Chcem sa podeliť so svojim problémom a zároveň zistiť, či je na tom niekto podobne. Som zo seba totiž smutný.1996, keď som mal 10 rokov, sme prvýkrát šli k moru do Chorvátska, busom. Na lietadlo nebolo. Kufre nacpané konzervami, nanuky boli na prídel (kus stál 5 kuna, v tej dobe nepredstaviteľných 30Sk - moje trojtýždenné vreckové). Pláž neexistovala, do mora sme zliezali z betónového móla. Napriek tomu to pre mňa bolo úžasných 7 dní pri mori a vyplakal som potok, keď sme odchádzali. Nedokázal som si predstaviť, že ešte niekedy uvidím more. 2007, môj prvý TATL do Kanady. Stará 747, middle seat, žiadne IFE, sviniar na pasovke v CDG, ktorému sa nepáčil moj pas bez čipu a skoro ma nepustil napriek platným vízam. Napriek tomu skvelý zážitok, neuveriteľný wow efekt, všetko bolo pre mňa nové, iné autá, značky, tovar v obchodoch, na sklenenej dlážke v CN Tower som strávil hodinu, pretože prvýkrát ...2014, prvýkrát Ázia, konkrétne KL. Čosi už bolo nalietané, Havaj, NYC, ale stále. Nový svet, ázijský štýl, všade bordel, svet omamných vôní sa po pár metroch menil na smrad odpadkov, ktorý mi ale nevadil, proste to patrí ku koloritu. Znova obrovský wow efekt, všetko bolo nové.Od tej doby som nalietal cca 150 tisíc km, viacnásobné návštevy USA, Ázie ... Necelý týždeň dozadu sme sa vrátili z 3 týždňového tripu po Havaji. Bol úžasný a obaja s priateľkou sme radi, že nám nevyšlo zrušenie leteniek, o ktoré sme sa pokúšali ...ALEwow efekt je preč.Pocit, pre ktorý ma cestovanie neuveriteľne bavilo, proste nedostávam - teším sa, viem byť nadšený, očarený, ale vo finále chladný oproti tomu, čo to bývalo. Neviem, či je to vekom, narastajúcim cynizmom, alebo som toho proste už videl príliš veľa na to, aby ma niečo doslova odvalilo (a to som toho videl z globálneho hľadiska stále veľmi málo). Už nemávam ten pocit pred cestou, keď mi lietali v žalúdku motýle týždne vopred a pár nocí pred odletom som prebdel cestovateľskou horúčkou. Dokonca sa mi vôbec nechce ísť za 10 dní do Berlína ani za mesiac na víkendový eurotrip. Tak nejak cítím cestovateľské vyhorenie a previnilo si vravím, čím to je, ako to spraviť, a v kútiku duše sa bojím, či skrátka nemám dosť. Je tu mnoho násobne skúsenejších cestovateľov, než som ja. Dajte vedieť, či sa Vám niečo podobné niekedy nestalo.  .

Cestovateľské vyhorenie

Založil(a) ve fóru Co se nevešlo

zajímavé téma, je to trochu dáno tou dostupností letenek a globalizací..... Před 10-ti lety pro mně dovolená v Thajsku zněla jako let na měsíc a nyní mě nezaujmou ani letenky pod 10.000 z Prahy. Pro zajímavost v roce 2011 - 2 lety, 01-04/2017 22 letů. Jak už bylo řečeno, člověk se přežral ..... Samo touha objevovat nové místa mi zůstala, ale můj první let do Milána na fotbal před 7 lety mě nadchnul víc než 14 dní na Filipínách, které jsem absolvoval v únoru. Zkouším chvíli pauznout exotiku a ted mě ceká 10 dní v ukrajinských Poloninách, tak snad trochu "ožiju" v bývalém SSSR

0 Citovat

ja som zistil, za mna lety bavia, ale co ma fakt uz nebavi su letiska (iba take tie male dedinske ako Nis, Targu Mures, alebo Coron :D)

0 Citovat

norbic napsal(a):

Zkouším chvíli pauznout exotiku a ted mě ceká 10 dní v ukrajinských Poloninách, tak snad trochu "ožiju" v bývalém SSSR

To znie tiež na exotiku, hoci iného typu ;)

0 Citovat

Ja jsem ani po 4,5 letech cestovani v souctu za poslednich cca 20 let nevyhorel. Ze sve zkusenosti bych doporucil mit pro to, aby vas cestovani bavilo, dostatek dobrodruznejsich aktivit jako vicedenni treky bez pruvodce, cestovani spise v odlehlych oblastech s minimem turistu i mistnich napr. Chile, obzvlast Patagonie, i v Argentine, Bolivie, severni Peru, Yukon Territory, Samoa, delsi a mene zname treky na Novem Zelandu (ale uzil jsem si i ty turisticke oblasti pri sve 4. ceste stejne dobre jako pri 1. ceste pred temer 20 lety a s chuti jsem ted odridil 7500 km za 5,5 tydne a zbylo dost casu na mnoho kratsich treku, i kdyz delsi trek bez lidi na zaver byl asi nejlepsi). Vyrazte treba i s terennim autem, napriklad v Australii NP Purnululu, plaz v Broome, Fraser Island, cesta z Cape Tribulation na sever - tam si nikdo na vyhoreni stezovat urcite nebude a wow efekt se dostavi i u cynika, ktery leccos videl.

Kdybych cestoval na mnoho kratkych cest rocne, asi bych z toho take vyhorel, protoze me nebavi baleni na cestu a aklimatizace na vsemozne zmeny vcetne navratu do prace chvili trva. Kdybych cestoval neustale do turisticky znamych destinaci do resortu u plazi (coz jsem dosud temer nedelal), taky by mi to pripadalo vsude podobne. Problem s vyhorenim neni v destinacich samotnych, ale v jejich volbe. Ale i to snorchlovani v Malajsii a na Filipinach mi wow efekt nedavno prineslo treba pri blizkem setkani se zralokem cernoploutvym, karetou obrovskou nebo s pyskounem vlnkovanym (napoleon, 1 m delka, 40 cm vyska) a vzdy bez dalsich lidi na 5 az 10 minut.

0 Citovat

no tak sa mi to potvrdilo - trekovanie v srbskych horach a vikend na chate pri jazere v NP Stara Planina ma uplne ocaril :) takze u mna treba obmedzovat mestske destinacie :)

0 Citovat

a dnes ma inspiroval Vláďa..ten entuziazmus...panslovanstvo...tento tak skoro nevyhorí, skôr zahorí

(offtopic...citat prispevky v "cestovatelskych" FB skupinach je niekedy pekna tragedia...sa uz necudujem Darwinovym cenam, ani poctu volicov Fica/Zemana/Kotlebu/Babise)


3iqvadd-1.png

0 Citovat

toto mas medzi priatelmi?

0 Citovat

ee, zial som nakukol do 13. komnaty, kde ludia, ktori nemaju este ani pas chcu ist do Donbassu, prip. bookuju auto bez kreditky v USA, alebo idu do Portugalska, ale nevedia co chcu vidiet D

https://www.facebook.com/groups/...cestovani/

0 Citovat

Tonic, to jsem zvědavý jak dlouho to v té skupině vydržíš. Já, myslím si, mám celkem tuhý kořínek a skousnu toho dost ale po 3 týdnech jsem musel zrušit. Pořád ty samé otázky ( jako by se ty otázky neopakovaly neustále na všech fórech )...

No držím palce :)

0 Citovat

Ale samozrejme! Odporúčam dlhšie dovolenky a programovo vystúpiť z komfortnej zóny. U mňa to funguje, ale ja som masochista ;)

Pokiaľ človek navštevuje "destinácie", býva v hviezdičkách a stravuje sa na miestach určených pre turistov tak sa to čoskoro zleje do cestovateľskej šedi - všade majú kolu, A/C, hovoria po anglicky/španielsky a sú tak nejako... šedí. Na nikoho neukazujem, myslím to všeobecne a hovorím zo svojej osobnej skúsenosti, takže skutočne no offence.

Vrátili sme sa po roku z Indie, Vietnamu a Kambodže, z opačného konca sveta, začali fulltime work na Slovensku a ... teraz sa skutočne teším na zakarpatskú Ukrajinu.

0 Citovat

tak Zakarpatie ma cez vikend uplne resetlo...je to take back to the roots :)

0