Nádhérne skvosty v okolí Bratislavy

Pre návštevníkov Bratislavy budem postupne uverejňovať miesta, ktoré sa nachádzajú do 100 km od Bratislavy a domnievam sa, že stoja za to navštíviť ich. Zahrňujem tu ako územie Slovenska, Maďarska tak aj Rakúska. Samozrejme bol by som rád keby turisti navštívili hlavne Slovensko, ale verím, že to nebude prehrešok ak navštívia blízke okolie Bratislavy.Na východe Rakúska, kde vychádza slnko, na vás čaká región, ktorý chce byť objavený vo svojej rozmanitosti: Marchfeldské palácové kráľovstvo – Schloss Hof, Niederweiden, Eckartsau, Marchegg a Orth – zasadené do rozlohy Marchfeldu, medzi tzv. metropoly Viedeň a Bratislava. Ale na tomto spomínanom území sa nachádzajú aj menej známe zámky, hrady, obce a mestá, ktoré stoja za zmienku, rovnako ako niektoré mestá, obce na území Južného Slovenska a Panónskej nížiny . Je to  zlatý trojuholník, dovoľte mi postupne Vás po ňom sprevádzať.

Ak sa rozhodnete pre cestu do Rakúska za spoznávaním pamiatok a obcí a miest pôjdete buď cez hraničný prechod Berg, alebo cez obec Kittsee . Prvá obec ktorú budete mať po ceste smerom do Hainburgu a ostatných tu uvedených miest bude obec v Wolfsthal. 

Poloha

Wolfsthal je obec v Rakúsku v okrese Bruck an der Leitha neďaleko národného parku Donauauen, v bezprostrednej blízkosti Bratislavy. Do roku 1996 tvorila s obcou Berg jednu obec Wolfsthal-Berg.

Na severe hraničí s Dunajom - medzi obcou a brehmi Dunaja sa rozprestiera široké pásmo lužného lesa, na západe hraničí s mestom Hainburg. Smerom na juh a západ sa rozprestierajú výbežky Hainburgských vrchov, ktoré sú takisto husto zalesnené. Východne od obce sa nachádza štátna hranica so Slovenskom (Bratislava/Petržalka). Až 48,31 percent územia predstavujú zalesnené plochy.

Za čias rozdelenej Európy bol Wolfsthal poslednou rakúskou dedinou na trase smerom na Slovensko a Maďarsko pred „železnou oponou". Dnes, vzhľadom na svoju polohu a pribúdajúce obyvateľstvo, mení obec svoju tvár aj dynamiku.

Dejiny

V staroveku bolo územie Wolfsthalu súčasťou provincie Panónia.
1083 - prvá písomná zmienka o Wolfsthale,
1400 - vo Wolfsthale sa usídľuje židovská komunita, dodnes sa uchoval chrám z tohto obdobia,
1529 - prvý nájazd Turkov prináša Wolfsthalu skazu a biedu
1544 - Otto Wilhelm zu Walterskirchen und Hundsheim sa stáva vlastníkom pevnosti vo Wolfsthale a Pottenburgu. (Obe sú dodnes majetkom rodiny Walterskirchen),
1660 - prebudovanie a rozšírenie pôvodného románskeho kostola,
1683 - mor a druhý turecký nájazd majú pre obec tragický dopad - obec je vyplienená a spustošená,
1710 - wolfsthalský kostol sa stáva pútnickým miestom, kostol prechádza prestavbou - je rozšírený o dve bočné lode, cintorín umiestnený pôvodne pri kostole je premiestnený mimo obce,
1742 - výstavba školy na mieste pred terajším kostolom,
1805 - vtrhnutie Francúzov do Wolfsthalu prináša biedu a pustošenie,
1911 - výstavba bratislavskej železnice (Pressburgerbahn), od r. 1955 končí vo Wolfsthale,
1928 - elektrifikácia obce.

Doprava Bratislava - Wolfsthal

Vo Wolfsthale je konečná stanica miestnej železnice z Viedne.  Okrem tohto spojenia nemá táto obec ani blízke okolie priame spojenie s Bratislavou. Autobusové spojenie bolo ukončené v 11/2021 momentálne sa prejednáva možnosť priameho spojenia tejto obce a ďalších blízkych miest. Kedy bude linka spojazdnená sa ešte nevie, ale pre rozvoj turistiky a cestovania slovenských občanov z obcí do Bratislavy je potrebný nakoľko je tu už veľký počet Slovákov. Od 05.09.2022 premáva z Bratislavy od mostu SNP do Hainburgu  linka 901  ktorá stojí aj v tejto obci.

Toto neveľké historické dolnorakúske mesto sa môže pýšiť mnohými zaujímavými „naj“. Hainburg an der Donau, nachádzajúci sa neďaleko sútoku Moravy s Dunajom (hrad Devín je odtiaľto krásne vidieť), je najvýchodnejším mestom v krajine našich južných susedov. So svojimi – viac ako 2,5 kilometra dlhými – mestskými hradbami, zachovanými tromi bránami a pätnástimi vežami, má Hainburg jedno z najstarších a najlepšie zachovaných opevnení v Európe. Najstaršia mestská brána, teda Wienertor (Viedeňská brána) je dokonca považovaná za najväčšiu európsku stredovekú bránu vôbec. Hainburg tiež patrí k mestám s najvyšším počtom pamiatok v prepočte na jedného obyvateľa. Mesto totiž oficiálne uvádza 26 významných historických pamiatok vo vnútri hradieb (tzn., že k tomuto číslu je nutné pridať minimálne napr. cintorínsky kostol, repliku keltského hradiska na Braunsbergu alebo múzeum s artefaktmi z neďalekého Carnunta, ktoré sa nachádzajú už mimo hradobného systému), a pritom má iba necelých šesť tisíc obyvateľov. Mesto, nachádzajúce sa v okrese Bruck an der Leitha, patrí tiež k lokalitám, na ktoré v súčasnej dobe zamerali najväčšiu pozornosť majitelia finančných prostriedkov zo stavebného sporenia na Slovensku Pozemky aj nehnuteľnosti v Bratislave a jej okolí sú jednoducho neúnosne drahé.  Hainburg je blízko spojený aj so slávnym hudobným skladateľom Josefom Haydnom, ktorého starý otec tu prežil masaker za „Veľkej tureckej vojny“ alebo so spracovaním tabaku, a to už od roku 1784.

Zrúcanina hradu Schlossberg - Hainburg  

Môžete navštíviť zrúcaninu stredovekého hradu (postavená v roku 1050) s nádherným výhľadom na historický Hainburg. Obytná veža je otvorená celý deň.

Hradný komplex pozostáva z mestského múru, hradnej brány, hradného nádvoria ("Vorburg"), Pankratiovej kaplnky, paláca a obytnej veže. K tomuto zariadeniu, ktoré sa nachádza v strede mesta, kde sa každé leto konajú „Hradné hry Hainburg“, vedú tri chodníky. So svojimi 2,5 km dlhými mestskými hradbami, 3 zachovanými bránami a 15 vežami z 13. storočia. Hainburg má jedno z najstarších a najzachovalejších mestských opevnení v Európe. V roku 1252 sa v hradnej kaplnke konala svadba Otakara Českého a Margity Rakúskej. Výstup z parkoviska pri športovom ihrisku (Hummelstraße) alebo z Ungartoru cez prehliadkové mólo.

K histórii zámockého komplexu na Schlossbergu
1050   cisár Heinrich III. dáva rozkaz postaviť Heimenburg na Schlossbergu. Dali ho postaviť biskup Gebhard z Regensburgu, vojvoda Konrád Bavorský a markgróf Adalbert z Babenbergu.
1108    Hrad sa dostáva do majetku Babenbergovcov (dovtedy bol kráľovským majetkom).
2. polovica 12. storočia.   Hrad je vylepšený a veľkoryso rozšírený pomocou častí výkupného Richarda Levieho srdca.
1220/25    Opevnenie je zosilnené.
2.11.1252   Posledná Babenbergerina Margaréta Rakúska sa vydáva za moravského markgrófa Otakara, neskoršieho českého kráľa, v zámockej kaplnke na Schlossbergu.
1278  Kráľ Ottokar prehráva v bitke pri Dürnkrute a Jederspeigene. Hrad sa dostáva do vlastníctva Habsburgovcov. Zastavujú hrad rôznym pánom, čo vedie k zhoršeniu stavebného stavu.
1629    sa hrad stáva majetkom mesta Hainburg.
7.11.1683   Mesto a hrad sú napadnuté Turkami a spustošené. Odvtedy hrad chátral.
1709   Gróf Löwenberg opravuje hradnú kaplnku.
1928 a 1935/36, 1954   Rakúske ozbrojené sily vykonávajú menšie zabezpečovacie práce.
1975    „Pracovná skupina Schlossberg“ – malá skupina Hainburgčanov – začína s renováciou hradných ruín.
od roku 1978   V zrúcaninách hradu sa každoročne konajú Hainburské zámocké hry (čistý výťažok je použitý na obnovu a záchranu hradných ruín).

Zámok Eckartsau 

Zámok obklopuje 27 hektárov zelenej idyly, raj ticha pre všetkých, ktorí hľadajú pokoj. Riaditeľ cisárskych dvorských záhrad Anton Umlauft vytvoril v roku 1898 pre následníka trónu Františka Ferdinanda novú zámockú záhradu. Na spôsob anglického parku. Sú tu vyvážené a harmonický stretáva mimoriadne ďalekosiahla nížina Moravského poľa a hustá, neskrotná, miestami až nepreniknuteľná divočina lužných lesov, ktoré pretínajú nádherné barokové lipové aleje spájajúce sa pri zámku. 

Prehliadky Zámku " Cisár bez koruny - kronika jednej rozlúčky "  11.00 , 14.00, 16.00 hod pre skupiny 6 a viac osôb 

Vypočujte si príbeh o posledných dňoch a hodinách Rakúsko - Uhorska , prerozprávaný  v autentických priestoroch historického diania.

Tematická  prehliadka " Svietnik a obuvák "  pre ohlásené skupiny 15 a viac osôb 

Podrobný pohľad za kulisy zámku, do pivníc, i na povalu Vám prezradí viac o každodennom živote a práci inak neviditeľného služobníctva  

Programy pre skupiny  - pre skupiny 20 a viac osôb :

• Korunovačné klenoty v Eckartsau 
• Cisársky poľovnícky hurhaj

Výstava divina Lužných Lesov  - vstup voľný 

Ostatné informácie na http://www.schlosseckartsau.at  alebo aplikácia http://www.ortsspaziergaenge.at 

http://www.schloesserreich.at/

Kittsee – Berg – Vyhliadková veža Berg. Cca 22-30 km pozor !! V zime môžu byť na trase na vežu zimné uzávery.

V jeden pekný slnečný deň som sa rozhodol absolvovať turistickú vychádzku Bratislava – Kopčany – Kittsee – Berg – Vyhliadková veža Berg. Cca 22-30 km .

Trasa je zaujímavá hlavne pre Petržalčanov, ktorý to nemajú ďaleko. Ja som sa vybral z Kollárovho námestia MHD smer Kopčany linkou

Len pozor ! Nie každá linka ide na konečnú na Kopčianskej ulici. 

Peši z Kopčianskej ulici do rakúskeho pohraničného mesta Kittsee je to podľa mapy 3,6 km. 

Keď robím pešiu turistiku tak sa nikdy neponáhľam idem pokojným tempom, aby som si aj poobzeral okolie a veci, ktoré ma záujmu. 

Kopčianská cesta bola v tom čase rozkopaná, ale vôbec to neodradilo cyklistov aby využili pekné počasie na výlet.

Po ceste Vás budú sprevádzať vojenské bunkre – opevnenia na bývalej hranici Československa a Rakúska, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny súčasťou Nemeckej ríše. ( Rakúsko od 12.03.1938 bolo súčasťou fašistického Nemecka, fašistická minulosť Rakúska je háklivá téma, ktorá sa ešte stále sem tam preberá na politickej aj inej scéne )

Zrekonštruovali ho dobrovoľníci a je to zaujímavý pohľad do temnej minulosti ľudstva. 

https://bezmapy.com/vojenske-bun...petrzalka/

Po ceste prídete k hranici Slovenska a Rakúska a budete prekvapený, že sú tu rakúsky colníci a vojaci. Ale ochrana vnútrozemia Rakúska je pre Rakúsko v tejto dobe priorita. 

Sú to aj stopy po minulosti pred touto hranicou asi 300 m bola pôvodná hranica Československa a Rakúska 

Starý a pôvodný hraničný stĺp.

Toto sú tie naše temné obdobia minulosti, keď pohraničná stráž Československej armády strieľala do občanov, ktorý túžili po slobode, demokracii.

Pamätník na počesť mladého študenta, ktorého ochrancovia socialistického Československa zastrelili pri pokuse o prekročenie hraníc.

 Možnosti kam ísť sú rôzne

Kittsee

Kittsee (v minulosti aj Kittsee bei Pressburg, slov. Kopčany; maď. Köpcsény; chorv. Gijeca) je obec v Rakúsku v okrese Neusiedl am See, v bezprostrednej blízkosti bratislavských mestských častí Petržalka a Jarovce. Žije tu 3 307 obyvateľov (1. január 2020). Kittsee je známe hlavne vďaka rozsiahlemu počtu odrôd marhúľ. Vhodná klíma a vlastnosti pôdy dávajú tomuto ovociu výnimočnú arómu nie len pre pálenie v obci ale aj pre predaj. V obci je rozvinuté aj vinárstvo na 30 ha, na hlinitej piesočnatej a štrkovej pôde sa darí najmä bielym odrodám viniča. Historické územie obce Kittsee bolo väčšie než dnes. Po prvej svetovej vojne (začiatkom 20. rokov 20. storočia) bolo územie obce rozdelené medzi Rakúsko (t.j. dnešné Kittsee), Česko-Slovensko (dnešná južná Petržalka) a Maďarsko (dnešné západné Jarovce), pričom spomenutá maďarská časť po druhej svetovej vojne pripadla Česko-Slovensku - pozri o tom aj v článku Kopčany (Bratislava). Nie je prekvapením ak v tejto obci počujete slovenčinu, nakoľko úst dosť veľká časť populácie je zo Slovenska, hlavne z Bratislavy. Výhodná poloha, dobrá cena pozemkov, výhody zo strany rakúskeho štátu sem prilákalo viac ako tisíc Slovákov, ktorý tu našli nový tichý domov a podstatné lepšie podmienky pre život. Takýchto obci v rakúskom pohraničí je dosť kde sa nasťahovalo veľa Slovákov. Tieto polia a háje si pamätajú množstvo zmien či už za obdobie Rakúska, Rakúsko Uhorska. Patrilo niekoľko krát niekoľkým šľachtickým rodom a niekoľkým štátom. Je to osud pohraničných obcí a miest.

Po ceste smerom do obce Kittsee si môžete všimnúť pôvodne ale aj moderné domy, hlavne tie moderné sú postavené Slovákmi. Pri tejto ceste sa nachádza cintorín a tzv. Modrý kríž je tu aj príjemné odpočívadlo, kde si môžete posedieť, alebo sa najesť, občerstviť z vlastných zásob.Štíhly, hladký stĺp s bohato zdobenou hlavicou a pietou sa nachádza na ceste smerom do Bratislavy. Na podstavci sa nachádzajú erb rody Batthyány (Baťáň) a rok 1752. Prícestný kríž pripomína dávnu tragédiu, ktorá sa udiala na ceste do Bratislavy. V roku 1948 bol stĺp zrenovovaný. Neďaleko odtiaľto sa nachádza pekne upravovaný cintorín. Ktorý sa pamätá ľudské utrpenia ktoré bolo aj počas prvej svetovej vojny. Obec Kittsee nakoľko bola pohraničnou obcou ale aj súčasťou Rakúsko – Uhorska nájdeme na pamätníkoch civilných a vojenských mená, ktoré patrili Slovákom, Maďarom, Chorvátom, Srbom, Čechom a iným národnostiam. O tom, že na území obce  Kittsee padlo 459 vojakov rôznych národnosti pripomína nielen tento pamätník.

Miestny kostol 

Katolícky farský kostol Povýšenia svätého Kríža (Katholische Pfarrkirche Zur Kreuzerhöhung) V Kittsee sa už pred rokom 1250 nachádzal románsky kostol v strede obce. Starý kostol sv. Pankráca bol počas tureckých nájazdov (1529) úplne zničený, v r. 1548 znovu postavený. V rokoch 1735 – 1736 sa začala stavba nového kostola na konci obce, ktorý úplne zhorel v r. 1795. Kostol postavený v roku 1808 bol počas 2. svetovej vojny vyhodený do vzduchu, takže v r. 1948 – 1952 musel byť postavený úplne nový kostol. Vysoký, trojloďový kostol s vstavanou západnou vežou bol postavený podľa štýlu baziliky. Na hlavnom oltári sa nachádza baroková drevené súsošie ukrižovaného z 18. storočia. 

Prejdeme uličkami okolo rodinných domov a prídeme k jednej z najviac navštevovaných čokoládovni v Rakúsku. Čokoládovňa má dlhú rodinnú tradíciu a momentálne ju navštevujú turisti z Maďarska, Slovenska. Bola známa hlavne tým, že ste si mohli čokoládu a cukrovinky ochutnať, no teraz táto možnosť už nie je .

V obci sa nachádza aj niekoľko historických zaujímavosti :

Starý zámok/Hrad Kopčany (Altes Schloss) (v súkromnom vlastníctve – nie je prístupný verejnosti) Pôvodný kopčiansky hrad na vyvýšenine (kopec - odtiaľ pravdepodobne pochádza aj slovenský názov Kopčany[chýba zdroj]) na okraji starého ramena Dunaja pochádza z 12. storočia, trojposchodová štvorkrídlová stavba s pravouhlým dvorom bola pravdepodobne postavená posledným Arpádom ako hraničné opevnenie proti Rakúsku. Z novostavby zámku v 16. a 17. storočí sa zachovali rôzne pozostatky; točité schody s erbom na nádvorí a osemuholníková veža. Za zámkom sa nachádza dobre udržiavaný židovský cintorín. 

Nový zámok/Kaštieľ Kopčany (Neues Schloss)

Johann Listy dal v roku 1668 postaviť zámok Neue Schloss zo starého veľkostatku. Renesančná budova bola za kniežaťa Esterházyho (1730 – 1740) prestavaná v barokovom štýle. Zámok neskôr patril rodu Batthyány (Baťáň), ich rodový erb sa nachádza na mreži nad hlavným vstupom, na mreži balkóna a na strope vstupnej haly. V zámku sa konali svadby dcér Jozefa Batthyánya (1836 - 1897) - v roku 1882 sa tu vydávala Antónia za Fridricha Pongrácza, v roku 1886 Ludovika za Teodora Batthyána, v roku 1891 Blanka za Vojtecha Pálffyho z červenokamenskej línie rodu a v roku 1894 Alžbeta za Alexandra Pálffyho (Vojtechovho druhostupňového bratranca). V zámku žil aj Jozefov syn - blahoslavený Ladislav knieža Batthyány-Strattmann (1870 - 1931), lekár, ktorého pomník sa nachádza na ulici oproti hlavnému vchodu do parku. Po získaní obcou v r. 1969 bol zámok od základov zrenovovaný a zatarasené arkády čestného dvora boli sprístupnené. 

V roku 1973 tu bolo otvorené etnografické múzeum rozsiahla výstavná zbierka ľudovej kultúry z východnej a južnej Európy. Hlavný vchod do parku so železnými mrežami zdobila pôvodne rakúsko-francúzsky pavilón na parížskej svetovej výstave v roku 1900. Pri juhovýchodnom nároží zámku sa nachádza kamenný oblúk, ktorý má na severnom preklade vytesaný čiastočne reštaurovaný text, ktorý možno prepísať nasledovne: "COMES IOAN ... PETVS IN KOPCZEN S C R ... CONS CAMER // SVB AVSPICIO DEI SANCTI TVTELA PII PRINCIPIS LEOPOLDI AVGVSTI VNGARIAE AERE // NON EXIGVO ET INGENIO LISTIANO HAEC ERECTA

Zámok po rekonštrukcii spĺňa niekoľko podmienok, za normálnych okolnosti je tu otvorená reštaurácia a kaviareň, veľký par s detskými atrakciami pre rodiny s deťmi, rozsiahli park s lavičkami kde si môžete odpočinúť a v kľude posedieť.Po prechádzke v areáli zámku vychádzam na hlavnú cestu spájajúcu obce Kittsee a Berg. Cesta je pre cyklistov aj peších dosť nebezpečná, nakoľko je tu hustá premávka. Ja som sa rozhodol ísť popri ovocných sadoch medzi Kittsee a Bergom. 

Po tejto ceste si všimnete „ francúzsku riviéru „ v podaní miestneho developera a miestnych obyvateľov, ktorý si na bývalom štrkovisku spríjemnili bývanie.Ale nájdete tu aj Slovákov.

To nie je francúzska riviéra Po „ super ceste „ sa dostanete na hranicu obce Berg, to máte skoro štvrtinu cesty za sebou. Ak by ste boli na biku máte veľa možnosti kam ísť a počet ciest pre byciklistov je tu neúrekom ( skoro ako u nás )

 

Keď prídete na začiatok obce z ktorého koľ vek strany či od Hainburgu, Bratislavy, Kittsee máte veľa možnosti kam ísť. Najobľúbenejšia trasa je smerom k jazerám v tomto kraji, o tom Vám napíšem nabudúce.

Berg -  (chorv. Pierga) je obec v Dolnom Rakúsku v okrese Bruck an der Leitha. Má katastrálnu výmeru 9,47 km² a žije tu 905 obyvateľov (1. január 2020). Obec sa nachádza v bezprostrednej blízkosti bratislavskej mestskej časti Petržalka a nachádzal sa tu aj hraničný prechod so Slovenskom. ( nie priamo v obci ) Najbližšie rakúske obce sú Kittsee na juhu a Wolfsthal na severe. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 862, kedy sa spomína ako „Pagus ad Pergo“. V súčasnosti je obľúbeným cieľom cyklistov, obcou prechádza viacero značených cyklistických chodníkov. Do roku 1996 tvorila s obcou Wolfsthal jednu obec Wolfsthal-Berg. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 v obci žilo 93,6 % Rakúšanov a 6,4 % iných národností. Majoritným rodným jazykom bola nemčina (94,4 %) nasledovaná chorvátskym jazykom (0,9 %), tureckým jazykom (0,6 %) a ostatným jazykmi (4,1 %). Podľa vierovyznania sa väčšina obyvateľov (84,1 %) hlásila k rímskokatolíckemu vierovyznaniu, 3,1 % boli evanjelici a. v., 3,1 % obyvateľov sa hlásilo k islamu a 7,6 % obyvateľov bolo bez vyznania. Podľa štátneho občianstva malo 93,4 % obyvateľov rakúske štátne občianstvo, 2,4 % slovenské štátne občianstvo, 1,5 % macedónske občianstvo a 2,7 % iné štátne občianstvo. 

Farský kostol St. Anna zu Berg je po prvýkrát spomenutý v roku 1748 ako kaplnka. Starý kostol na vrchu bol zasvätený apoštolom Petrovi a Pavlovi a po posvätení nového kostola bol používaný už len pri príležitostných omšiach. V roku 1780 bol starý kostol zrušený a z jeho stavebného materiálu bola postavená veža na kostole sv. Anny. V roku 1863 bol kostol zväčšený a bol do vnútra integrovaný kríž z Pottenburgu. Oltár je zasvätený sv. Anne. Po druhej svetovej vojne bola klenba kostola viackrát renovovaná. 

Kaplnka Mariahilfskapelle bola postavená v roku 1859 mimo obce. Pôvodne bola pútnickým miestom a nazývala sa tiež „Kaplnka Panny Márie„. Vo vnútri sa nachádzajú sochy oboch apoštolov Petra a Pavla z starého kostola z vrchu. 

Kaplnka sv. Petra a Pavla bola postavená v roku 1982 na mieste pôvodného kostola na kopci, ktorý bol pôvodne obklopený cintorínom. 

S tĺp sv. Márie– morový stĺp stojí na bývalom okraji obce Berg, na hranici s Burgenlandom, čo bola v minulosti hranica medzi Rakúskom a Uhorskom. Stĺp bol pravdepodobne postavený na pamiatku morovej epidémie, pri ktorej zomrelo mnoho ľudí, v roku 1679. V roku 1999 bol zrenovovaný. 

 

Ďalšie pamiatky v obci: Pamätná tabuľa na turecké nájazdy, vojnový pamätník.

Keď pôjdete stále rovno po hlavnej ulici dostanete sa k obecnému úradu, treba pokračovať stále rovno ak sa chcete dostať na koniec obce, kde začína turistický chodník na vyhliadkovú vežu BERG 

Nakoľko ako som spomínal chodím pomalým tempom tak som si všímal život v obci. V tento septembrový deň nebolo veľa ľudí v obci, nakoľko my sme mali sviatok a oni normálny pracovný deň. 

Ono celkové je dobré chodiť do zahraničia keď u nás je sviatok a u nich pracovný deň, nakoľko nie je všade veľa ľudí a ak využívate miestnu dopravu, všetko chodí ako v pracovný deň.

Studňa troch národov

To, že sme súčasťou tzv. zlatého trojuholníka ( bývalé krajiny Rakúsko Uhorska resp. Pannónia ) a že susedia aj na nás Slovákov myslia dokumentuje tento pamätník troch národov. Dokážeme spolu žiť i keď máme rozdielne jazyky, ale máme veľmi veľa spoločného.  

Práve pri tomto pamätníku sme vlastne v strede obce. Obec má všetko, čo potrebuje občan takéjto obce. Obecný úrad, hasičskú zbrojnicu, obchod, reštaurácie, viechy, zdravotné stredisko, materskú školu, základnú školu, obecnú políciu , miestnu dopravu s ktorou sa dostanete aj do Viedne.

Materská škola

Keď pôjdete stále rovno pôjdete už smerom na okraj obce kde začína turistická cesta smerom na vyhliadkovu vežu BERG. Všade v okolí sú vinohrady, v obci je veľa vinohradníkov a na okraji obci smerom von z obce po hlavne ceste sú krásne vinné pivnice. Je tu tiež veľa Slovákov, ak vidíte nové budovy sú to po väčšinou Slováci, ktorý sa sem presťahovali. A kedže Rakušania sú tiež prispôsobivý a vedia, že sem chodí aj veľa Slovákov turistov tak výstražné tabule na viniciach sú už všade aj vo viniciach. Ochrana súkromného majetku je tu prvoradá.  Na začiatku turistickej cesty na vyhliadkovú vežu máte odpočívadla kde si môžete odpočinuť, alebo sa najesť z vlastných zásob. Pozor ! Cesta nie je určená pre cyklistov a nesmiete bicykel ani tlačiť vedľa seba. Cesta trvá cca 40 minút a je to naozaj balzam na dušu keď pôjdete lesom až na vrchol . Stretneme sa so všeličím ako rastliny, huby, zvieratá, vtáky a aj divo žijúce zvieratá v ohrade.   

Po ceste sú rôzne ohrady, ktoré treba uzatvárať, aby nevybehli zvierata von. Keď som tu bol v novembri minulého roku nevedel som na čo slúžia tieto ohrady , keď tam neboli žiadne zvieratá, ale teraz som natrafil na oslíkov. Ale pozor !!!! Ak budete mať niečo na jedenie neodmietnu. Ale v záujme ich prežitia ničím ich nekŕmte, domáci sa o nich postarajú a niekedy ľudská dobrota môže zvieratám ublížiť. Tak ich radšej len pohladkajte, od foťte sa s nimi a to je všetko.

Königswarte – Kráľovská rozhľadňa / Hindlerberg je naj východnejší vrch Rakúska ležiaci v Karpatoch, hneď za slovensko-rakúskou štátnou hranicou zhruba medzi obcami Wolfsthal, Berg a Edelstal. Je dobre viditeľný z Petržalky, kde tvorí prirodzenú dominantu pri pohľade na západ. Z tohoto miesta uvidíte Moravské pole, aj alpské vrchy Schneeberg a Rax.Königswarte leží medzi obcami Berg a Wolfsthal, len pár kilometrov od Bratislavy. Na vrchol sa dá vyjsť z oboch obcí, vedú sem 3 hlavné trasy.

Trasa z Bergu je kratšia a menej náročná, vychádzkovým krokom trvá asi 1 hodinu a ľahko ju zvládnu aj rodičia s deťmi. Na vrchol vedú 2 turistické chodníky (červená a modrá značka), dá sa teda spraviť okruh.

Trasa z Wolfsthalu je dobrodružnejšia, vedie okolo zrúcaniny Pottenburg a zároveň územím zvernice, kde sa voľne pohybujú diviaky. Aj keď zver býva často menej vyplašená ako turisti, vstup na toto územie je na vlastné riziko a v čase poľovačiek je zakázaný. Značený turistický chodník (červená značka) vedie od stanice Wolfsthal až na vyhliadku Königswarte. Peši trvá cesta zhruba 1,5 hodiny.

Na vrchole Königswarte sídli stanica rakúskej vojenskej spravodajskej služby s monitorovacími a odpočúvacími zariadeniami, ktorá pripomína skôr meteorologickú stanicu. Informačné panely so zaujímavými faktami z histórie sú písané aj v slovenčine. Pod rozhľadňou sa rozprestiera veľká lúka s lavičkami a stolmi, ako stvorená na malý piknik. ( prevz.rakusko.sk )

Táto vyvýšenina slúžila už za čias Habsburgovcov ako pozorovateľňa pre stratégov monarchie. Vo východnej časti Zadunajskej nížiny v trojuholníku medzi obcami Kittsee-Berg-Bratislava nechávali Habsburgovci pochodovať svoje vojsko a organizovali vojenské prehliadky. Habsburgovci boli uhorskými panovníkmi a boli korunovaní v Bratislave, ktorá bola istý čas hlavným mestom Uhorska.

• V roku 1189 zhromaždil cisár Fridrich I. Barbarossa v chotári obce Kittsee nemeckých rytierov, ktorí sa tu utáborili pre križiackou výpravou (1189-1192).

• V roku 1563 vojvoda Maximilián pred svojou korunováciou za uhorského kráľa v Bratislave tu pozoroval svoje vojská od Bergskej “Kaplnky sv. Petra a Pavla”

• Cisár Leopold I. a arcivojvoda Karol Lotrinský zorganizovali 4. mája 1683 v tomto chotári vojenskú prehliadku pred ďalším tureckým ťažením

• Cisár Napoleon I. so svojim švagrom maršalom Muratom (neapolským kráľom) pozorovali z vyhliadky Königswarte svoje vojská pred bitkou pri Austrelitze (2. decembra 1805)

• V dňoch 29. augusta a 16. októbra 1811 sa nádherným pohľadom z vrchu Königswarte kochal cisár František I.

• V decembri 1848 navštívili vrch Königswarte cisár František I. s chorvátskym bánom Jelačičom, aby pozorovali ustupujúce uhorské dobrovoľnícke zbory po bitke pri obci Schwechat

Nosná konštrukcia pozostáva z 28m3 navzájom rozglejený dosák z dreva smrekovca a duglasky, ktoré patria medzi najodolnejšie domáce ihličnany. Schodisko a debnenie strechy sú zhotovené z 8 m3 smrekovcového dreva. Jednotlivé časti drevenej konštrukcie sú impregnované ochrannými prostriedkami. Hlavná konštrukcia je potiahnutá špeciálnou ochrannou fóliou proti úderu bleskom. Oceľová konštrukcia má zinkovú povrchovú úpravu.

Konštrukcia

Vyhliadková veža je osadená do 1 m hrubej betónovej platne veľkosti 9,25 x 9,25 m, ktorá je chránená 4,4 tonami ocele a ukotvená do svahu 120 oceľovými kotvami. Nosná konštrukcia veže je fixovaná na betónový podstavec 8 oceľovými podperami. Nosné jadro primárnej konštrukcie sa člení do 4 podstavcov tvaru V, ktorých kĺbové osi sú vo vzájomnom vertikálnom odstupe 4,80m a 90 stupňov.

Konštrukcia je stabilizovaná 4 vonkajšími a vnútornými podperami, ktoré ohraničujú schodisko z vnútornej strany.

 

Z rozhľadne je ale vidieť aj hranatá vežička hradu Pottenburg, ktorý obklopuje les. Cesta k nemu je už trošku náročnejšia, ale určite sa oplatí.Po pár minútach sa pred vami zjavia hradné múry. Pri dobývaní Pottenburgu buďte opatrní, tento les nie je váš, patrí totiž diviakom.

Hrad Pottenburg vznikol ako strážny hrad ešte v dvanástom storočí. Po Bratislavskom hrade je to druhý najbližší hrad od centra Bratislavy. Dal ho postaviť Poto z Pottensteinu ako pevnosť proti nájazdom Maďarov. Maďarom síce odolal, ale tureckému spustošeniu už nie. Pustne od roku 1529, no aj napriek tomu si zachoval jednu impozantnú vežičku, ktorá má výšku tridsať metrov. Zachovalo sa pár hradných múrov a v dolnej časti veže je miestnosť so zachovalou klenbou. Ak máte radi trošku adrenalínu, odporúčam vyliezť po stene do prvého poschodia a popozerať si hradnú vežu zvnútra.

https://cestovanie.sme.sk/c/2722...-hrad.html

    Trochu iný pohľad na okolie z veže.  

  Po príjemnej vychádzke a relaxe sledovaním okolia veže, som sa pomaly pobral preč smerom späť do obce Berg, ale z obce Berg som nešiel po pôvodnej trase, ale všimol som si cyklistov, že chodia inou cestou a tak som sa vybral po ich trase. Bola určite bezpečnejšia ako tá pôvodna a doviedla ma na miesta, kde som ešte nebol.   Historické pamiatky stará cesta  VIA PANNONIA smer Kittsee          Odpočívadlo pre cyklistov skoro ako u nás 

  Cyklistická cesta porovnateľná ako u nás  medzi Slovnaftom a Prístavným mostom 

  Kaplnka pre pocestných     

Prešiel som v tento deň pekných pár km Kopčianska - Kittsee cca 3,6 km 

Zámocký park Kittsee - Berg Da Vinci 4,6 km  Berg - Hindlerberg ( vyhliadková veža ) cca 6 km Hindlerberg - Radrastplatze Berg - Kittsee  17 km Kittsee - Kopčianska 4 km  najvyšší bod : 342 m.n.m.   Zároveň som po ceste naďabil na historické udalosti z prvej a druhej svetovej vojny. A pochopil som, že tieto dve obce Kittsee a Berg to v tomto období nemali vôbec ľahké možno aj horšie ako my v Bratislave a na Slovensku. Ale to je osud všetkých pohraničných obci a miest, ktoré niekoľko krát patrili niekomu inému. Preto chráňme si mier , vojna je krutá voči všetkým bez ohľadu jazyka alebo národnosti. Túto históriu skúsim popísať nabudúce.

Zámok - Schloss HOF  -  18.03.2022 do 02.11.2022  v čase od 10.00 - 16.00 hod počas letnej sezóny 10.00 - 18.00 hod.

Neverili by ste tomu, že na takej malej ploche máme resp. majú Rakušania toľko historických pamiatok. Skutočne len niekoľko km od seba sú veľmi krásne zámky tak ako hore uvádzam. Ak chcete získať viac informácii na web stránke tak pozor kedy sú informácie uvedené, nakoľko niektoré sú zmätočné a neaktuálne. Nakoľko sa niekde dozviete, že vstupné je 10,50 € pre dospelého a podobne . Treba si uvedomiť, že návšteva akéhokoľvek zámku, atrakcii a podobne v Rakúsku sú podstatné vyššie ako u nás a pre viacčlennú rodinu to nie je najlacnejšie.  Pre lepšie informácie navštívte web stránky :  http://www.schlosshof.at .  Aktuálne vstupné pre rok 2022 je zas o niečo drahšie :   dospelé osoby  15-16 € , Deti od 6 - 18 rokov 9-10 €, Rodinné vstupné pre 2 osoby a 3 deti je 39-42 €  Veľká noc  a  Vianočné trhy 8 € , Deti 3,50 € rodinné vstupné 19,50 € ( ale bez vstupu na zámok )  Vstupné počas letnej sezóny Zámok Schloss Hof a zámok Niederweiden od 19,03.2022   Ročná karta : do 18.03.2022 dospelí 37€ a deti  21€ a od 19.03.2022 dospelí 40€ deti 23 €.  ( zvýšenie cien oproti roku 2021 )

Areál zámku Schloss Hof sa rozprestiera na ploche vyše 70 ha. Okrem samotného zámku sa v jeho areáli nachádzajú aj hospodárske budovy, pasienky, stajne a poľnohospodárska úžitková plocha. Zámok patrí k najväčším barokovým komplexom tohto typu v Európe . 

Začiatkom 18. storočia dal zámok postaviť vojvodca Rakúsko-uhorskej monarchie princ Eugen Savojský. Ak poznáte sídlo francúzskych kráľov vo Versailles, zrejme hneď uvidíte kde sa inšpiroval architekt Johann von Hildebrandt, ktorý zámok a záhrady navrhol.

Na zámku sa v pravidelne konali veľkolepé zábavy a navštevovala ho i sama cisárovná Mária Terézia. Po smrti Eugena Savojského sa stala novou majiteľkou, zámok prestavala a rozšírila. Neskôr však upadol do zabudnutia a koncom 19. storočia ho cisár František Jozef venoval armáde. V súčasnosti je po rozsiahlej rekonštrukcii a vyzerá tak ako v časoch najväčšej slávy.

V areáli zámku je cukráreň a reštaurácia. Čašníci  obsluhujú v štýlových dobových odevoch. ( samozrejme v dnešnej dobe sú rôzne aktivity obmedzené ) Aj vďaka tomu že je zámok tak blízko časť personálu rozpráva po slovensky. V našom jazyku sú k dispozícii tiež všetky informačné letáky a výklad sprievodcu.

MAGICKÁ CESTA S KÚZELNÍKOM MERLIXOM  16.01.2022  14.30 hod  vstupné 3 €  a  11.02.2022NOVOROČNÝ KONCERT S ČLENMI VIEDENSKEJ FILHARMÓNIE   23.01.2022   vstupné 3 € 

Nová mimoriadna výstava na zámku Schloss Hof predvedie jedinečné kúsky z kolekcie cisárskeho striebra a nádherné jedálenské servisy.  

Počas celého roka sú na zámku Schloss Hof v ponuke viaceré workshopy pre celú rodinu!  07.022022   vstupné 3 €

VEĽKONOČNÉ TRHY   19.03.2022 - 18.04.2022 VEĽKÁ NOC

Poprechádzajte sa rozkvitajúcim zámockým statkom a užite si jarnú atmosféru na veľkonočných trhoch!

BAROKOVÝ SPRIEVOD ZVIERAT  01.05.2022 

Zámok - Schloss HOF  -  z Devínskej Novej Vsi 

Mám potešujúc správu pre tých,  na tento zámok sa dostanete aj z Bratislavy a to ako MHD ale aj vlakom.  Od autobusovej stanice linkou 21 ( pozor nie každá linka 21 ide k mostu Slobody ) vlakom z hlavnej stanice smer Bratislava - Malacky ( Kúty, Brno, Marchegg ) treba vystúpiť na zastávke Devínska Nová Ves - Jazero . Potom od stanice treba peši smerom do mestkej časti Devínska Nová Ves. Vlakom Bratislava hl.st - Marcheg sa dostanete aj z Rakúskej strany ( vystúpite na zastávke Marchegg a odtiaľ chodí linka na zámok ale  treba si pozrieť na stránke zámku, alebo na stránke VOR či idú a kedy )  Keď vystúpite na zastávke pri moste Slobody, už ste niekoľko km resp. hodín od zámku Hof. Ideálne v dobrom počasí na rodinný výlet ale aj keď pôjdete sami, stojí tento výlet za to. Ak ste cyklista tak máte ideálne trasy a nielen na Zámok Hof  ale sú tu turistické a cyklistické trasy do okolia Bratislavy . 

Po vystúpení z MHD  pôjdete smerom k uličke, ktorá vedie k mostu. Pri tejto uličke je aj parkovisko pre vodičov , ktorý tiež smerujú na zámok alebo  cyklistickú trasu. Na parkovisku je aj veľký pútač  zámku Hof. Po ceste k mostu Vás môže zaujať malý bufet - reštaurácia. Určite si ju všimnete  Neďaleko od nej je Bistro, ktoré ale teraz ( január 2022 nebol otvorený.  Ak máte radi históriu a aj tú hmlistú ,tak pred mostom pri zástave Slovenska a EÚ treba zísť po pravej strane po chodníku. Na pravej strane je detský areál, po ľavej strane popod most prídete  k areálu kde sa dozviete ako to vlastne fungovala ochrana socialistického Československa pred uhľavným nepriateľom -  imperialistom. Nakoľko Devín a Devínska Nová Ves boli pohraničné metské časti, kde " slávny ochrancovia hraníc "  chránili hranice. ( Pohraničná stráž ) Priznám sa keď som si prečítal niektoré fakty bolo mi z toho zle. Veľa nevinných ľudí členovia pohraničnej stráže nie ZABILI ALE ZAVRAŽDILI  rád by som vedel, či boli niekedy potrestaný. Viem, že boli vojaci a plnili si len  " povinnosti " ale pre mňa sú VRAHOVIA  nakoľko ZABÍJALI v období mieru. Ale sami si spravte na túto časť našich dejín svoj názor.

Ale vráťme sa k súčasnosti . Je veľká škoda, že poniektorí sprievodcovia nielen naši ale hlavne zahraničný  zabúdajú turistov informovať aj o takýchto miestach, ktoré sa nachádzajú na okraji mesta Bratislavy . Je veľa miest , ktoré si zaslúžia propagáciu doma aj v zahraničí a myslím si, že zahraničný turisti z blízkeho okolia ( z Rakúska a Maďarska ) radi spoznajú tieto turistické miesta a zaujímavosti. Dnes keď som bol na tejto zaujímavej trase, bolo krásne slnečné počasie a turistov bolo požehnane a na prekvapenie aj veľa cudzincov . Len neviem, či táto túžba po spoznávaní prírody zostane po utlmení Covidu 19. Či sa znova nevrátia k starým zvykom. 

Ako som spomínal je tu pred mostom Slobody veľa možnosti kam ísť : 

Most Slobody v Devínskej Novej Vsi 

Zámok Hof z Devínskej Novej Vsi

Schloss Niederweiden ( momentálne uzatvorený ) je súčasťou zámku Shloss Hof ale nachádza cca 5 km od zámku Hof.

Zámok sa nachádza niekoľko pár kilometrov od mestečka Hainburg a zámku Hof, pre turistov a cyklistov je možnosť sa sem dostať  nielen z hraničných prechodov z Kittsee alebo Bergu, ale dostanete sa sem aj zo strany od Bratislavy - Devínska Nová Ves cez cyklomost Slobody ( opisujem v inej časti príspevku ) 

Bývalý lovecký zámoček princa Eugena a Márie Terézie, ktorý je od zámku Hof vzdialený len 3 km, je skutočným zasväteným tipom. S kúzlom francúzskeho paláca potešenia vyžaruje veľmi zvláštnu príťažlivosť. Zatiaľ čo v tanečnej sále sú elegantné čínske nástenné maľby, autenticky zariadená herná kuchyňa ponúka barokový komfort. Od polovice marca do polovice novembra sa každoročne konajú špeciálne výstavy.

Súkromný klenot princa Eugena Savojského

Okolo roku 1693 Ernst Rüdiger Graf von Starhemberg poveril Johanna Bernharda Fischera von Erlach, aby navrhol malý poľovnícky zámoček. V roku 1726 získal princ Eugen Savojský zámok Niederweiden a na východ od zámku nechal vyčleniť priestrannú záhradu. Táto rokoková záhrada už ukazuje zmenu záhradného umenia: kým Hoferova záhrada stále odhaľuje prísnu symetriu barokového obdobia, najdôležitejším princípom dizajnu je hravá nepravidelnosť.

Premena za Márie Terézie

V roku 1755 Mária Terézia získala palác Niederweiden a palác Hof od dedičov princa Eugena Savojského a darovala ich svojmu manželovi. V roku 1765 poverila Mária Terézia Nikolausa von Pacassi, aby palác prerobil. Jean-Baptiste Pillement vymaľoval oválnu sálu s novým kupolovým stropom s iluzionistickými nástennými maľbami zobrazujúcimi exotické rastliny, vtáky a orientálne vyzerajúcich hudobníkov. Dnes je zámok Niederweiden trvalo využívaný ako výstavné miesto. Za videnie stojí aj priľahlá baroková herňa s verným zariadením. Zámok Niederweiden je počas výstavnej sezóny otvorený denne od 10. do 18. hodiny.

Špeciálna výstava SISI | do marca 2022 v čase od 10.00 do 17.00 hod ( na zámku Shloss Hof ) lístok si môžete zakúpiť aj na www.imperialtickets. com  tzv.Sisi lístok  

Sisi - Man & Majesty + nový highlight: Sisi ako kultúrna osobnosť vo filmoch a na javisku

Predtým, ako putovná výstava poputuje do zahraničia, zastaví sa na zámku Schloss Hof. V zámku Jagdschloss Niederweiden, ktorý patrí do sídla Schoss Hof, sú vystavené exponáty z kolekcie cisárovnej Alžbety v desiatich tematických oblastiach. Táto výnimočná žena stále skrýva mnohé záhady. Okrem exponátov, ktoré doteraz neboli vystavené, budú na výstave aj najnovšie vedecké poznatky.

Sisiin syn Rudolf

Zámok Hof ponúka pohľad do života korunného princa Rudolfa, jediného syna cisárovnej Alžbety. V centre pozornosti je jeho súkromná stránka, od formačných skúseností v detstve až po jeho politické názory a výrazný záujem o prírodné vedy.

Denne BEZPLATNÝ KYVADLOVÝ BUS: Železničná stanica Marchegg - Zámok Hof - Zámok Niederweiden ( počas sezóny )

Cestovné časy nájdete na  http://www.schlosshof.at Informácie pre návštevníkov

SISI špeciálny lístok 

Zámok Schönbrunn

Grand Tour s audiosprievodcom alebo písomným popisom zájazdu v závislosti od dostupnosti: Cestujte späť v čase a obdivujte nádherné letné sídlo cisárskej rodiny. Na veľkej prehliadke zámku Schönbrunn prejdete všetkými 40 reprezentačnými miestnosťami paláca.

Trvanie cca 50-60 minút 

Múzeum Sisi s cisárskymi apartmánmi a zbierkou striebra (Hofburg Viedeň)

Preskúmajte tri imperiálne vrcholy pod jednou strechou.

• Múzeum Sisi

Mýtus o Sisi tu cítiť ako nikde inde. Celkovo v šiestich izbách môžete vidieť početné exponáty patriace cisárovnej, ako aj repliky jej šiat.

• Cisárske apartmány

19 pracovných, obytných a prijímacích izieb cisára Františka Jozefa a jeho manželky Sisi je historicky a autenticky zariadených a vypovedá o dvorskej tradícii a cisárskom spôsobe života 19. storočia.

• strieborná zbierka

Okázalý luxus cisárskej stolovej kultúry možno preskúmať v kolekcii striebra. Dvorská strieborná a stolová komora prezentuje hodnotný porcelán, sklo a strieborné služby z majetku Habsburgovcov.

 

Múzeum nábytku Viedeň

Viedenské múzeum nábytku predstavuje svetovú unikátnu prehliadku nábytku, od baroka cez biedermeier a historizmus až po viedenskú modernu a súčasný rakúsky nábytkový dizajn.

Bližšie informácie o aktuálnych otváracích hodinách jednotlivých lokalít a o bezpečnostných predpisoch, ktoré tam platia, nájdete na príslušných webových stránkach: http://www.schoenbrunn.at  ,  http://www.sisimuseum-hofburg.at  ,  http://www.moebelmuseumwien.at

Zámok Schönbrunn je otvorený denne – aj počas sviatkov!

Múzeum Sisi s cisárskymi apartmánmi a zbierkou striebra  je otvorené denne – aj počas štátnych sviatkov!

Viedenské múzeum nábytku je otvorené – aj počas štátnych sviatkov!

Posledný vstup na jednotlivé atrakcie je 45 minút pred zatvorením!

Hainburg an der Donau

Mesto je neďaleko Bratislavy a Slovenských hraníc, občania Bratislavy a priľahlých obci a miest sem chodia nielen nakupovať, ale toto mesto je aj cieľom turistov hlavne cykloturistov. Od konca  roka 2021 nie je medzi Bratislavou a Hainburgom priame autobusové spojenie, ktoré pomáhalo aj zahraničným turistom keď si chceli spraviť krátky výlet . Toto obmedzenie je nevhodné aj pre študentov a pracujúcich, ktorých bolo v Hainburgu zo Slovenska viac ako dosť. v Hainburgu je aj niekoľko tisíc Slovákov. Získali tu nový perspektívny domov za výhodnejších podmienok ako na Slovensku. Ak máte záujem využiť verejnú dopravu zo Slovenska tak to je momentálne veľký problém, jedine ak vlakom z Bratislavy do Kittsee a potom miestnou linkou do Hainburgu. Alebo peši z Kittsee do Hainburgu. 

Stredoveké mesto Hainburg

Najvýchodnejšie mesto Rakúska sa nachádza pri Hainburgskej bráne, zapustenej medzi Dunaj, pohorie Braunsberg a pohorie Hundsheimer. Hainburg an der Donau a okolité hory sú starobylé osídlenie a boli strategickými kľúčovými bodmi - Thebener Kogel pri ústí Marchu, Braunsberg s keltskou strážnou vežou a Schlossberg s mohutnými zrúcaninami hradu.

So svojimi 2,5 km dlhými mestskými hradbami, tromi zachovanými bránami a 15 vežami z 13. storočia má Hainburg jedno z najstarších a najlepšie zachovaných mestských opevnení v Európe.

Braunsberg

Z 346 m vysokého Braunsbergu máte nádherný výhľad na Národný park Donau-Auen, na mesto Hainburg a na Bratislavu . Ideálne podmienky pre život tu nachádza množstvo teplomilných živočíšnych a rastlinných druhov, napríklad jašterica zelená, užovka stromová, divina fénická či kosatec trpasličí. Hainburský chochol sa nachádza iba tu. Významné hradisko z keltských čias pripomína rekonštrukcia opevnenia.

Okružný turistický chodník VIA MONTE Braunsberg: dĺžka 4,5 km, trvanie: 1,75 h, štart: Donaulände Hainburg, parkovisko pri Donaucafé

Národný park Donau-Auen

V roku 1996 bol na Hainburgskom Schlossbergu založený národný park Donau-Auen. Rozkladá sa na celkovej ploche 9 600 ha, z čoho 65 % tvoria lužné lesy, 15 % lúky a cca 20 % vodné plochy. Doma je tu viac ako 800 druhov vyšších rastlín, asi 100 druhov hniezdiacich vtákov a 30 druhov cicavcov, 8 druhov plazov a 13 druhov obojživelníkov a viac ako 60 druhov rýb.

V časti národného parku Hainburg vedie turistický chodník po Dunaji pozdĺž strmého brehu k zrúcanine Röthelstein, popri skalných stenách, otvorených čistinách, výbežkoch a mohutných starých obrovských stromoch.

Túra k zrúcanine Röthelstein: dĺžka cca 3 km, trvanie: 1,2 h, štart: Donaulände Hainburg, parkovisko pri Donaucafé

Pokračovanie v túre lužným lesom do starého "Thebner Überfuhr" s výhľadom na zrúcaniny Theben, Thebnerkogel a ústie Pochodu - úsek diaľkového turistického chodníka 07 (značený červenou farbou). Trvanie: cca 1 hodina

Výstup od zrúcanín Röthelstein na Braunsberg – po šípke „Braunsberg-Rundweg“. Prejdete cez Braunsberg-Höhenstraße a po veľmi starej „strážnej ceste“ cez les na lúku s rozdvojkou. Buď sa vydáte po okružnej trase Braunsberg s mnohými vyhliadkovými bodmi a meniacim sa krajinným rázom alebo vystúpite na planinu Braunsberg.

Trvanie: cca 1,5 hodiny

Bad Deutsch Altenburg 

Ak pôjdete zo smeru z Hainburgu na hore uvedené zámky, na okruhu na konci mesta nepôjdete do prava na most ( na most pôjdete v tedy ak budete smerovať na zámky, ktoré hore spomínam ) ale rovno smerom na Viedeň. (B9) Za okruhom sa Vám ponúkajú dve možnosti buď uvedený smer ako spomínam, alebo tesne pred mestom smerom v pravo kde je tabuľa smer Kúpeľne mesto . Ja som sa omylom vybral touto cestou, ale neľutujem, nakoľko po ľavej strane sa nachádza veľmi krásny kostol. Myslel som si, že tento kostol sa nachádza v centre mesta. Ale  nie je to tak. Zaujal ma. Okolo kostola sa nachádza cintorín, ako v celom hornom Rakúsku aj tu je si všimnete na náhrobných kameňoch české a slovenské, ale aj iné slovanské ale i maďarské  mena. Nedá sa zaprieť, že počas Rakúsko - Uhorska sa obyvateľstvo " premiešalo " . Ale veď vieme, že láska nielen hory prenáša. 

Tak ako aj na ostatných cintorínoch tak aj tu sú významné rodové pomníky a hrobky, ale o tom inokedy. 

Pár metrov južne od románsko-gotickej baziliky v mestečku Bad Deutsch-Altenburg stojí ďalší z rakúskych karnerov datovaných do neskororománskeho obdobia.

Je zasvätený sv. Leonhardovi a postavili ho niekedy v prvej polovici 13. storočia. Jeho výstavba sa zvykne dávať do súvislosti s účasťou vojvodu Leopolda VI. z rodu Babenbergovcov na križiackej výprave do Svätej zeme v roku 1217.

Karner má podobu typickej dvojpodlažnej stavby s dolným priestorom kostnice a hornou kaplnkou s polkruhovou apsidou. Fasády sú členené polkruhovými príporami, podstrešným oblúčikovým vlysom, doplneným ešte aj diamantovaním, a zuborezom. V interiéri sa zachovali zvyšky fresiek z 13. storočia.

Pýchou karnera je reprezentatívny západný portál, ktorý výrazne vystupuje pred hmotu lode. Tvoria ho ústupky s vloženými stĺpikmi, troma na oboch stranách, pričom vpredu ich dopĺňa na oboch stranách ďalší, samostatne stojaci a podstatne väčší, stĺpik. Hlavice stĺpikov sú každá zdobená iným ornamentom či motívom. Nájdeme tu listy i geometrické vzory. Podobne ozdobné boli zrejme aj archivolty portálu a samotný tympanón, ktoré sa však s výnimkou malých zvyškov nezachovali.

Auto som odstavil neďaleko cintorína, kde sa nachádza parkovisko a na prekvapenie som zistil, že tu je veľký park a chodníkom cez tento park sa dostanete priamo do kúpeľného mesta. Na začiatku parku je pamätník - busta na najznámejšieho maďarského panovníka Štefana. 

Kúpeľné mesto nie je veľké, určite nie tak rozsiahle ako naše Slovenské kúpele. Je tu niekoľko hotelov a penziónov, reštaurácii, bufetov a podobne. Ale vďaka korone je stále v Rakúsku dosť veľa podnikov zatvorených a napríklad keď som bol teraz v tomto kúpeľnom meste a chcel som navštíviť slávnu cukráreň, ktorá mala reklamu po ceste z Bratislavy do Hainburgu, bola zatvorená, rovnako ako ostatné reštaurácie. Veľa ich bude otvárať až po 21.02.2022. Tak ako u nás gastro a hotely horko ťažko prežívajú. Neďaleko od liečebných domoch a rehabilitačného centra je veľký park, múzeum ( zatvorené ) a prístav. Rakúsko po celej trase Dunaja má vystavené prístavy. ( čo u nás nehrozí ) je tu aj umiestnený pomník slovenským námorníkom, ktorý tu zahynuli (   https://spravy.rtvs.sk/2021/10/o...-25-rokov/ ) aj takýto je Dunaj. Ak sa " nahnevá " dokáže zmeniť nielen svoje koryto, ale aj osudy ľudí. Na pomníku sú uvedené aj metre, koľko dosiahla hladina Dunaja za jednotlivé roky. 

Návšteva v Carnunte sprítomňuje Rimanov dnešku: majstrovské diela dobovej architektúry, romanticky stvárnené ruiny a vzácne poklady – všetky na dosah, vo vzdialenosti pol hodinovej jazdy z Viedne či Bratislavy:

1. Múzeum v prírode Petronell (Hauptstraße 1a, 2404 Petronell-Carnuntum)
Múzeum v prírode Petronell - Freilichtmuseum Petronell – je centrom Archeologického parku Carnuntum. Pri príjazde od Viedne odbočíte pri rázcestí z cesty B9 na smerovke Petronell-Carnuntum (hnedé návestie doľava: Carnuntum) a pokračujete po ceste L2026 až na veľké parkovisko pre návštevníkov. Pri jazde míňate po pravej ruke s cestou hraničiaci Amfiteáter Petronell (2). Do areálu múzea v prírode je vstup cez budovu centra pre návštevníkov, nachádzajúceho sa na druhej strane cesty, vis á vis parkovisku.

2. Amfiteáter Petronell
Amfiteáter Petronell sa nachádzal v antike mimo hraníc bývalého rímskeho civilného mesta. Jeho pozostatky sú prístupné bez vstupenky. Z parkoviska vedie k amfiteátru pohodlný chodník.

3. Veľký kúpeľ / zrúcanina paláca
Kúpeľ, nazývaný nesprávne ako "Palastruine" bol najväčším kúpeľom v meste (preto označovaný i ako „veľký kúpeľ“) a v antike bol akýmsi predĺžením fóra civilného mesta. Na skúmanie toho, čo z veľkého kúpeľa zostalo, sa vyberte peši, po návšteve Múzea v prírode Petronell. Priamo pri vchode do centra pre návštevníkov vedie k nemu bránou cez zámocký múr súkromná cesta. Prehliadka veľkého kúpeľa je zadarmo. Vzdialenosť od Múzea v prírode pre peších: asi 15 minút

4. Heidentor – Brána vandalov
Pôvodne bola Brána vandalov víťazným oblúkom, ktorý sa v druhej polovici 4. storočia n.l. vybudoval na objednávku cisára Konštantína II. mimo hraníc mesta. Po opustení parkoviska zabočte doľava a pokračujte po ceste až na jej koniec. Z cesty odbočte doprava, prejdite popod podchod a po cca 500 m už Bránu vandalov uvidíte (možnosti parkovania aj pre autobusy priamo na mieste). Prehliadka Brány vandalov je bezplatná.

5. Amfiteáter Bad Deutsch-Altenburg (Wiener Straße, 2405 Bad Deutsch-Altenburg)
Amfiteáter Bad Deutsch-Altenburg sa v nachádzal v antike na území vtedajšieho vojenského mesta a objavíte ho priamo na spojnici medzi obcami Petroell-Carnuntum a Bad Deutsch-Altenburg, označenej ako L2026. Ak k nemu zamierite od Múzea v prírode Petronell, nájdete ho na ľavej strane cesty, vo vzdialenosti cca 2 km od konca obce Petronell-Carnuntum. Ak sa k amfiteátru vyberiete v smere od kúpeľov Bad Deutsch-Altenburg, nájdete ho na pravej strane cesty, vo vzdialenosti cca 500 m. Je označený troma zástavami a je pred ním parkovisko.

6. Múzeum Carnuntinum (Badgasse 40-46, 2405 Bad Deutsch-Altenburg)
Pokračujte zo smeru od obce Petronell-Carnuntum po okresnej ceste až do centra obce Bad Deutsch-Altenburg. Pri dopravnom ostrovčeku, na ktorom sú osadené hodiny, odbočte smerom doľava, do uličky Badgasse. Popri kúpeľnom centre - Kurzentrum - pokračujte až na koniec ulice. Múzeum sa nachádza na jej konci, na pravej strane v smere jazdy. Ak prichádzate z cesty B9, odbočte pri smerovke do obce Bad Deutsch-Altenburg a pokračujte popri kostole dolu kopcom až po miestny kruhový objazd. Pred múzeom je priestorné parkovisko.

7. Kulturfabrik Hainburg
Pri jazde z cesty B9 stačí sledovať smerovky. Privedú Vás na parkoviská Donaulände alebo Kulturplatz. V tieto dni je múzeum uzatvorené.

Mesto Eisenstadt

Mesto Eisenstadt - sa nachádza necelých 80 km od Bratislavy a patrí medzi veľmi pekné a príjemné miesto na aj jednodňový výlet. Samozrejme najrýchlejšie sa sem dostanete autom po diaľnici  A6 a potom cestou B 50 . Druhou možnosťou je ísť verejnou dopravou ale je to podstatne zdĺhavejšie a to vlakom do Viedne a potom z Viedne a odtiaľ autobusom číslo 200.  Mesto je malé, tiché a príjemné, ja som ho navštívil niekoľko krát v rôznom ročnom období, ale prevažne keď bolo pekné počasie. Hlavným cieľom mojej návštevy okrem historickej budovy sídla Esterházyovcov, ale aj pozrieť si toto miesto. Ale ja som si spravil jeden výlet trochu inak a spojil som návštevu tohoto miesta s malým malebným mestom Rust  Rust ( maď.Ruszt )  je s počtom 1714 obyvateľov  najmenšie  štatutárne mestov v Rakúsku . Myšlienka vychádzala z toho, že Rust bol už od roku 1681 slobodným mestom. Po roku 1920, kedy Rakúsko a  Maďarsko viedli pohraničné spory o Burgerland , ktorý nakoniec získalo Rakúsko, si Rust spoločne s takmer 7-krát väčším Eisenstadt  obhájil postavenie štatutárneho mesta napriek tomu, že rakúske štatutárne mestá by mali mať minimálne 20-tisíc obyvateľov. Ale ak spojíte tieto dve miesta a budete mať vhodné počasie tak takýto výlet neobanujete. Nakoľko Eisenstadt nie je veľmi veľké mesto, jeho centrum a blízke okolie  zámku nie je na prechádzku náročné. Mesto je známe aj  kvalitným vínom a dobrými jedlami, takže ak si posedíte pri slnečných lúčoch , dobrom jedle, pri čaše vína, kávy a dobrej zmrzliny a nadýchate sa históriou tohoto mesta budete mať blažený pocit. Zámok je obklopený krásnou veľkou záhradou, jazerom. A popri ňom sa nachádza aj kúpalisko, takže ak bude veľmi teplo môžete sa schladiť tu, alebo pri návšteve mestečka Rust  na neďalekom jazere.  

 

Knieža Pavol Esterházy  si vybral za miesto svojho sídla dnešné hlavné mesto Burgenlandu Eisenstadt, v ktorom na každom kroku objavíte stopy príslušníkov kniežacieho dvora a hudobné dedičstvo po velikánovi klasickej hudby Josephovi Haydnovi.

Hlavnými pamiatkami Eisenstadtu sú zámok rodu Esterházyovcov, pôvodne gotický hrad (1364), veľkoryso rozšírený a prebudovaný kniežatami Esterházyovcami (1663-1672), ktorý sa stal centrom života ich dvora. Zámok sa dnes prezentuje ako miesto živej kultúry. V Haydnovom sále zaznievajú pod freskami vyzdobenými stropmi Haydnovej sály pri slávnostných príležitostiach tóny jeho hudby.

Mesto je s menom skladateľa nerozlučne spojené a jeho pamiatku z láskou zachováva. Od roku 1761 pôsobil viac ako štyridsať rokov ako kapelmajster na dvore Esterházyovcov a dnes sa s ním stretnete o.i. v Horskom kostole - Haydnkirche, v Haydnovom mauzóleu a barokovom Haydnovom dome, predovšetkým však v septembri, na Medzinárodných dňoch Haydnovej hudby, na ktorých účinkujú najlepší svetoví interpreti jeho diel.

Nezabudnite navštíviť aj kalváriu na kopci - Kalvarienberg, Dóm Sv. Martina, ktorého počiatky siahajú až do 13. stor., Gloriettu a Zámocký park, ktorý bol pôvodne barokovou záhradou, od cca roku 1800 prebudovanou na anglický park.

Potúlajte sa krížom-krážom cez pamiatkovo chránené Staré mesto, v ktorého pešej zóne Vás budú sprevádzať lákadlá: obchody, kaviarne a reštaurácie. V mestských častiach St. Georgen a Kleinhöflein necháte doznieť zážitky z príjemného dňa v šumiacich záhradách viech.

https://photos.app.goo.gl/sK6EHjnjxifPaSKY7

Ako som spomínal  ak máte dostatok času stojí to za to zastaviť sa v neďalekom meste Rust ktorý je vzdialený od Eisenstadt cca 14 km a od Bratislavy  73 - 92 km podľa toho ktorou trasou  pôjdete.  ( pri ceste autom ) z  Eisenstadtu  do Rustu  chodí aj  autobus. Neďaleko od mestečka Rust sa nachádza jedno z najkrajších jazier v Európe  Neziderské jazero.  V roku 1681 sa stalo slobodným kráľovským mestom v rámci Uhorského kráľovstva. Po roku 1920, keď Rakúsko a Maďarsko viedli pohraničné spory o Burgenland (ktorý nakoniec získalo Rakúsko) si Rust spoločne s takmer sedemkrát väčším Eisenstadtom obhájil postavenie štatutárneho mesta napriek tomu, že rakúske štatutárne mestá musia mať obvykle najmenej 20 000 obyvateľov. 

Z Rustu sa môžete dostať počas sezóny ľoďou na druhu stranu Neziderského jazera , ale to už potrebujete podstatne viac času, ale stojí to za to , na lode berú aj cyklistov . Ak je slnečné príjemné počasie stojí to za to.

V okolí je ešte čo obdivovať

Kogel 3.5 km Eszterhazy Breiten 7 km Kehrweide 7.7 km Neuhof 10.4 km Seewinkel 10.8 km Himmelreich 11.5 km Johannes Grotte 11.8 km Rabensau Berg 12.3 km Untenhof 12.8 km Stotzing Berg 13 km Neubruch 13 km Mühlsatz 13.4 km Rosaliakapelle 13.4 km Zeiselfeld 13.7 km Grosser Berg 14 km Rochuskapelle 14.5 km Großfeld 14.5 km Paulhof 14.7 km Heide 14.7 km Hofortl 14.7 km Schandles Grund 14.8 km Föhrenberg 14.9 km Schwarzberg 15.1 km Söllneräcker 15.2 km Kaisereiche 15.4 km Naturschutzgebiet Lange Lacke 15.4 km Baron Berg Hof 15.6 km Zwei Löwen 15.7 km Sachberg 15.7 km Außere Hochluß 15.9 km  Jadrová elektráreň

Mesto Rust má niečo v sebe fantastické a veľkolepé. Hlavne ak Vás počas dňa sprevádza príjemné slnečné počasie. Čo si možno všimnete a možno nie je tu veľké množstvo bocianov, Skoro na každom komíne , na strechách sú umiestnené hniezda pre bocianov. Nie nadarmo sa toto mesto volá aj mesto bocianov.

Prvá zmienka o bocianoch pochádza z roku 1900, odkedy na komínoch starého mesta v Ruste sídli najpočetnejšia kolónia bocianov v Burgenlande. Bociany sem prilietajú v polovici marca a vychovávajú svoje mláďatá. Rustské meštianske domy obýva 20 párov, 16 párov od apríla hniezdi a prvé mladé bociany sa už vyliahli. V polovici augusta vtáky mesto opustia, aby sa vydali na cestu na zimoviská v Afrike. 

Obyvatelia Rustu majú k bocianom veľmi dobrý vzťah a považujú ich za neoficiálne erbové zviera svojho mesta. Keďže počet týchto vtákov stále klesal, bol v roku 1995 založený spolok na ich ochranu Ruster Storchenverein. Jeho členovia sa intenzívne venujú zachovaniu a starostlivosti o bociana bieleho: na jar napríklad čistia bocianie hniezda, udržujú krmoviská a na špeciálnej ošetrovateľskej stanici pomáhajú chorým a zraneným bocianom.

Najlepším miestom na pozorovanie bocianov a viac ako 85 ďalších druhov vtákov je lúka Storchenwiese, ktorá sa nachádza iba niekoľko metrov od starého mesta. Vďaka kamere umiestnenej na kostolnej veži môžu aj záujemcovia z väčších diaľok naživo sledovať dianie v hniezdach, liahnutie mláďat i odlet do Afriky.

https://photos.app.goo.gl/Xy8A5KJbyn3LGckE8

Neziderské jazero

Neziderské jazero je mierne slané, plytké a bezodtokové jazero na hraniciach Rakúska a Maďarska. Neusiedler See, ako jazero označujú rakúšania, je popri Balatone jediné stepné jazero v Európe. Jazero leží v rakúskej spolkovej krajine Burgenland a v západnom Maďarsku. Samotná rakúska časť je súčasne najväčším jazerom v Rakúsku. Vyznačuje sa veľmi malou hĺbkou a miernym, veterným podnebím. Jazero je takmer celé obklopené trstinovým pásom, ktorý vytvára jedinečný región pre miestnu faunu. Vďaka prevládajúcim severozápadným vetrom rastie na východnom brehu menej trstiny ako na západnom. Pri Donnerskirchene dosahuje pás šírku 8 km. Obec Podersdorf am See leží na jedinom mieste bez trstiny dlhom 2 km.

Ak plánujete pobyt v Bratislave a okolí  a máte trochu času, výlet k viedenskému moru by ste si nemali nechať ujsť. Neziderské jazero v Burgenlande spája Maďarsko s Rakúskom a je len asi 60 minút od Bratislavy. Kedysi sem jedno obdobie začalo chodiť priame spojenie SlovakLine z Bratislavy do Podersdorfu za rozumnú cenu a využívali túto linku aj cyklisti nakoľko autobus mal aj príves pre cyklistov . A cyklisti dobre vedia, že v Rakúsku sú veľmi dobre prepracované cyklistické trasy. A v okolí Neziderského jazera je ich dosť. Samozrejme môžete sem prísť aj z Bratislavy a okolia na bicykli bude to trvať dlhšie ako autom , autobusom alebo vlakom, ale stojí to za to. Tu nájdete všetko, po čom vaše srdce túži. Voda, víno a slnko!

Burgenland je v skutočnosti považovaný za slnečnú stranu alpskej republiky a môže sa pochváliť najväčším počtom slnečných hodín v roku: takmer 2 000 za sebou! Slnečné miesto! Niektoré miesta, predovšetkým Rust am See, Mörbisch, Neusiedl am See, Podersdorf a Illmitz, predstavujú hodiny oddychu s čiastočne stredomorským nádychom a/alebo čistou zábavou a životným štýlom. Nie nadarmo sa bociany v teplom období prilietajú opaľovať sa k Neziderskému jazeru zďaleka!

 

Centrum národného parku Neusiedler See-Seewinkel

Národný park v Illmitz a blízkom okolí nie je snom len ornitológov. Vyskytujú sa tu nielen cukrové divé kačice, ale aj vydry, zajace, jelene, diviaky, sysle a pod.. Neďaleko centra národného parku v Podersdorf am See sú prasiatka Magalitza absolútnym lákadlom pre deti , neďaleko, sa po pastvinách potulujú biele somáre.

Oblasť sa dá dobre preskúmať najmä na bicykli. A s loďou si môžete skrátiť okružnú jazdu okolo jazera časovo nenáročným a bohatým spôsobom (pozri tipy s odkazmi na konci článku).

Po návšteve národného parku odporúčame pokojnú návštevu reštaurácie v Illmitzer Rosenhof s pohárom lahodného vína. Romantická vidiecka atmosféra zaručená.

Lido Podersdorf

Každoročný svetový pohár v surfovaní v Podersdorf am See je medzi návštevníkmi obzvlášť obľúbený. Na jar sa tu stretávajú nielen najlepší svetoví  priaznivci tohoto športu . Lido je počas sezóny najlepším miestom stretávania kitesurferov a windsurferov s ideálnymi podmienkami pre športové vrcholy! . V minulosti tu chodila aj linka SlovakLine, ale počas pandémie linku zrušili a ako viem tak ju ani neobnovili. Je to na škodu lebo ak nemáta auto tak sa sem dostanete vlakom, alebo autobusom ale veľmi komplikovane a musíte niekoľko krát prestupovať a je to už podstatne nákladnejšie. Samozrejme ak ste schopný cyklista tak to dokážete ak zdoláte 40-50 km , toľko je približne toto miesto od Bratislavy. A keby ste išli vlakom/autobusom tak potrebujete na to minimálne 2 hodiny cestovania minimálne 1-2 prestupmi .https://goo.gl/maps/7EY1HLfxMpnuwwvS7

 

Rust am See na prechádzky a zábavu

Vyzerá to tu takmer stredomorské. Na jar, v lete a na jeseň zdobí panorámu mesta množstvo oleandrov a paliem a návštevníci z rôznych krajín sa potulujú po uliciach. Dekoratívna architektúra a množstvo, čiastočne skrytých, vinární pozýva na oddych. Obzvlášť odporúčame Buschenschank Gabriel , kde si môžete vychutnať voňavý muškát a údeného úhora v útulnej atmosfére dvora. Tu sa môžete nechať rozmaznávať od apríla do októbra. Gastro tip: Vyskúšajte Red Fred ! Červené víno tiež chladené.

Výlet loďou k maďarským hraniciam

Nielen cyklisti využívajú na jeho prejazd lodné linky, ktoré sa plavia po jazere. Z tohto skutočne príjemného spôsobu objavovania jazera sa teší aj mnoho rôznych návštevníkov. Ak si objednáte dlhú prehliadku jazera, odveziete sa k hranici s Maďarskom popri jazernom javisku v Mörbischi, aby ste si mohli pozrieť väčšinou pôsobivú scénu aktuálnej inscenácie festivalu pri jazere Mörbisch zblízka.  ( počas pandémie boli plavby a aj predstavenia zakázane alebo veľmi obmedzené ) Na výlete cez Neziderské jazero môžete pozorovať čajky čiernohlavé naháňajúce sa za rybami, vidieť svištíc morské hady alebo si len tak užívať slnko. Pohľad na domčeky v rákosí dáva podnety na nadchádzajúcu dovolenku! Niektoré z nich si môžete prenajať.

Haus im See je tiež veľmi príjemnou adresou na prenocovanie a špeciálne oslavy priamo pri jazere . Môžete to nájsť len vtedy, ak to naozaj chcete nájsť. Veľa šťastia pri hľadaní!

• Autobusové a vlakové spojenie z Viedne napr. smer Mörbisch: https://www.oebb.at
• Z Bratislavy je ideálne ísť hlavne autom a na bicykli, cestovanie vlakom je zdĺhavé 
• Požičovňa bicyklov v okolí Neziderského jazera: https://www.neusiedlersee.com/de...rradmiete/
• Dodacie adresy:  https://www.drescher.at alebo https://www.schifffahrt-gangl.at/
• Mole West: https://www.mole-west.at/
• Strandbad Podersdorf: https://www.podersdorfamsee.at/S....35.0.html
• Weingut Gabriel: https://www.weingut-gabriel.at/
• Obec Rust: https://www.rust.at/
• Seerestaurant Katamaran: https://www.restaurant-katamaran.at/
• Rosenhof v Illmitz: https://www.rosenhof.cc/
• Národný park Neusiedler See-Seewinkel: https://www.nationalpark-neusied...winkel.at/
• Kultúra pri jazere: operety na slávnosti jazera Mörbisch  https://www.seefestspiele-moerbisch.at/ alebo opery v rímskom kameňolome v St. Margarethen https://www.ofs.at/de/home/
• Dom pri jazere: https://www.hausimsee.at/
• Cieľ výletu s deťmi: https://www.familypark.at     použité informácie z verejne dostupných web stránok

https://www.panorama.sk/sk/webka...rsdorf/915

Šamorín 

Neďaleko hlavného mesta Bratislavy cca 30 km sa nachádza mesto Šamorín. Mesto sa nachádza na hlavnej ceste do Dunajskej Stredy a Komárna.  Cestovať sa dá do Šamorína autom, alebo autobusom. Dopravu zabezpečujú hlavne dve dopravné spoločnosti SAD Dunajská Streda a Arriva Bratislava . Okolie Šamorína je vhodné na turistiku, cyklistiku, ak budete zvažovať kde ísť v okolí Šamorína, môže Vám pomôcť. Okrem výbornej zmrzliny známej široko ďaleko je tu známe a športové stredisko : https://www.x-bionicsphere.com/ ohľadom výletov do okolia Vám môže pomôcť :   https://www.kamnavylet.sk/sk/atrakcie/samorin    V Šamoríne niekoľko rokov pôsobí rozsiahli športový areál https://www.x-bionicsphere.com/  , ktorý ponúka športové podujatia a rôzne druhy športov aj pre verejnosť . Pozri : https://www.x-bionicsphere.com/    služby sú tu na vyššej úrovni, a preto ceny sú podstatne vyššie ako v iných obdobných strediskách.  Ale na druhej strane sú tu podujatia európskeho a svetového významu, ktoré sú spravidla pre verejnosť zadarmo . Nevýhodou je, že sa nedá dostať hromadnou dopravou do tohto športového strediska. Takže ak sa dostanete na autobusovú stanicu ďalej musíte ísť peši cca 3-5 km alebo taxíkom, ktorý na naše pomery a uvedenú vzdialenosť sú dosť drahé minimálne 5 € . 

https://www.sadds.sk/sk/vel-mede...bratislava https://arriva.sk/bratislava/doprava/

HISTORICKÁ MINULOSŤ MESTA ŠAMORÍN
Dunaj, vstupujúc cez Devínsku bránu, vytvára najväčšiu vnútrozemskú deltu v Strednej Európe. Jeho hlavný tok sa menil od 17. storočia, pričom naše mesto vzniklo pri vtedajšom hlavnom ramene.
Dátum založenia Šamorína nie je známy. Podľa Mateja Bela a iných známych historikov, Šamorín dostal svoj názov po Panne Márii. Osadu „Villa Sancta Maria“ spomínajú listiny prvýkrát v r. 1238. Neskoršie pomenovanie (z roku 1287) bolo Zentmária, z čoho pravdepodobne pochádza aj dnešný názov Šamorín. Symbol panny Márie sa často objavuje v symboloch Šamorína – na erbe mesta, na zástave a pečiatke z roku 1405.

Podľa ústneho podania, kráľ Štefan I. daroval Šamorínu privilégia. Kráľ Žigmund v roku 1405 daroval osade privilégia slobodného kráľovského mesta, ktoré Šamorínu zaručili tie isté práva ako mala vtedy Bratislava. Podľa zachovaných písomností sa kráľ Žigmund zdržiaval v meste dvakrát – 15. októbra 1411 a 6. marca 1425, kedy zároveň oslobodil mesto od platenia cla. O polstoročie neskôr, mesto navštívil aj ďalší kráľ, Matej (dňa 9.-10. októbra 1466).

Nakoľko mestský kostol pochádza z 13. storočia, predpokladá sa, že škola pri fare už pravdepodobne existovala v 14. storočí, čiže skôr, než to zachytili listiny datované 1593. Ku koncu 14. storočia sa Šamorín stal centrom obchodu Žitného ostrova. Šamorínska remeselná výroba prispela vo veľkej miere k tomu, že sa mesto stalo centrom Horného Žitného ostrova. Šamorín zásoboval okolitý, prevažne poľnohospodársky región priemyselným tovarom. V roku 1411 dostalo mesto od kráľa Žigmunda právo na usporiadanie 2 týždenných krajinských jarmokov (v dňoch Urbana a Bartolomeja).

Prvé cechové združenie v Šamoríne bolo založené v roku 1555 miestnymi kožušníkmi. Neskôr vznikli združenia krajčírov, hrnčiarov, zámočníkov, remenárov, zlatníkov, tkáčov, nožiarov, výrobcov mydla a obchodníkov s hovädzím dobytkom. Rybársky cech, založený v polovici 19. storočia, bol veľmi známy, mal svoj tradičný mosadzný kruhový erb a pečiatku zobrazujúcu postavu sv. Petra.

Sľubný vývoj mesta bol prerušený tureckými vpádmi v 16. storočí. V roku 1589 stratilo mesto hodnosť slobodného kráľovského mesta a charakterom pripomínalo už len provinčné mesto. Od 17. storočia znova ožilo a opäť sa stalo hospodárskym a obchodným centrom Horného Žitného ostrova.

V druhej polovici 17. storočia bolo mesto Šamorín obývané väčšinou obyvateľmi nemeckej národnosti a s protestantského vierovyznania, ktorí mali v mestskej rade rozhodujúci vplyv. Miestne obyvateľstvo bolo v tomto období prevažne evanjelického a reformovaného vierovyznania. Existenciu evanjelickej cirkevnej obce potvrdzujú záznamy z roku 1591. Z cirkevných listín je známe, že táto cirkevná obec už v roku 1602 vlastnila školu v Šamoríne. Palatín gróf Pál Pálffy v roku 1652 nariadil, aby protestanti prepustili svoje nehnuteľné majetky katolíckej cirkvi. Obidve protestantské cirkevné obce boli prenasledované a zbavené svojich farárov. Po vydaní tolerančného zákona Jozefom II. v roku 1781 sa šamorínski evanjelici znovu zorganizovali a v polovici 80-tych rokov 18. storočia postavilo 814 obyvateľov mesta nový šamorínsky evanjelický kostol.
Bigotne katolícka rodina Pálffyovcov, zemepáni mesta, boli rozhodnutí získať miestnych kalvinistov pre katolícku vieru. Gróf už v r. 1652 dal na vedomie mestskej rade, že postaví kláštor /klastrom/ a na niektorých svojich žitnoostrovských majetkoch usídli rád sv. Františka (paulánov). Panovník Karol III. dňa 21. augusta roku 1720 súhlasil s usídlením rádu paulánov v Maďarsku a tým pádom aj v Šamoríne. Pauláni si potom v r. 1778 postavili svoj kláštor a kostol, ktorý bol jediným kláštorom rádu sv. Františka z Pauly v Maďarskom kráľovstve. V škole paulánov, ktorá fungovala v budove kláštora, sa v druhej polovici 18. storočia vyučovalo po nemecky.

Počas revolúcie v rokoch 1848-49 došlo k menším bojom aj na okolí Šamorína. Jedným z miestnych bitiek bol boj pri niekdajšej čárde Pipagyújtó, ktorá sa nachádzala v šamorínskom chotári. Dňa 12. mája 1849 bola budova čárdy zničená v boji a zahynulo tam 7 maďarských vojakov. Na tomto mieste je dnes pamätník padlých vojakov.

Koncom 19. storočia žila v meste Šamorín rozvinutá vrstva mešťanov a nastal rozmach vzdelávacích a kultúrnych ustanovizní. V roku 1872 vznikla za štátnej podpory meštianska škola. Casino, prvá kultúrna inštitúcia v Šamoríne, vznikla tiež v posledných desaťročiach 19. storočia. Počiatky dodnes existujúceho Dobrovoľného hasičského zboru a jeho dychového orchestra siahajú podobne do týchto rokov a dnes má táto organizácia už 130-ročnú tradíciu.

V posledných rokoch 1. svetovej vojny a krátku dobu po nej bol v meste ruský a taliansky zajatecký tábor, ktorého jedinou zachovalou pamiatkou je lipová alej vysadená zajatcami na dnešnej Pomlejskej ceste. Na šamorínskom cintoríne sa nachádzajú 2 pamätníky zajatcov – kríž postavený na pamiatku padlých ruských vojakov a centrálny pomník 1992 talianskych zajatcov postavený v 1918.

2. svetová vojna priniesla pre Šamorínčanov tragické udalosti. Miestnu židovskú obec tvorilo pred deportáciami, v roku 1944 približne 70-80 rodín, spolu asi 350 ľudí. Táto cirkevná obec sa odtrhla od cirkevnej obce v Mliečne. Židia sa v Šamoríne objavili dosť neskoro, nakoľko im bolo usídlenie dovolené až v roku 1800. Miestni Židia sa zaoberali väčšinou obchodom, ale boli medzi nimi aj remeselníci, učitelia, lekári a advokáti. Ich cirkevná obec prežívala rozkvet v prvých desaťročiach 20. storočia. Mali svojho rabína, kantora, školu, učiteľa.

Vývoj Šamorína však nezastavili ani svetové vojny. Za vedenia Antala Khína, miestneho učiteľa a muzeológa v roku 1929 otvorilo svoje brány Žitnoostrovské múzeum s významným osvetovým poslaním. Začiatkom 30-tych rokov bol založený miestny Spevokol Dalárda. V spoločenskom živote vtedajšieho Šamorína hrali dôležitú úlohu aktivity organizácií ako Divadelná garda, Spoločnosť gazdovských mládencov a rôznych záujmových združení fungujúcich pod patronátom cirkví a politických strán. V rokoch 1920-1930 vychádzali v meste 2 týždenníky: Horný Žitný ostrov a Šamorín a jeho okolie, z ktorých vychádza posledný menovaný nanovo ako mesačník od roku 1991.

Administratívny význam Šamorína vyzdvihuje fakt, že do roku l960 bolo mesto okresným sídlom. Mesto však svoje okresné postavenie stratilo a dnes patrí do obvodu Dunajská Streda, ktorý je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Počet jeho obyvateľov presahuje 12 tisíc. V súčasnosti funguje v Šamoríne 50 neziskových organizácií a 265 podnikov, ktoré sa usilujú o vytvorenie partnerstva pre rozvoj mesta.
SLÁVNI RODÁCI MESTA
Károly Kunszt (1859-1938), ornitológ.
Jeho zbierka je vlastníctvom Maďarského národného múzea v Budapešti.
Štefan Németh-Šamorínszky (1896-1975), hudobný skladateľ.
István Tallós Prochászka (1886-1974), maliar
Lajos Csiba (1901-1966), ornitológ.
Svoju zbierku daroval Ornitologickej spoločnosti v Budapešti.
Antal Khín (1884-1973), učiteľ, etnológ a historik.
Je autorom množstvo štúdií a vedeckých prác o rybárskych cechoch a o rybárstve na Žitnom ostrove.
Tibor Kiss Somorjai (*1959), grafik ocenený cenou Munkácsyho.                                                                                                                 Prevzaté z oficiálnych stránok 

Mesto Győr je od Bratislavy vzdialené cca 80-90km, najvhodnejšie sa sem dostať autom, nakoľko hromadná doprava nie je zabezpečená tak ako v minulosti , za obdobie socializmu bol Győr  v priamom prepojení vlakom a autobusom z Bratislavy a v tej dobe chodili Slováci pravidelne hlavne v stredu a sobotu na  trhy, ktoré sa organizovali v centre mesta. A ak si pamätáte toto obdobie viete, že všeobecne v Maďarsku ste v tej dobe dostali tovar a služby, ktoré u nás neboli a cenovo nákup v Maďarsku  vyšiel podstatne menej ako na Slovensku. Po revolúcii v roku 1989 sa toho veľa zmenilo, prístupom štátu a prehodnocovania ekonomiky. Ale domnievam, sa že ak by bolo priame prepojenie medzi Győrom a Bratislavou určite by  to pomohlo rozvoju turistiky  medzi oboma krajinami ale aj pre cudzincov by to  bolo rozšírenie možnosti cestovania , bola by to ďalšia destinácia, ktorú by mohli navštíviť z Bratislavy okrem Viedne.  Takže vlakom by ste sa sem dostali jedine prestupmi a to buď cez Viedeň, alebo cez iné maďarské mesto a autobusom jedine spoločnosťou Flixbus  https://www.flixbus.sk/ , iné spojenie tu nie je. Kedysi spoločnosť SlovakLine zabezpečovala dopravu Bratislava - Budapešť cez Győr , ale počas corona vírusu linku zrušila a ako viem doposiaľ linku neobnovila. V rámci ekonomického rozvoja  sa zvažoval https://domov.sme.sk/c/723277/pr...miest.html     zlatý trouholník , ale z tohto projektu vzišlo. Obdobie po roku 1989 a pre nás po roku 1993  bolo pre všetky krajiny strednej Európy ťažké nakoľko došlo k politickým zmenám, zmenám mapy Európy, a tak sa i Maďarsko hľadalo. Nakoniec išlo vlastnou cestou, vďaka tomu, že sa stalo súčasťou EÚ dokázalo európske fondy využiť veľmi dobre aj v prospech infraštruktúry , ( okrem dopravy so zahraničím ) v rekonštrukcii štátu a aj historických pamiatok. Maďarsko pochopilo ako je preň dôležitý cestovný ruch ( my si to stále neuvedomujeme ) a nalialo do cestovného ruchu veľké množstvo financií, ktoré sa im vracia postupne späť. I keď peniaze išli hlavne do vyhľadávaných centier turistiky ( Maďarsko, Tokaj, Győr, Ostrihom, Balatón, Pécs, a ostatné dôležité centrá turistiky. 

Zaujímavosťou je, že v meste študoval aj slovenský národný buditeľ , národovec a spisovateľ Ľudovít Štúr. Práve v Győri sa prebudil jeho záujem o svet Slovanstva. ( prevzaté z verejných zdrojov )

"Toronyiránt", tematická prechádzka mestom v Győri

S takmer 140 000 obyvateľmi je Győr šiestym najľudnatejším mestom Maďarska, hospodárskym, kultúrnym, vzdelávacím a priemyselným centrom. Zároveň ako tretie najbohatšie mesto krajiny z hľadiska pamiatok má pôsobivé vybudované dedičstvo predstavujúce rôzne architektonické a urbanistické historické obdobia a je posvätným centrom. Obraz centra mesta nedefinujú len jeho barokové budovy a pamiatky, ako je už mnohým známe.

Trasa vymedzená vežami ponúka možnosť vzrušujúcej tematickej prechádzky v centre mesta, ale umožňuje aj návštevu vonkajších štvrtí. Spoznávanie „vežového domu“, kostolných veží, rozhľadne, vodárenských veží je tematickým základom prechádzky mestom „Toronyiránt“ .

Najprv sa oplatí vidieť vežu zamyslieť sa aj nad jeho symbolickým významom. Neznamená to len vysokú budovu s malou podlahovou plochou, stavbu, ktorá spája zem s nebom. Svetová os, ktorá ako rebrík zabezpečuje spojenie medzi nebom a zemou.

V gréckej mytológii sa objavuje ako symbol ochrany a stráženia, v príbehu o Danaé zamknutej vo veži. Helenistický maják, ktorý svetlom ukazuje cestu a umožňuje kotvenie v noci, je stelesnením bezpečia a dôvery. Najznámejší maják staroveku, jeden zo siedmich divov starovekého sveta, je Pharos alebo Alexandrijský maják.

Stavba babylonskej veže a jej zničenie Pánom sa javí ako biblický príklad ľudskej arogancie a arogancie. V Piesni piesní je krk nevesty prirovnaný k Dávidovej veži a slonovinovej veži.

V stredoveku veža zo slonoviny odkazuje na čistotu Panny Márie a symbolizovala jej prednosti. Troj okenná veža, odkazujúca na Najsvätejšiu Trojicu, je atribútom svätej Barbory, ktorú jeho otec zamkol do veže, aby ho chránil pred vplyvom kresťanských doktrín.

V kresťanskej tradícii strážna veža znamená bdelosť, maják vedie svetlom viery, dáva vedenie a vedie duše do nebeského prístavu.

V skutočnosti je jednou z najnavštevovanejších svetových turistických atrakcií veža, ktorú od jej otvorenia v roku 1889 v Paríži navštívilo viac ako 300 miliónov návštevníkov, Eiffelova veža, ktorá sa stala symbolom mesta.

Győr ponúka mnoho tém na objavovanie, táto prechádzka začína od týčiacej sa budovy, ktorá sa stala jedným zo symbolov Győru, radnice , ktorá sa v slovníku obyvateľov Győru označuje ako „vežový dom“, smerom na sever. Pozýva hostí na skutočné historické cestovanie v čase. Počnúc históriou mesta v 19. storočí, cesta vedie do skorších storočí, prechádza sa útulnými uličkami mesta a barokovými námestiami, do posvätného centra mesta, k počiatkom histórie mesta a potom k univerzite,  prezentujúci budúcnosť. Pešia trasa je tvarovaná smerom k vežiam pred nami, ideme teda rovno, smerom k vežiam.

Určujúcim bodom Szent István út, hlavnej cesty, ktorá pretína mesto, je námestie Városháza . Impozantná budova v eklektickom štýle, ktorá je tu zobrazená, je svojou polohou, rozmermi a dokonca aj históriou výstavby rozhodujúca v histórii Győru v 19. storočí.

Rozmerovo najmonumentálnejšia budova radnice medzi vidieckymi sídlami, 88 metrov dlhá, 44 metrov široká a jej veža je vysoká 59 metrov. História jeho výstavby je spätá s dynamickým rozvojom mesta v 19. storočí. V druhej polovici 19. storočia sa opakovane spomínalo , že rýchlo sa rozvíjajúci a rastúci Győr, ktorý sa v tomto období zmenil z kupeckého na priemyselné, by potreboval novú radnicu.

Patrón József Bisinger (Győr, 24. mája 1780 – Győr, 21. apríla 1843), patril medzi vážených občanov mesta a bývalý sklársky majster. Majetok, ktorý prenechal mestu, umožnil pokryť náklady na výstavbu novej radnice. Stavebné plány vypracované pre národnú súťaž návrhov vyhlásenú v roku 1893 museli spĺňať dve požiadavky: nesmeli prekročiť plánovaný investičný rozpočet 200 000 forintov a požiarna veža postavená v roku 1792 zbúraná.

Prihlásených bolo 16 prác, na prvom mieste sa umiestnil návrh Ignáca Alpára, ale neobarokovú budovu v eklektickom štýle nakoniec postavili podľa plánov víťaza na druhom mieste Jenőa Hübnera. Aký bol dôvod? Ani jeden z prvých troch umiestnených zámerov sa nezmestil do rozpočtu, preto primátor mesta Károly Zechmeister požiadal žiadateľov o prepracovanie žiadosti a predloženie upraveného zámeru. Keďže čas Ignáca Alpára viazali  prípravy na Slávnosti milénia v Budapešti, nemohol to podniknúť. Tak sa stalo, že vicemajster Jenő Hübner mohol 29. septembra 1894 podpísať komisionársku zmluvu. Oslava milénia zorganizovaná 14. mája 1896 slúžila na začatie výstavby novej radnice prvým symbolickým výkopom  motyky primátorom na bývalom dobytčom trhovisku.

Murárske a kameňosochárske práce vykonávali známi majstri z Győru, v roku 1897 už bolo v budove zavedené ústredné kúrenie a v apríli 1898 bol do 59 metrov vysokej veže radnice umiestnený zvon zo zbúranej Požiarnej veže.

Výstup nad mesto je pre návštevníkov atraktívnym zážitkom, avšak návšteva veže si vyžaduje predchádzajúce ohlásenie a povolenie. Z výšky si môžete vychutnať jedinečný výhľad na mesto, neďaleké kopce Sokorói a dovidíte až do Pannonhalmy. Na západe uzatvárajú horizont hory okolo Šopronu a na severe lesy Szigetköz a Csallóköz.

Impozantnú fasádu budovy dotvárajú dve vyčnievajúce bočné veže, hlavný vchod so stĺpmi a balkónom a vyrezávaný barokový erb mesta, no bohatá štuková výzdoba okien na prvom poschodí vých. a západné krídla budovy tiež umocňujú jej krásu.

Nad balkónom je vidieť barokový erb mesta, ktorý Győru darovala Mária Terézia, keď ho v roku 1743 povýšila na slobodné kráľovské mesto.

Za zmienku stojí tanečná sála v strede budovy za balkónom, ktorá bola nedávno zrekonštruovaná do pôvodnej nádhery. Jeho steny zdobia cenné historické maľby a portréty, prostredníctvom ktorých môžete spoznať najvýznamnejšie obdobia histórie mesta. Széchenyiho portrét odfotený v čase smrti Istvána Széchenyiho vytvoril maliar Antal Hanély, Széchenyiho príbuzný, ktorý žil v Győri v rokoch 1860-1864.

Slávnostná inaugurácia monumentálnej radnice sa z úcty k patrónovi konala 19. marca 1900 na deň svätého Jozefa. V štukovo zdobenom vestibule budovy bola postavená aj socha Józsefa Bisingera z carrarského mramoru od sochára Lajosa Mátraya.

Smerom na sever po Baross Gábor út , popri soche menovca ulice prídeme na druhú zastávku prechádzky, na mieste dnes už neviditeľnej veže, ktorej známky bývalej existencie možno objaviť na pešej zóne. Dlažba vydláždená červenými kameňmi je pred križovatkou Arany János utca s bývalou hradnou bránou, Fehérváriho bránou a bývalou Požiarnou vežou postavenou na nej v roku 1792 a zbúranou v roku 1894.označuje jeho polohu. O bývalej podobe veže svedčí pamätná tabuľa a štuková výzdoba na fasáde východného radu domov. Z hľadiska histórie mesta tu stojí za pripomenutie, že po 4 rokoch tureckej nadvlády sa na tomto mieste začalo obliehanie hradu Győr, výbuchom brány Fehérvári v noci 28. marca 1598 pre r. legendárneho turkobijca Miklósa Pálffyho a Adolfa Schwarzenberga, ich vojská a vďaka vtedy sotva známej petardy. A ráno po obliehaní sa splnilo proroctvo pašu, ktorý obsadil mesto v roku 1594. 

Pri pohľade na sever z tohto miesta zase veža označuje pešiu trasu. Naša cesta vedie do starobylého jadra mesta. Už odtiaľto môžete vidieť vežu Baziliky na Káptalandombe!

Keď prídeme na križovatku Baross út a Kazinczy utca , vidíme veže vpravo aj vľavo. Osobité kostoly barokovej architektúry nás lákajú oboma smermi. Urobme si teda odbočku! Smerom doprava na Kazinczyho ulicu prídeme na Széchenyiho námestie , najkrajšie námestie v historickom centre mesta , ktoré je hlavným námestím centra mesta a treťou zastávkou našej prechádzky. Oplatí sa prejsť do stredu námestia a rozhliadnuť sa odtiaľ.

Barokové budovy obklopujúce námestie sú pod pamiatkovou ochranou, boli svedkami významných udalostí posledných rokov a storočí. Na námestí sa konali vojenské prehliadky a oslavy, no trhový ruch napĺňal námestie už od 14. storočia. 16 metrov vysoký Máriin stĺp v strede námestia pripomína od roku 1686 znovu dobytie Budína. Pri nej kedysi stál pelenger a v apríli 1688 bolo toto námestie aj miestom posledného upálenia čarodejníc. Na jeseň roku 1715 tu bola popravená legendárna pani  z Lőcse János Korponay, Julianna Géczy, ktorá bola odsúdená za zradu hradu Lőcse. V druhej polovici 19. storočia sa v bývalej kaviarni paláca Lloyd prijímali dôležité rozhodnutia o priemyselnom rozvoji mesta. Zdobené fasády barokových palácov viditeľné na námestí a pohľad na charakteristické rohové okná mesta upútajú pohľad návštevníka.

Monumentálna baroková výstavba sa začala, keď v období protireformácie v roku 1626 biskup Miklós Dallos z Győru pripravil osadu jezuitov a kúpil pozemky . Za cisára Ferdinanda, uhorského kráľa, ktorý ich daroval jezuitom. Stredná škola založená v roku 1627 priťahovala deti najváženejších miestnych občanov a mládež okolia. Odvtedy, takmer 400 rokov, sa na tomto mieste takmer bez prerušenia odohráva kvalitné vzdelávanie. Prvý barokový kostol v Győri, najstarší barokový kostol v Maďarsku, pôvodne na počesť zakladateľa Spoločnosti Ježišovej sv. Ignáca z Loyoly postavený v rokoch 1634-41 pre jezuitov. Kostol navrhol florentský cisársky vojenský architekt Baccio del Bianco a jeho hlavným staviteľom bol Bartolomeo Torre. Pôdorysne bol kostol postavený podľa vzoru Il Gesu v Ríme, no ešte viac sa približuje jeho vylepšenej verzii s dvoma vežami, jezuitskému kostolu vo Viedni. Nad kamennou bránou je možné prečítať letopočet 1641, ktorý odkazuje na vysvätenie stavby. V sochárskych výklenkoch štítovej hlavnej fasády je možné vidieť svätého Jána Nepomuckého, Jána Evanjelistu, svätého Františka z Borgie, svätého Ondreja, v strede hore Immaculatu a nad ňou sochu svätého Ignáca z Loyoly.

Súčasný vzhľad fasády súvisí s menom Mártona Wittwera, s ktorým sa môžeme stretnúť aj v súvislosti so stavbou karmelitánskeho kostola. Cibuľové prilby nad lomenou hodinovou rímsou veží boli dokončené v roku 1726.

K príbehom dvoch takmer 50 metrov vysokých kostolných veží , ktoré sa z priečelia týčia do neba, sa viažu dve dôležité udalosti z nedávnej minulosti.

V roku 2016 bola bezprecedentnou spoluprácou možná výmena 4 zvonov prevzatých zo západnej veže kostola v roku 1916, počas prvej svetovej vojny, čím sa ukončil 100-ročný odstup. Z  darov sa vyzbieralo toľko, že nie 4, ale 6 nových zvonov mohli byť vyrobené 28. októbra 2016 v zlievarni Grassmayr v Innsbrucku. Veľký zvon s hmotnosťou 3300 kg zvoní od roku 2016 z východnej veže a štyri menšie zvony zo západnej veže. Starý benediktínsky zvon a jeho noví spoločníci prvýkrát spoločne zazvonili na Štedrý večer, pred polnočnou omšou. Ďalšie dva zvony čakajú na umiestnenie v husárskej veži, ktorá bude postavená v blízkej budúcnosti.

V roku 2020 bolo 400 metrov štvorcových medeného plechu pokrytia dvoch vežových prílb, ktoré boli poškodené v druhej svetovej vojne a vystavené drsným poveternostným podmienkam, nahradených úplne novými.

Pri vstupe do kostola vidíme bohato zdobený interiér bývalého jezuitského, dnes benediktínskeho kostola. Tento kostol zachoval okázalú nádheru barokového cirkevného umenia tým najšetrnejším spôsobom a po prebiehajúcej obnove aj tým najkrajším spôsobom.

V rokoch 1738 až 1747 prebiehala mimoriadne bohatá vnútorná výzdoba kostola, na ktorej vďaka významnej finančnej podpore vesprémskeho biskupa Ádáma Acsádyho pracovali známi umelci. Krásu  ranno barokových  kaplniek zo 17. storočia s nádhernou štukovou výzdobou tak dotvárali neskorobarokové nástropné fresky hlavnej lode, hlavný oltár, kazateľnica a bohatá baroková výzdoba, ktoré ospevujú ručné práce Paula Trogera, popredný majster viedenskej akadémie a Ludwig Gode, ktorý pôsobil okrem iného v Bratislave. Areál budov je od roku 1802 v rukách győrskych benediktínov, ktorí ho prevádzkujú a chránia jeho hodnoty. Prehliadka jej ďalších skrytých pokladov (refektár, okrasné schodisko, Múzeum lekární, kaplnka Makovecz) a príbehy slávnych bývalých učiteľov a študentov gymnázia otvára tému ďalšej prechádzky, z programu však nikdy nesmiete vynechať návštevu obchodu so suvenírmi Bencés, ktorý sa nachádza vedľa vchodu do kláštora. Vo dverách oproti vchodu víta návštevníkov nedávno zhotovená socha sv. Benedikta.

Keď vyjdete z budovy, pozriete sa na západ smerom k Bécsikapu tér na Kazinczyho ulici, štvrtou zastávkou prechádzky je veža karmelitánskeho kostola . Kostol bol postavený v rokoch 1716 až 1725 podľa plánov Mártona Wittwera, karmelitánskeho brata a architekta narodeného v Tirolsku. Rehoľa bosých karmelitánov, ktorá bola v Uhorsku po prvý raz usídlená v Győri, nemala vlastné majetky, ale bola podporovaná len z milodarov veriacich. Na hlavnej fasáde kostola a na barokovom interiéri s elipsovitým pôdorysom a pokrytom oválnou kupolou cítiť živý taliansky vplyv. Zaujímavosťou stavby je aj kostolná veža  - jeho netradičné umiestnenie, ktoré sa týči pri západnej strane svätyne a spája kostol a budovu kláštora, nevystupuje z priečelia ani z apsidy. Začiatkom 20. storočia vlastnili kostol paulovci založení v Uhorsku. Počas prvej svetovej vojny boli odtiaľto odvezené aj zvony, ktoré boli roztavené. Vežička bola zničená v roku 1945, ale do roku 1948 bola obnovená do pôvodnej krásy.
Jeho netradičné umiestnenie, ktoré sa týči pri západnej strane svätyne a spája kostol a budovu kláštora, nevystupuje z priečelia ani z apsidy. Začiatkom 20. storočia vlastnili kostol paulovci založení v Uhorsku. Počas prvej svetovej vojny boli odtiaľto odvezené aj zvony, ktoré boli roztavené. Vežička bola zničená v roku 1945, ale do roku 1948 bola obnovená do pôvodnej krásy.
Vedľa karmelitánskeho kostola, pri dvojmo ste Rába, upúta pozornosť malá vežička , zrejme hodinová veža. . Piatou zastávkou našej prechádzky je táto deväť metrov vysoká veža, na ktorej vidíme nielen presný čas, ale aj hydrografickú a meteorologickú mapu, funkcie barometra a veternú vlajku. Vežové hodiny daroval ich tvorca Mestskému okrášľovaciemu spolku Győr v roku 1839 . Postavili ho v roku 1903 na dnešnom námestí Bécsikapu podľa plánov architekta Károlya Csányiho na mieste, kde stojí dodnes. O tom, že nejde len o hodiny, však svedčí nápis na veži. „ Nech tieto hodiny vždy ukazujú občanom Győru a všetkým ostatným dobrý čas “ – to je nápis na boku veže. V druhej svetovej vojne bol zničený aj ukazovateľ času, keď vyhodili do vzduchu dvojitý most. To, čo môžeme vidieť dnes, postavil Mestský okrášľovací spolok v roku 1991. Nedávno sa viac ako 180-ročný hodinový mechanizmus dočkal modernej rádiofrekvenčnej technológie.
Odtiaľto sa ponúka obchádzka, odbočiť z našej pešej trasy a pokračovať západným smerom z barokového námestia Rába-parti smerom na Újváros cez dvojitý most Rába cez Rábu. Na hlavnej ulici tejto časti mesta, ulici Kossuth Lajos, si v priebehu minulých storočí postavilo svoje kostoly päť denominácií. Ak by sme sa vybrali týmto smerom, cestu by nám označovali veže troch kostolov (reformovaného, ​​katolíckeho a gréckokatolíckeho), kým by sme prešli okolo evanjelického kostola, postaveného bez veže, ukrytého v uzavretom nádvorí a impozantnej kupolovej budova synagógy.

Podľa nášho pôvodného plánu však z Bécsikapu tér budeme pokračovať pešo na sever. Naša cesta pokračuje smerom k veži Káptalandomb , kde sa pred nami impozantne týčia dve veže.
Šiestou zastávkou prechádzky je biskupská katedrála zasvätená Panne Márii, od roku 1996 sv. II. Od návštevy pápeža Jána Pavla v roku 1996 bola Bazilika , najstarší kostol v meste, s výstavbou ktorého sa začalo ešte za sv. Štefana, v priebehu búrlivých storočí histórie mesta formovaná početnými prestavbami a prestavbami. Prechádzkou po budove môžete objaviť stopy všetkých architektonických štýlov. Cenným detailom kostola je gotická Héderváryho kaplnka na južnej strane budovy a malá štíhla vežička nad gotickým rizalitom na južnej strane, schodisková veža .

Pôvodne z 12. storočia kostol s románskou pod kaplnkou a vyvýšenou svätyňou bol po roku 1270 goticky upravený a doplnený o južnú kaplnku, ktorú dal postaviť okolo roku 1400 biskup János Héderváry z Győru, v minulosti po ňom pomenovaný. , potom Svätá Trojica, neskôr svätý László. Herm svätého Lászlóa z 15. storočia, tretia najcennejšia sakrálna relikvia v krajine, najcennejší kus uhorského zlatníckeho umenia, ktorý prišiel do Győru v roku 1606 a podľa legendy zachránil mesto pred zničením zemetrasením, sa nachádza v jednoloďovej, bohato zaklenutej gotickej kaplnke.
Gotický charakter kaplnky ešte zvýrazňujú farebné okná, diela Lili Árkainé Sztehlo a László Hefter, ktoré vznikli pri obnove vojnových škôd. Oproti herme vidíme sarkofág biskupa Vilmosa Boldoga Apora, ktorý bol umučený v roku 1945.

Baroková prestavba prebehla v rokoch 1634-45 podľa plánov Giovanniho Battistu Ravu. Obrovskú fasádnu vežu dal postaviť v roku 1681 biskup György Széchényi. V posledných dňoch 2. svetovej vojny zhorela strecha kostola a zničená bola aj kopula veže. Jeho kompletná rekonštrukcia bola dokončená v roku 1972.

Hlavná klasicistická fasáda bola postavená v roku 1823, pretože veža bola začiatkom 19. storočia staticky otrasená a aby nespadla, bola pred ňu postavená čelná stena v klasicistickom štýle v súlade s vkusom tzv. čas.

Pri vstupe do kostola hlavnou bránou pod vežou sa návštevníkom otvára nádherný barokový interiér. V rokoch 1743-83, počas biskupstva Ferenca Zichyho, vznikli fresky a oltárne obrazy od Franza Antona Maulbertscha a Paula Trogera, ktoré ponúkajú impozantný pohľad.

Najbohatšie zdobenou časťou interiéru kostola je oltár v severnej lodi s obrazom Krvi plačúcej Márie v strede, ktorý je symbolom barokového Győru. Ráno 17. marca 1697 Panna Mária, zobrazená na ikone győrskej katedrály, ronila krvavé slzy. Vreckovku, ktorou sa nasávali slzy, čo o tom svedčí, uchovávajú v kostole. Z kostola vychádzame pri bráne severnej lode a pokračujeme vľavo.

Po kostolných vežiach ako siedma stanica prichádzame pred zrezanú vežu neobvyklého tvaru, ktorá sa týči z komplexu budov. V Uhorsku je unikátna tým, že ide o bývalú obytnú vežu biskupstva zo 14. storočia postavenú na stredovekých základoch, ktorá je v prevádzke dodnes a z 18. storočia, rozšírená o barokové stavebné krídlo, je to Biskupský palác, ktorý Győrčania nazývajú Püspökvár . Kráľ Szent István urobil z Győru nielen sídlo župy, ale zriadil tu aj biskupstvo. Pravdepodobne prvé biskupské sídlo stálo na mieste niekdajšieho rímskeho castrum, ktoré zažilo aj búrky dejín mesta. Gotický, tzv Kaplnka Dóczyho, ktorá je od 15. storočia súkromnou kaplnkou súčasného biskupa.

Vstupom do veľkej brány zrezanej veže sa do zámockej záhrady dostanete klenutým vchodom zdobeným po oboch stranách gotickými búdkami. Krásne udržiavaná záhrada uchováva historické sochy a spomienky, nie je však prístupná pre návštevníkov. Pôsobivý je však odtiaľto aj výhľad na vežu. Dnešnú podobu získal pri rekonštrukcii v 18. storočí.

Od brány pod vežou prejdite 200 schodov na vyhliadkovú vežu návštevníci môžu ísť hore, odkiaľ sa pred nimi otvára jedinečná panoráma. Viditeľný je sútok riek Győr, jeho mosty, uličná štruktúra centra mesta a vonkajších štvrtí, jeho veľkolepé budovy a mnohé veže mesta. Z dverí však vedie aj cesta dole. Pamätná expozícia, ktorá vedie do systému žalárov pod vežou a Biskupským hradom, kde je možné vidieť spomienkovú expozíciu biskupa Vilmosa Boldoga Apora na mieste jeho mučeníctva, bola niekoľkokrát obnovená. Na mieste, kde sa uchýlili ženy a dievčatá z Győru počas obliehania Győru, ktoré sa začalo 28. marca 1945. Keďže ich odmietol vydať, sovietsky vojak ho smrteľne zranil, keď ho vytláčal z východu z pivnice.

K legendárnym príbehom o biskupovi patrí, že na Bielu stredu 1945, keď bola zasiahnutá veža katedrály a požiar spôsobil zrútenie veže a vážne poškodenie strešnej konštrukcie, Vilmos Apor sa zrútil so vzlykaním a smútil za svojím kostolom.

Obnovená spomienková výstava s názvom „ VŠETKO PRE KAŽDÉHO“ v novembri 2020 priblížili  vek a osobný život biskupa Apora (1892-1945) pomocou najmodernejšej výstavnej techniky. Biskupstvo Győr si touto výstavou pripomína 75. výročie smrti mučeníka biskupa Vilmosa Apora.

Spomedzi mnohých posvätných hodnôt Káptalandombu sme teraz vybrali len tie, ktoré súvisia s tematikou veží, pričom Káptalandomb, ktorý bol na jar 2020 vyhlásený za národnú pamiatku, je jednou z častí mesta s najväčšia historická minulosť, kde sa nachádza väčšina cirkevných pamiatok mesta. Starobylé centrum mesta, oplývajúce atrakciami, sa preslávilo nielen svojimi známymi budovami a pamiatkami, ale už v staroveku bolo považované za dôležitý priechod vedúci do západných oblastí Európy. Uchováva posolstvá a spomienky na historické epochy vo viacerých expozíciách (Kameň, Pokladnica, Biskupský palác).

Opustením veže Püspökvár vedie dláždená cesta na Dunakapu-térkráčame dolu kopcom smerom Na úpätí Káptalandombu prichádzame do Vaskakas Díszkút, ktorý zdobí známy symbol mesta Győr, legendárny „vaskakas“, čo je ozdoba trojitej veže ., teda korouhvička, pod ňou dvojkríž nad polmesiacom s ľudskou tvárou. Pred rokom 1594 zdobil kohút vyrezaný z medeného plechu vežu iného kostola. Po dobytí hradu ho Turci premiestnili do veže Dunajskej brány pevnosti Győr. Podľa legendy sa verilo, že kresťania dobyjú Győr späť až vtedy, keď kohút zaspieva a polmesiac pod ním sa zmení na spln. Železný kohút splnil svoje poslanie v roku 1598 a v roku 1718 sa stal ozdobou strechy karmelitánskeho kláštora. Neskôr bola pôvodná výzdoba prenesená do mestského historického múzea a od roku 1940 je na námestí pripomienkou legendy dielo sochára Mihálya Hodinu.

Touto ôsmou atrakciou by sme mohli prechádzku Toronyirántom aj ukončiť, no malé dobrodružstvo z minulosti v smere do univerzitnej štvrte môže doplniť objavovanie zaujímavostí mesta o ešte viac veží a zároveň ukázať aj inú tvár mesta. Do štvrte Révfalu prichádzame cez Kossuthov most cez Mosoni-Dunaj . Oplatí sa pokračovať po nábrežnej promenáde smer Jedlik most. Pri spätnom pohľade cez rieku sa nám ponúka krásny pohľad na dve definujúce veže Káptalandombu, ktoré sme už bližšie spoznali.
Z nábrežnej promenády môžeme byť svedkami čulého vodného života. Győr ukazuje, že je to mesto riek, kde sú teraz dôležité vodné športy a kedysi dôležitá bola aj riečna nákladná doprava. Kráčajúc popri bývalých lodeniciach prichádzame k mostu Jedlik, postavenému v roku 2010, odkiaľ už vidíme zaujímavú vežu na brehu rieky. Deviatou zastávkou našej prechádzky by mohol byť maják, posledný bod medzi pevninou a nekonečnou riekou, ktorá prichádza do Győru zo Szigetközu ako 126-kilometrového bastardského ramena Dunaja – najmedzinárodnejšej rieky sveta . Cieľová veža špeciálneho tvaru bola postavená pre majstrovstvá sveta v kajaku v maratóne v Győri v roku 1999 , čo je v győrskom hovorovom jazyku „AUDI-Torony“má meno. Cieľová veža sa stala symbolom športového zápolenia. Zaujímavosťou je, že vonkajšie oblúky veže v odraze vody naďalej tvoria kanoe. Budova je súčasťou jedného z najúspešnejších športových zväzov v krajine, športového centra Graboplast Győri Vízisport SE. Győrčania sú na športové úspechy mesta veľmi hrdí. Tento športový klub je najúspešnejší v kajakárskom športe za rok 2020 v rýchlostnej kategórii dospelých, mládeže a detí. Pri pohľade na jej minulosť sa jej konkurenti môžu pochváliť početnými športovými úspechmi a piatimi zlatými olympijskými medailami.
http://kajakkenugyor.hu/


Nakoniec opustíme voľnú pláž mošonsko -dunajského pobrežia a môžeme prejsť cez Univerzitné námestie medzi budovami Univerzity Istvána Széchenyiho smerom k veži až k našej poslednej zastávke na Hédervár út.. Navštívme aj jednu zo 6 vodárenských veží v Győri , Révfalui! 43-vysoká stavba bola postavená v rokoch 1906 až 1909 ako druhá vodárenská veža nášho mesta. Počas druhej svetovej vojny bol Győr zničený ťažkými bombovými útokmi. V júni 1944 bola vodná veža Révfalu hlavným cieľom počas kobercového bombardovania okresu. Obrovským šťastím bolo, že budova nebola zasiahnutá, aj keď v okruhu 100 metrov okolo budovy bolo narátaných okolo 50 zásahov.

Vodná veža fungovala do roku 1965, kedy bola vyradená zo siete. V súčasnosti je v súkromnom vlastníctve a čaká na nové využitie. Počas letných večerov sa tu konajú útulné BBQ párty a ak budeme mať šťastie, môžeme sa pozrieť z veže na záver našej prechádzky, zhrnúť naše zážitky z chôdze a pripomenúť si desať lokalít, ktoré sme navštívili.

V tomto cca. Šesťkilometrová prechádzka smerom k vežiam nám umožnila spoznať históriu mesta, jeho významné budovy a rozmanitosť Győru. Spolu s prehliadkou pamiatok sa oplatí vyčleniť 3 hodiny na prechádzku mestom. Pre tých, ktorých láka pohľad na veže, môže byť tento program ešte rozšírený o dotyk viacerých vonkajších častí mesta a môže sa stať aj cykloprogramom pre tých, ktorí majú radi aktívne programy. Zaujímavosťou je, že v meste študoval aj slovenský národný buditeľ , národovec a spisovateľ Ľudovít Štúr. Práve v Győri sa prebudil jeho záujem o svet Slovanstva. ( prevzaté z verejných zdrojov )

https://www.corvinhotel.hu/sk/fo...leria-gyor

Sopron 

Svätý Jur 

Pezinok 

Modra - Zochová Chata 

Smolenice 

https://www.hrady-zamky.sk/en/smolenice/

https://www.folklorfest.sk/12557...smolenice/

http://www.regiontirnavia.sk/mag...icky-zamok

 

Trnava 

Nitra 

Galanta

 

Niekoľko kilometrov od Bratislavy smerom na juh približne 50 kilometrov sa nachádza okresné mesto Galanta, oprávnenie môžeme toto mesto pomenovať aj mesto Esterházyovcov významného šľachtického rodu ktorý mal veľký vplyv na všetky udalosti v rámci rakúsko-uhorska. Pre oblasť Galanty sú charakteristické veľmi dobré klimatické podmienky okolité roviny a prírodné brehy riek na prechádzky na jazdu na bicykli alebo na kone najstaršia písomná zmienka v Galante sa zachovala v listine ktorá bola napísaná z príkazu Kráľa Belu IV. v rokoch 1237 až 1240 a opisuje majetky pánov. Dôležitým medzníkom v histórii mesta je rok 1421 kedy Esterházyovci nadobudli časť Galanty a dlhé roky udávali smer i tempo rozvoja mestečka, ktorého názov priradili aj k menu svojho rodu. ( de Galantha )  Esterházyovci boli uhorský šľachtický rod ktorý sa zaoberal chovom a obchodovaním s dobytkom. František spoločný predok Esterházyovcov zdedil galantskú kúriu ) s pozemkami po svojej matke Olona Bešenyi  a po sobáši so Žofiou Illešhazy  sa usadil v galantskom renesančnom kaštieli ktorý dal postaviť okolo roku 1600. František začal ako prvý používať predikát “de Galanta”,  s manželkou mali spolu 13 detí z ktorých dvaja Daniel a Pavol sú stavitelia dnešného neogotického kaštieľa. Bratia sú zároveň zakladateľmi Česneckej a Zvolenskej vetvy rodu. Starší brat Mikuláš sa usadil v Rakúsku kde založil takzvanú fraknóovsku  vetvu rodu . Stal sa palatínom a jeho syn Pavol prvý sa v roku 1687 stal prvým kniežaťom rodu galantských Esterházyovcov. Pavla tiež považujú za zakladateľa majetku moci a vplyvu tohto významného rodu.  Neoddeliteľnou súčasťou Galanty  sú kultúrno-historické pamiatky medzi najvýznamnejšie patria dva kaštiele ktoré dali postaviť Esterházyovci približne v rovnakom období. Starší a menší takzvaný renesančný  sa nachádza na Esterházyovcov ulici, Bol postavený okolo roku 1600 Františkom Esterházym počas stáročí prešiel niekoľkými prestavbami od roku 1992 slúži ako kultúrny stánok mesta a s reprezentačnými a výstavnými priestormi, kde sa možno zoznámiť s históriou Galanty i okolia, je tu tiež umiestnená obradná sála reprezentačná miesto primátora a klenuté priestory suterénu sa využíva na podujatia komorného kultúrno spoločenského charakteru. Kaštieľ je otvorený pre verejnosť od utorka do soboty.  V budove bývalej banky z roku 1915 sídli Vlastivedné múzeum Vzniklo v roku 1969 a dokumentuje vývoj mesta a regiónu s užšou špecializáciou na tradíciu mlynárstva v povodí Malého Dunaja a obdobného toku Váhu v roku 2014 sa múzeum predstava verejnosti vo vynovených priestoroch a získal tiež ocenenie múzeum  roku 2014 .Vlastivedné múzeum sa nachádza na ulici Hlavná 976/ 8 . V strede  mestského parku sa týči mladší a väčší neogotický kaštieľ jedno z najhodnotnejších stavieb regiónu. Dali ho v  roku 1633 postaviť bratia Daniel a Pavol Esterházyovci ako renesančný opevnený objekt. V roku 1729 bol prestavaný v barokovom slohu, dnešnú podobu nadobudol v roku 1861 po radikálnej prestavbe Jozefom Esterházym ktorý sa inšpiroval romantickou anglickou gotikou. Rodina Jozefa Esterházyovcov obývala kaštieľ ako posledná a jej členovia sú pochovaní v kaplnke na cintoríne v Galante. Architektonický prvok tohto kaštieľa gotická veža sa stala základom pre vytvorenie mestského erbu. V roku 2011 dostalo  Severné krídlo kaštieľa novú tvár a dnes slúži ako výstavný pavilón, na nádvorí kaštieľa sú organizujú mnohé spoločenské a kultúrne podujatia koncerty a mestské oslavy v severnej časti a Severnej veže sa môžeme občerstviť v tematickej kaviarni a s vinárni môžeme obdivovať aj krásne obrazy predkov Esterházyovcov a dozvedieť sa o viac o ich živote. Rozsiahly park okolo kaštieľa je najväčšou súvislou zelenou plochou v meste je tu množstvo  starých hodnotných drevín. Súčasťou mestského parku je pamätník hudobného skladateľa Zoltána Kodálya ktorý mesto preslávil v kompozícii tancov, v blízkosti parku je umiestnená aj busta speváka Karola Duchoňa rodáka Galanty Južná veža neogotického kaštieľa la je pýchou mesta už viac ako 380 rokov a patrí medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie pamiatky celého regiónu, po západnej veži je teraz v plnej kráse zrekonštruovaná aj Južná veža ktorá sa stala súčasťou mestského erbu a pýši sa ocenením Fénix kultúrna pamiatka roku 2022 cena nadácie Slovenský plynárenský priemysel obnova južnej veže kaštieľa bola dokončená koncom roku 2021 v priestoroch bola zriadená expozícia “Galanta náš a na špirála storočiami”  ktorá približuje kaštieľ návštevníkom z rôznych oblastí historickej stavebnej kultúrnej oblasti.

Do histórie musíte prejsť  125 schodov.  Pri južnej veži kaštieľa bola v roku 2022 zriadená prvá turistická informačná kancelária mesta ktorá návštevníkom poskytuje informácie o pamiatkach, atrakciách a podujatiach  mesta Galanta.  Neogoticky kaštieľ je dominantou mesta a jeho veža je súčasťou mestského erbu, boli majetkom rodu Esterházyovcov. Do roku 1990 bol sídlom vlastivedného múzea. Po komplexnej rekonštrukcií  severného krídla kaštieľa bola táto časť septembri 2011 odovzdaná do prevádzky a v súčasnosti sa využíva ako galéria spolu s historickým parkom.  Koncom októbra 2018 bola v priestoroch galérie zriadená pamätná izba Zoltána Kodálya,  skladateľa a hudobníka ktorý v Galante strávil svoje detstvo život našom meste bol inšpirovaný k  zloženiu diela Tance z Galanty a v roku 1945 mu bolo udelené čestné občianstvo mesta Galanta v novembri 2019 bola v priestoroch sprístupnená pamätná izba Karola Duchoňa rodáka z Galanty ktorý sa preslávil ako spevák populárnej hudby a v roku 1974 získal zlatú bratislavskú lýru za skladbu Zem pamätá. Súčasťou starého cintorína na Bratislavskej ulici je neogotická pohrebná Kaplnka rodu Esterházyovcov bola postavená v roku 1871  rovnako stará ako samostatná Kaplnka a kameň a barokové plastiky sv. Petra a sv. Pavla z roku 1741 rímskokatolícky kostol svätého Štefana kráľa na Hlavnej ulici je momentálna dvojdverová klasicistická stavba s barokovými prvkami Kostol bol postavený v rokoch 1797 - 1800 v jeho interiéri vyniká  vzácny barokový oltár ktorý pochádza z hodnotného pôvodného zariadenia zo zbúraného barokovej kaplnky z roku 1711 zaujímavosťou je aj renesančná Tumba Ladislava Kubínyiho zo 16 storočia. Mesto je bohaté na kultúrno spoločenský život. Na  bohaté kultúrne historické a športové tradície Galanty nadväzuje veľké množstvo rôznorodých podujatí pre obyvateľov a návštevníkov mesta všetkých vekových skupín. Do ich organizovania sa svojou činnosťou zapájajú, kultúrne inštitúcie ,organizácie,  združenia a rôzne centrá pôsobiace na území mesta a blízkom okolí.  Najpestrejšie možnosti pre kultúrne využitie voľného času poskytuje občanom Mestské kultúrne stredisko ktoré prevádzkuje aj digitalizované 3D kino Mestské kultúrne stredisko sa nachádza na Mierovom námestí 942/3 . Najnavštevovanejším podujatiam v Galante sú galantské  trhy .Sú to trojdňové oslavy spojené nákupmi, zábavou oddychom. Konajú konajú  sa každoročne spravidla koncom druhého augustového týždňa. Ich tradícia usporiadané a siaha až do 17. storočia kedy cisár Ferdinand II. v roku 1635 udelil v Galante Trhové privilégium na konanie dvoch výročných jarmokov. V rámci športových podujatí je veľmi známy beh Galantou -  Beh oslobodenia je masová bežecká súťaž v ktorej prvý ročník sa konal v roku 1981 na počesť oslobodenia mesta . Z jarného behu sa stala obľúbené medzinárodné podujatie pre mužov ženy a deti. Bežci  si si môžu užívať krásy v centre mesta asi 2000 m beh, každým rokom sa počet bežcov zvyšuje a  podujatie sa rozrastá a teší sa veľkej obľube. Od roku 1997 zaznievajú koncerty vážnej hudby pravidelne na jeseň aj v Galante pod názvom Galantské hudobné dni, tento hudobný festival vznikol na počesť 40. výročia založenia Základnej umeleckej školy Jozefa Haydna  a počas uplynulých rokov si získal obľubu divákov rôznych generácií . Ak  máte radi spev nevynechajte celoslovenskú prehliadku zborového spevu na počesť hudobného skladateľa pedagóga  Zoltána Kodálya ktorý istý čas v Galante  žil a pôsobil v Mestskom parku pri neogotickom kaštieli sa nachádza busta Zoltána Kodálya a na budove železničnej stanice kde žil je umiestnená pamätná tabuľa. V meste je aj po ňom pomenovaná ulica ,Základná škola a gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským . Veľmi zaujímavou návštevou môže byť Promitor Vinorum  v Galante ponúka kvalitné vína všetkým milovníkom vína už štvrtý  rok víno sa nevyrába ale tvorí či už vám pohľad padne na najlepšie červené víno, vyhľadávané biele suché alebo lahodné ružové víno v ponuke vín nájdete to najlepšie čo vinice z juhoslovenskej oblasti dokážu ponúknuť hrdosť a úcta k regiónu sa prejavuje pracovného vinohradoch pri Šárde, kde  na troch hektároch je už 25 rokov vinohrad. Pestujú  sa  na odrody vhodné pre miestny región A to Rizling vlašský , Rizling rýnsky,  Devín a Dunaj , vinárstvo sa nachádza v priemyselnej časti mesta je ideálnym miestom pre súkromné podujatia vo svojich novovybudovaných priestoroch ponúka tiež organizované skupinové ochutnávky spojené s návštevou pivnice špecializovaná predajňa je pre návštevníkov otvorená počas pracovných dní od 9. do 16. hodine. 

Esterházy Galanta Wine and Coffee počas svojho pobytu v Galante by ste sa určite nemali vynechať návštevu kaviarne vinárne a novootvorenej reštaurácie Estzerházy  v krásnych priestoroch neogotického kaštieľa sa ocitnete v dobe renesancie baroka či neogoticky pri výbornom jedle káve a zákuskov môžete obdivované portréty členov rodu Esterházyovcov a dozvedieť sa o histórii mesta a jednotlivých členoch.

V renesančnej  v budove z  roku 1633 máte možnosť ochutnať výborné Vína z o. Vináreň je miestom mnohých podujatí oslavy výročí, rodinné či firemné stretnutia koncerty besedy školenia sa tu konajú skoro každý týždeň .

Termál centrum Galandia bublinky, teplá voda, masážne trysky a nekonečný Relax Termál centrum Galandia si prídu na svoje všetci, deti sa vybláznia , dospelí sa odreagujú v horúcej vode a všetci dokopy si užijú skvelú zábavu. Novinkou roku 2022 je okrem obnovenej strechy a dizajnu kúpaliska je takzvaný sprej park na ktorom sa deti užijú zábavu a osvieženie v letných mesiacoch návštevníkov čaká kopec zábavy a sprievodných programov v letných mesiacoch sú pripravené denné tábory diskotéky koncerty a reálne možné si rezervovať na oslavy firemné a športové podujatia dôležitý oznam treba si overiť či uvedené zariadenie funguje nakoľko z dôvodu podstatne vyšších prevádzkových nákladov na prevádzku tohto zariadenia sa plánuje uzatvorenie tohto rekreačného zariadenia. 

Úspešnému rozvoju športu v Galante prispieva dobre vybudovaná základňa ihriská a športoviská na individuálne alebo kolektívne športovanie sú pripravené ihriská na štadióne športová hala krytá plaváreň bude olej gymnázia fitness centrá tenisové ihriská slávnych telocvične v objektoch škôl a nespočetné množstvo menší hryz medzi ktorými nájdete už aj dnes veľmi populárne workoutové zariadenie.

Na Striebornom jazere Ranč na Striebornom jazere  je areál dýchajúci westernom a prírodnou s dvoma jazerami s možnosťou rybolovu, jazdeckou školou, tematickou reštauráciou a detským ihriskom. Tí ktorí túžia mať miesto  ako na dlani, môžu navštíviť unikátnu vyhliadkovú vežu ktorá je jedinečná nielen svojím výhľadom ale aj falošnými schodmi,  areál ponúka aj ubytovanie, celodenné stravovanie , priestory pre rodinné a firemné podujatia a detské tábory obľúbený rekreačný areál pre milovníkov rybolovu a vodných športov.

Vodné dielo Kráľová Kaskády sa nachádza cca 4 km od Galanty poskytuje výborné podmienky pre niektoré vodné športy, boarding , vodné lyžovanie alebo jazdu na vodnom skútri pri hrádzi  sa nachádza 5 km  cesta ideálna pre cyklistiku alebo jazdu na kolieskových korčuliach, okrem tohto zariadenia neďaleko Galanty sa nachádza aj vodný  areál Vincov les. Vincov les je obmedzené využívaný v zimnom období kedy slúži krytá hala, ale počas letných mesiacov je tu naozaj množstvo bazénov ktoré sa dajú využívať na relax a športovanie.