli všade, kde sme sa pohybovali. Bez nich by tam v lete mali neznesiteľné horúčavy – nám sa tam v marci podarilo vystihnúť deň, kedy bolo 28 stupňov a bolo nám teda sakramentsky horko. V lete je v Guangzhou bežne okolo 35 stupňov a vysoká vlhkosť.
- Musím uznať, že Číňania vedia, ako robiť pekné parky. Tie mali naozaj čisté, upravené a farebne zakvitnuté. V každom parku sme natrafili na skupinu dám, ktoré nacvičovali nejakú tanečnú choreografiu, a pánov trénujúcich bojové umenie.
- Metro bolo zážitkom samo o sebe. Nastúpili sme doň ešte na letisku a sedelo v ňom len zopár ľudí. Bol pondelok ráno pred ôsmou hodinou a keď sa dvere metra otvorili na ďalšej stanici, ľudia vtrhli do vagóna behom, aby si ukoristili miesto na sedenie. Keď sme sa po hodinovej ceste chystali vystúpiť v centre, dôkladne sme kalkulovali, ako to spraviť, aby nás naši spolucestujúci neušliapali.
- V Guangzhou sa pri orientácii na angličtinu nedalo veľmi spoliehať. Smerovníky aj s anglickými nápismi boli len úplnom centre v blízkosti Canton tower – najväčšej turistickej atrakcie mesta. Zastávky metra však v angličtine boli (našťastie).
- Na jedlo sme zamierili do nákupného centra, kde sme dúfali, že si zvládneme nejak objednať. Pred každou reštauráciou stáli takí tí pozývači, čo vás majú nalákať dnu, avšak nám sa nikto neprihovoril. Neviem, či len nevedeli po anglicky, alebo sa nás báli osloviť.
- Nikde samozrejme nemali menu v angličtine, tak sme si nakoniec sadli do reštaurácie, kde mali aspoň obrázky jedál, podľa ktorých sme si vybrali (mne aj tak priniesli niečo iné). Nákupák bol v podzemí a akosi nám nedošlo, že tu nebude mobilný signál potrebný na zaplatenie účtu. WiFi v reštaurácii síce mali, ale nefungovala. A tak sme asi pol hodinu strávili pokusmi o pripojenie sa na dáta, aby sme zaplatili účet cez aplikáciu Alipay (v Číne sa neplatí kartou ako u nás).
- O jeden deň sme prešvihli nejaký ich miestny jarmok. Videli sme už len, ako spratávajú stánky s fotkami pečených holubov. Ach jaj, takú gurmánsku udalosť sme prešvihli!
- Čo na mňa pôsobilo veľmi negatívne, boli mobilné telefóny. Ak si myslíte, že u nás sú všetci na mobiloch, choďte sa pozrieť do Číny. Tam boli ľudia k tým telefónom úplne prilepení. V metre sa spolu nikto nebavil a keď sme sa rozhliadli, 90 % ľudí zízalo do mobilu. Až sme si chvíľu mysleli, že rozprávať sa tam je zakázané. Pred Canton tower sa zase konala hitparáda fotenia – od pózujúcich dôchodkýň po tancujúcich tik-tokerov. Celkom bizár :D
Čo vidieť v Guangzhou?
Zjednodušene povedané, okrem Canton Tower v podstate nič. Ako hovorí jeden náš kamarát, ktorý sem chodieva na služobky – kvantita neznamená kvalitu. Pred cestou som sa snažila v Guangzhou nájsť nejaké turisticky zaujímavé miesta, ale mesto žiadnymi zaujímavými pamiatkami neoplýva.
Počas cesty na Bali sme si teda v Číne dali za úlohu dostať sa z letiska do mesta – pochybovali sme totiž, či sa nám to vôbec podarí. Keďže všetko išlo prekvapivo hladko, náš prvý poldeň v Guangzhou sme strávili objavovaním uličiek, parkov a miestnych bizarností v širšom okolí centra mesta. Za zmienku určite stojí Sha Mian Park plný rozkvitnutých hortenzií a domčekov pripomínajúcich koloniálnu architektúru.
Cestou z Bali sme si to namierili do centra mesta a na Canton tower, ktorá bola medzi rokmi 2010-2012 najvyššou budovou sveta. Oproti našej prvej návšteve sme mali pocit, že sme v úplne inej krajine. Všade bolo čisto, dva listy v parku zametalo tak 10 zamestnancov, z rozhlasu znela upokojujúca jemná melódia. V centre mesta sa týčili obrovské moderné mrakodrapy, kvetmi vyzdobenou lávkou pre peších sme sa cez rieku dostali až ku Canton tower.
V tejto 600-metrov vysokej veži sa na najvyšších poschodiach nachádza niekoľko vyhliadok. Okrem toho si k vstupenke môžete priplatiť viacero zaujímavých zážitkov. Okolo vrcholu obieha najvyššie položená bubble-tram na svete (niečo ako pozemná lanovka s okrúhlymi kabínkami). Ak máte radi lunaparky, na vrchole veže môžete zažiť voľný pád – atrakcia, ktorá sa nachádza vo väčších zábavných parkoch aj u nás. Vo výške 600 metrov je tento zážitok asi ešte o niečo intenzívnejší. Pre milovníkov adrenalínu tu tiež majú Sky walk – človek je lanom pripútaný ku konštrukcii, ktorá obieha okolo veže, a prechádza sa po relatívne úzkej lávke bez zábradlia.
Nám zrovna nevyšlo na Canton tower počasie, bola hmla a mierne poprchávalo. Voľný pád a Sky walk tak boli v ten deň zatvorené, ale vyskúšali sme aspoň bubble-tram. A bolo to super! Kabínky sa hýbali pomaličky, ale keď sme sa nahli ku sklu, pod nami nebolo najbližších 600 metrov vôbec nič.
Let do Budapešti sme mali až v noci a tak sme na vyhliadkach ešte chvíľu pobudli, aby sme si pozreli mesto za tmy. To bolo hádam ešte zaujímavejšie ako cez deň, vysvietené ako a Vianoce, ale za cenu poriadneho svetelného smogu.
Záver
Z Číny sme mali najprv zmiešané pocity. Je pravda, že Číňania nie sú práve najpriateľskejší ani najusmievavejší, a keď sa k tomu pridá jazyková bariéra, je vcelku náročné si čo i len objednať v reštaurácii alebo sa niekoho spýtať na cestu. Ak by sa nám niečo stalo a potrebovali by sme si napríklad zavolať záchranku, úprimne fakt neviem, ako by sme to spravili.
Bola to však poriadna cestovateľská výzva a s odstupom času si hovorím, že do Číny sa chcem určite ešte niekedy vydať – rada by som si pozrela národné parky a niektoré bizarné mestá. Cestovanie tu uľahčuje aspoň bohatá dopravná infraštruktúra, keďže požičanie auta je vcelku komplikovaná záležitosť. Martin je síce skeptický, ale ja ho určite presvedčím!
Moje skúsenosti a nadobudnuté informácie ohľadom návštevy Číny zhŕňam na mojom blogu v dvoch článkoch:
Ako v Číne vyraziť do mesta, ak máš dlhý prestup: https://www.anetineavantury.com/...BD-prestup
Digitálna výbava do Číny - návod k aplikáciám, bez ktorých nespravíš ani krok: https://www.anetineavantury.com/...1-ani-krok
Fotky z mojich ciest a pokusy o vtipné reelska nájdete na mojom instagrame! :D https://www.instagram.com/anetadventurous/
Jak se ti cestopis líbil?
Anetine Avantúry procestovala 20 zemí světa světa, nejvíce Evropu a Asii. Na Cestujlevne.com se přidala před 1 rokem a napsala pro tebe 2 úžasné cestopisy.
Zobrazit profil5 komentářů
Žádná otázka není hloupá ani špatná. Pokud známe odpověď, rádi se o ni podělíme.
V Kantonu se kona mimo jine Canton Fair - asi nejvetsi veletrh se spotrebnim zbozim na svete. Ten mesic je mesto plne lidi z celeho sveta, takze predstava, ze mistni lide jeste nevideli nikoho bileho je trochu mimo :)
Anglictina je tam mezi mladymi take pomerne rozsirena. Nedomluvite se s kazdym, ale to ani v Cesku nebo na Slovensku..
V Kantonu se kona mimo jine Canton Fair - asi nejvetsi veletrh se spotrebnim zbozim na svete. Ten mesic je mesto plne lidi z celeho sveta, takze predstava, ze mistni lide jeste nevideli nikoho bileho je trochu mimo :)
Anglictina je tam mezi mladymi take pomerne rozsirena. Nedomluvite se s kazdym, ale to ani v Cesku nebo na Slovensku..
Vďaka za info, o tomto veľtrhu som ani nevedela a vtedy tam majú turistov asi viac :-) V centre mesta to bolo ako v klasickom veľkomeste - ten dojem, že sme vytŕčali z davu, sme mali hlavne mimo centra.
Boli sme tam ozaj len veľmi krátko, ale prišlo nám, že s tou angličtinou je to o dosť slabšie ako u nás. V reštaurácii v centre, kde sme jedli, pracovali mladí ľudia, ale po anglicky nevedeli.
V bubble tram sme sedeli s jednou pani so synom a strašne sa s nami chceli rozprávať, ale nevedeli ani slovo. Tak sme si pokecali aspoň cez prekladač.
Pri vstupe na Canton tower nám prehľadávali batohy, lebo sme tam mali batérie od drona, ale drona nie (ten bol v kufri na letisku). Zbehlo sa k nám asi 5 securiťákov, ale situáciu sme si tiež vysveľovali len prekladačom.
Aby som ale nezavádzala, predavač lístkov na Canton tower a zamestnanci na letisku anglicky vedeli :-) Každopádne cestopis je hlavne o našich subjektívnych dojmoch.
Vďaka za info, o tomto veľtrhu som ani nevedela a vtedy tam majú turistov asi viac :-) V centre mesta to bolo ako v klasickom veľkomeste - ten dojem, že sme vytŕčali z davu, sme mali hlavne mimo centra.
Boli sme tam ozaj len veľmi krátko, ale prišlo nám, že s tou angličtinou je to o dosť slabšie ako u nás. V reštaurácii v centre, kde sme jedli, pracovali mladí ľudia, ale po anglicky nevedeli.
V bubble tram sme sedeli s jednou pani so synom a strašne sa s nami chceli rozprávať, ale nevedeli ani slovo. Tak sme si pokecali aspoň cez prekladač.
Pri vstupe na Canton tower nám prehľadávali batohy, lebo sme tam mali batérie od drona, ale drona nie (ten bol v kufri na letisku). Zbehlo sa k nám asi 5 securiťákov, ale situáciu sme si tiež vysveľovali len prekladačom.
Aby som ale nezavádzala, predavač lístkov na Canton tower a zamestnanci na letisku anglicky vedeli :-) Každopádne cestopis je hlavne o našich subjektívnych dojmoch.
Je to výrazně slabší, byl jsem v Kantonu sice už před 15 lety, ale v té době tam neuměl fakt nikdo a pochybuji, že by se to nějak moc doučili😂 BTW náš obchodní partner z Pekingu, jedna z největších firem z oboru, dělají obchody po celém světě, několik tisíc zaměstnanců a anglicky umí ve firmě 3 lidi a ještě blbě🙃
Je to výrazně slabší, byl jsem v Kantonu sice už před 15 lety, ale v té době tam neuměl fakt nikdo a pochybuji, že by se to nějak moc doučili😂 BTW náš obchodní partner z Pekingu, jedna z největších firem z oboru, dělají obchody po celém světě, několik tisíc zaměstnanců a anglicky umí ve firmě 3 lidi a ještě blbě🙃
Mně připadá, že jste byli úplně ztracení. "Ježiši Kriste, tady nepíšou latinkou a nerozprávajú po anglicky, čo budeme robiť ?" Boha jeho, tak jedu na dovolenku a nepřemýšlím nad tím jak se tam domluvím, taky umím jen česky a nekňučím, že neumím jazyky. Však si to trochu užívejte, a že se občas ztratíte, tak to k tomu patří. Prostě cyp s tím
Mně připadá, že jste byli úplně ztracení. "Ježiši Kriste, tady nepíšou latinkou a nerozprávajú po anglicky, čo budeme robiť ?" Boha jeho, tak jedu na dovolenku a nepřemýšlím nad tím jak se tam domluvím, taky umím jen česky a nekňučím, že neumím jazyky. Však si to trochu užívejte, a že se občas ztratíte, tak to k tomu patří. Prostě cyp s tím
"Až sme si chvíľu mysleli, že rozprávať sa tam je zakázané." Tak záleží o čem, není to úplně demokracie. :D Zajímavý cestopis, díky :)
"Až sme si chvíľu mysleli, že rozprávať sa tam je zakázané." Tak záleží o čem, není to úplně demokracie. :D Zajímavý cestopis, díky :)