Expresný Uzbekistan & Tadžikistan
Prvý májový týždeň strávený v Strednej Ázii na trase Šymkent - Taškent - Dušanbe - Samarkand - Taškent - Šymkent.
Cestopis z roku 2023 napsal cizy
Kde bolo tam bolo, na začiatku samotného Karpatského oblúka sa jeden výletník tešil, že májové sviatky konečne po dvoch rokoch vystúpili z tieňa víkendu a on prevetrá bielu dodávku v jeseni svojho života roadtripom na Baltik. Lenže jedného chladného januárového dňa mi pristála v Gmaile nová správa s predmetom “Roman, your exclusive 50% off!” a do 24 hodín bolo po výlete.
Na Kyrgyzstan a Kazachstan dodnes spomínam s láskou v srdci a jemným náznakom úsmevu na tvári a netajím sa tým, že práve región bývalých krajín ZSSR je pre mňa osobne tým najzaujímavejším a najlákavejším, jednoducho miesto, kde sa cítim naozaj dobre. Veľmi rýchlo som teda prelustroval, čo je v ponuke a najlepšie mi na májové sviatky vyšlo napasovať kazašský Šymkent, ktorý je ideálnou vstupnou bránou do Uzbekistanu. Tu som však narazil na prvý problém a to, že akcia platila iba na lety z Turecka a nedala sa uplatniť pri letoch z Viedne. V prvom momente som to teda nechal tak, ale keď doslova o pár hodín Wizz ohlásil novú linku z Budapešti do Istanbulu za uvádzacích smiešnych 35€ za otočku, nebolo o čom. (Tu by asi bolo vhodné poznamenať, že nie je všetko blato, čo sa blyští a nakoniec po narátaní všetkých dodatočných nákladov spojených s presunom do Budapešti a naspäť a prestojmi medzi IST a SAW som zistil, že sme vlastne neušetrili vôbec nič). Ale tak príjemnejšie sa na začiatok púšťa 430€ ako 600€, že hej. To len opäť poučenie do budúcna pre mňa.
Letenky by sme mali a teraz ešte vyriešiť itinerár. Po dlhom čase opäť spúšťam Excel a rozhodím si kalendár aby som mal vôbec lepší prehľad a niekde sa nepomýlil. No a keď som sa už po rokoch zmohol na Strednú Áziu, bola by škoda nevyužiť príležitosť a nenavštíviť Tadžikistan, aj keď si teda uvedomujem, že 10 dní je málo aj na samotný Uzbekistan, ale tak čo už. Keď som si to raz zobral do hlavy, už nie je cesty späť. Rozpisovať všetky možné obmedzenia, s ktorými som sa stretol tu nebudem detailne rozpisovať, koniec koncov, o priebehu výletu sa dočítate v “cestopise”. Spomenul by som skôr dve situácie, ktoré sa prihodili ešte pred cestou. Prvým kameňom úrazu sa stali tadžické víza, o ktoré som nám zhodne obom požiadal už ôsmeho marca. Kým Janka dostala approval a evíza do mailu už po týždni, tie moje boli aj po troch týždňoch stále v štádiu posúdenia bez akejkoľvek odozvy. To už som začal byť trochu nervózny a využil som teda inštitút druhého pasu, na ktorý som si spravil novú žiadosť a zadotoval tadžický vládny rozpočet ďalšími tridsiatimi dolármi. To bol štvrtok. V pondelok som nestihol ani oči rozlepiť a evíza som mal v emaily. Aby situácia nebola málo bizarná, o ďalšie dva dni mi v emaily pristála schválená aj tá pôvodná, mesiac stará žiadosť. Vyzbrojený dvoma vízami som tak konečne mohol kúpiť prelet Taškent – Dušanbe, ktorý medzičasom samozrejme podražil. Čistá strata spôsobená liknavosťou schvaľovanie mojej žiadosti sa tak vyšplhala na 50 euro. Nepoteší. Druhým problémom sa ukázala byť taká triviálna vec, akou je kúpenie lístkov na vlak. Nie, samotný proces nie je žiadny informatický pôrod, ale zohnať lístok na vysokorýchlostný vlak Afrosiyob je skôr lotéria. Lístky sú preč doslova v minútach od zverejnenia a nám tak neostalo nič iné, ako namiesto testovania vláčiku, ktorý Uzbekistanom uháňa rýchlosťou 250km/h zakúpiť obyčajný plackart, ktorý nás namiesto o desiatej večer do Taškentu dopraví o pol jednej ráno. Nesťažujem sa, konštatujem. V každom prípade, nič čo by sa nedalo vyriešiť a po schválení dovolenky zamestnávateľom nám tak odpadlo z cesty už aj to povestné posledné imaginárne “poleno pod nohami”.
Pokračovanie u mňa na webe: https://romanherda.com/cestopisy...azia-2023/
Jak se ti cestopis líbil?
cizy procestoval 72 zemí světa světa, nejvíce Evropu a Asii. Na Cestujlevne.com se přidal před 12 lety a napsal pro tebe 63 úžasných cestopisů.
Zobrazit profil3 komentáře
Žádná otázka není hloupá ani špatná. Pokud známe odpověď, rádi se o ni podělíme.
Jé, Pakhtakor Athletics Hotel, tam jsem byl v zimě taky. Ale o bufetu se snídaní jsem neměl nejmenší potuchy :-D
Čtení má přímo akedemické rozměry, ale moc fajn. Dočetl jsem to až teď a i ta druhá půlka sebrala 2 hodiny.
Jé, Pakhtakor Athletics Hotel, tam jsem byl v zimě taky. Ale o bufetu se snídaní jsem neměl nejmenší potuchy :-D
Čtení má přímo akedemické rozměry, ale moc fajn. Dočetl jsem to až teď a i ta druhá půlka sebrala 2 hodiny.
Skvělé čtení i fotografie. Hned jsem dostal chuť se tam znovu vypravit. V Uzbekistánu a Tádžikistánu jsme se sice minuli o 38 roků, v Šymkentu však jen o týden! Mimochodem, ta "dvaašedesátka" odstavená v CIT je bývalá OK-PBM ČSA.
Skvělé čtení i fotografie. Hned jsem dostal chuť se tam znovu vypravit. V Uzbekistánu a Tádžikistánu jsme se sice minuli o 38 roků, v Šymkentu však jen o týden! Mimochodem, ta "dvaašedesátka" odstavená v CIT je bývalá OK-PBM ČSA.
Výborný cestopis i fotky, ostatně jako vždy. Čtu je moc ráda (nejen kvůli slovenštině, která je pro mě nejhezčí jazyk na světě), líbí se mi jejich informační hodnota, cit pro detail a komentáře i odkazy k architektuře.
Byla jsem ve Střední Asii (vyjma Tádžikistánu) před patnácti lety a koukám, že ten starý sovětský styl ještě leckde nezmizel...
Výborný cestopis i fotky, ostatně jako vždy. Čtu je moc ráda (nejen kvůli slovenštině, která je pro mě nejhezčí jazyk na světě), líbí se mi jejich informační hodnota, cit pro detail a komentáře i odkazy k architektuře.
Byla jsem ve Střední Asii (vyjma Tádžikistánu) před patnácti lety a koukám, že ten starý sovětský styl ještě leckde nezmizel...