Saudi Arabia - Vision 2030
Cestopis z roku 2023 napsal voughne
Viacerým Saudom som sľúbil, že o ich krajine napíšem, tak teda svoje slovo plním.
Ako to celé vzniklo
Kde bolo tam bolo, bola raz jedna Saudská Arábia, ktorá bola veľmi dlho pre turistov nedostupná. Presne takéto kraje ma lákajú, a keď sa v roku 2019 objavuje správa o pomalom otváraní sa, tak som v strehu. Snahu ukázať sa svetu pozastaví známy vírus z PRC. Avšak nič netrvá večne a po 2 rokoch sa opäť vydávajú víza, ďalšia dobrá správa prichádza od maďarského dopravcu s novými linkami do Jeddah, Riyadu a Dammanu. Stavím na istotu a kupujem letenky na koniec Januára. Osobne týmto trasám nedávam dlhú životnosť, saudi v našich končinách nemajú zrovna najlepšiu povesť, navyše cena víz môže niekomu spôsobiť šok (asi ako maďarskému dochodcovi, pri pohľade na cenovku kyslej smotany). Drahé víza v hodnote 132 € kompenzujú akčné ceny leteniek, v jedno ráno sú do všetkých miest za 10 €. Jeddah, Riyadh ... tešíme sa.
Odlet
Je sobota pred obedom, sedím v lietadle smer Jeddah, na krk si vešiam striebornú retiazku s veľký krížom, nech ma pred "Talibanom" ochraňujú všetci svätí. Ak by sa tvárili všelijako, tak na pohostenie som kúpil v duty free fľašu Vodky, v exZSSR to vždy nejako ľudí zblížilo, hádam bude efekt rovnaký aj v KSA. Celý let prebieha v úplnej pohode, akurát nechápem, prečo na mňa všetci podivne zazerajú. Asi to bude tou striebornou retiazkou, v zlatej by som tam určite lepšie zapadol. Hladké pristátie a poďme na pasovku. Colník na mňa pozerá, div mu oči nevyskočia. Zachviľu sú už pri ňom ďalší 3, nechápem čo riešia, čo tu nikdy nevideli stredoeurópana? Zozadu idú ďalší dvaja, keď v tom pípne mobil. Vaša objednávka bude pripravená na predajni v utorok od 16:00. Čert ber aj takú firmu, to mi už bude držiak mobilu do auta na dve veci.
No dobre, popustil som trošku uzdu fantázii (jedine ten držiak bola pravda), realita bola úplná pohoda (odtlačky prstov, fotka tváre). Prečo vlastne spomínam kríž a alkohol? Ohľadom alkoholu si vypočujete hlášku v lietadle, že vám zaň hrozí postih. Za náboženské symboly taktiež. Pozor na to!
Deň 1 - Eagle has landed
Po imigračnom pokračujeme cez skener batožiny k východu. Hľadám stánok, kde by som si kúpil kartičku na bus (č.13) do centra mesta. Smerujem k malému nenápadnému pultíku, mal som ho za informácie, ale vykľulo sa z toho SAPTCO. Autobusová spoločnosť, ktorá ma pod palcom celú KSA. Kupujem kartičku za 10 SAR a nabíjam kredit za ďalších 20 SAR, presne toľko stojí cesta do Al-Corniche (centrálna stanica Jeddah). Hotel máme cez cestu, tak sa rýchlo ubytujeme, zmeníme eurá v neďalekej zmenárni a ešte si dáme večeru - nejaké nudle s masom, podobné sme mali aj v Egypte.
Deň 2 - Prvý kontakt
Je 8:00 a my už pomaly vstávame, dnes máme toho veľa. Avšak nikomu sa z postele nechce (časový posun +2 h), a tak ešte poleňošíme pol hodinku naviac. Nakoniec vyrážame z hotela o 9, primárny cieľ sú raňajky. Ideálne chceme arabské, žiaden burger , ani "continental breakfast". Hneď v prvej uličke vidím zhluk miestnych, tak sa tam ideme pozrieť. Bingo! "Bistro" aké som hľadal. Vojdeme dnu, a ja sa obzerám po menu. Všetko je v arabštine, ale skúsim teda anglicky (tu to budem písať v slovenčine). "Ahoj". "Poprosil by som hummus a čaj" No, asi zlý prízvuk, obsluha nerozumie, tak teda ukazujem na pána pri stole, ktorý to všetko mal. Obsluha zase v rozpakoch, keď tu sa ma zrazu ujme miestny, ktorý práve došiel z ulice, ako-tak anglicky hovoriaci. "Ahoj, môžem vám nejako pomôcť?" "Ahoj, áno radi by sme si dali hummus, alebo hocičo arabské". Pánovi od radosti zasvietili oči, a ešte raz sa utvrdzuje, či dobre počul. "Určite chcete arabské jedlo?" Prikyvujem, a dodávam, že nič iné tu nemienim jesť. "Sadnite si, sadnite si" Miestnu obsluhu zadiriguje, "Čaj, kávu?". "A odkiaľ že ste?" "Slovensko". Tento štát tu tipujem nikto nepozná, skúsim Československo, ale aj tak nič. Vyberám sa k pokladni zaplatiť, ale pán ma stopne. "Dovoľte mi vás na raňajky pozvať". Slušne odmietam, poďakujem za ochotu, ale skôr ako z peňaženky vydolujem peniaze, tak už pokladník drží v ruke hŕstku riálov. "Vitajte v Saudskej Arábii". Som v rozpakoch, čoho si pán všimne, ale ten sa len usmeje a mizne na ulicu. Milý začiatok, skvelé jedlo. Hummus s čerstvým horúcim arabským chlebom a čajom si tu prídeme dať aj po návrate z Yanbu.
Bez servítky
Raňajky by sme mali, horsa do "Old Town". Staré mesto nie je veľké, prechádzka nám zabrala ledva 2 hodiny. Všetko sa tu rekonštruuje, turistov nula celá nula nič, ale celkovo sa nám tu páči. Budovy majú nádych histórie, len si nie som istý, či poniektoré nebudú búrať, čo by bola obrovská škoda. Okolo obeda sa vraciame na hotel, check out je v saudskych hoteloch zvyčajne do 15:00, ale my ho spravíme už teraz. Batožinu nechávame na recepcii a vydávame sa Uberom na promenádu pozrieť si najvyšiu fontánu sveta. Avšak tá momentálne nefunguje, až večer. Nevadí, videl som ju z lietadla pri pristávaní. Promenáda je celkovo pekná a hodne dlhá. Za 2 hodiny nás stihne slnko vypáliť takmer až do úpalu. Na cesty si vždy beriem opaľovací krém, ale do KSA som ho nepribalil, veď v Riyadhe hlásia len 24°C, načo by mi bol :) V Jeddah bolo 31 a o niekoľko dní som skončil so zlúpaným nosom a krkom.
Staré mesto v Jeddah
Promenáda "s" fontánou
Po prechádzke sa vraciame do centra, dáme si shawarmu, berieme veci z hotela a ideme na stanicu čakať na spoj do Yanbu. Stanica Al-Corniche mi príde na miestne pomery trošku zanedbaná. Na svoje autobusy tu v podstate čaká len pracujúca chudoba z rôznych častí sveta, tak asi preto. Bus odchádza načas, ale do nášho cieľa prichádza o hodinu neskor. Aj napriek časovému sklzu, si v polovici trasy robíme pol hodinovú prestávku. Spoj je takmer vypredaný, ja som nechcel riskovať a lístky som si kúpil už doma na webe spoločnosti Saptco.
Na hotel sa dotrepeme o 23:45, na recepcii mám obavu, či nás ubytujú. Oficiálne máme check-in do 23:30 (takto to má strašne veľa miestnych hotelov), ale napokon všetko dobre dopadne. A prečo tá obava? Pri návrate do Jeddah sme chceli spať v tom istom hotely (kedže je len cez cestu, hneď oproti stanici Al-Corniche), avšak autobus mal príjazd po pol noci a hotel mal uvedené do 23:30. Píšem do hotela a dostávam negatívnu odpoveď - neubytujeme. V Yanbu nám to teraz síce prešlo, ale aj tak na druhý deň dostávam od Bookingu správu o "No Show".
Deň 3 - Hostina
Budíček máme opäť na 8:00, tentoraz musíme vstávať, keďže auto v požičovni som rezervoval na otváračku o 9:00. Z hotela sa vyberáme pešo, keď tu sa k nám prihovorí dedko (volá sa Walid, ale budem ho volať dedko) a pýta sa odkiaľ sme, a kam ideme. Po vysvetlení iba mávne rukou a hovorí "Nonsens, ja vás tam odveziem". Bolo to iba nejaký kilometer, z ktorých spravil nakoniec 3. Zjavne ho turisti zaujali, a tak do požičovne ideme obkľukou. Má celkom dobru angličtinu, keďže istý čas býval v USA so svojou prvou ženou, a teda v aute nie je mĺkvo. Po 10 minútach nás vysadí pred Budgetom. My sa mu veľmi pekne poďakujeme, načo nám odpovie "Hocikedy keď budete v Yanbu". V Yanbu budeme o 2 dni, pri návrate z Al Ula ... nejaká vyššia moc chcela, aby sme sa ešte raz stretli.
"Dedko"
Yanbu walk
V Budgete to ide ako v lete na sánkach, po 45. minútach dostávame Toyotu Yaris vo verzii sedan. Nič iné som ani nečakal. Odhadom 50% sú tu všetko Toyoty, ďalších 40% Kia\Hyundai, a následne mix amerických tankov GMC a iných značiek. Áut vyrobených v EU je tu ako šafránu. Vysvetlenie sa mi dostane neskor pri ceste z letiska v Rijáde. Japonské auta proste fungujú aj pri 50°C, to tie americké sa už prehrievajú, no a tie európske sú pre nich v porovnateľnej výbave tých japonských jednoducho drahé.
Auto by sme mali, ešte si odskočíme na raňajky. Po výdatnej "palacinke" nastavujem GPS do mesta Al Ula - pravdepodobne najturistickejšie miesto v krajine (samozrejme, že až po pútnickej Mekke a Medine). Ale prečo tam vlastne ideme z Yanbu, keď z Mediny je ďaleko lepšia cesta? Má to svoj dôvod, objasním neskôr. Doprava v Yanbu je oproti Jeddah ako jazda dedinou. Saudi síce jazdia divoko, ale tuto je to celkom kľudné, možnosti na kolíziu sa blížia k nule. Cesta by mala trvať 4,5 hodiny. Väčšinou vidíme len skaly a kamene, piesku a dún akosi nieto. Udivuje nás zeleň na púšti, ťavy popri ceste, ale celkovo je pre nás táto vyprahnutá krajina hodne vizuálne zaujímavá. Tá zeleň je tu novinka aj pre miestnych. Dažde, aké tu mali tento rok, si nepamätajú ani starí ľudia.
Ňu ňu
Niekde v polovici cesty zastavujeme na "cik" pauzu. Vybrali sme si riedko osídlenú trasu, tak to dávame za prvú "dunku". Len čo umyjem ruky, už sa pri nás niekto zastavuje na veľkom SUV. Predstavuje sa menom Turky a lámanou angličtinou nás pozýva k sebe domov. Ja som rozhodnutý ísť, ale kolega ma obavy, že budeme dobrý materiál pre video ISIS, a že skončíme niekde zavesení na palme s odťatou hlavou položenou vedľa. Možno sme naivní ako deti pred školou, ktoré za cukrík od pána skončia zneužité. Nuž, každý raz musí zomrieť, tak prečo nie dnes? Ponuku prijímame a nasledujeme Toyotu cca 8 kilometrov po kamenistej ceste. Prichádzame do skromného príbytku, Turky vyberá z auta koberec, ktorý rozprestrie. Naň položí igelit, doň vysype 2 sáčky uvarenej ryže, a na vrch položí celé pečené kura. Do ruky nám ešte vtisne plechovku Pepsi, no a hostina sa môže začať. Naše obavy boli rozdupané na cimpr campr. Komunikácia bola cez google translator miestami krkolomná, ale nakoniec sme sa porozumeli. Na obed pozval aj svojho elektrikára z Egypta, a človeka, co sa mu staral o palmy (z už neviem ktorej africkej republiky). Po jedle sa vyberáme do jeho palmového háju, uvarí nám čaj, pohostí nás úrodou datlí z minulého roku, ktoré chutili ako čistý karamel (mňam). Ukáže nám ako sa má správne modliť, a neustále spomína Medinu. Turky je rodák z Mediny, a veľmi, veľmi si praje, aby sme ju šli navštíviť, vraj sú tam najúžasnejší ľudia z celej KSA (to nám neskôr potvrdia viacerí Arabi). Bez translatora mu hovorím "Haram (zakázané)". Ten vytočí akési číslo, najprv volá arabsky a po 5. minútach mi podáva telefón a hovorí "Ingliš, Ingliš". "Dobrý deň, tu informačná linka pre turistov, ako vám viem pomôcť? " Objasňujem situáciu, ale dostávam informáciu, že síce vstup do Mediny nemám zakázaný, ale! ... nie je žiadúce, aby som sa tam ako ne-moslim objavil. Čo presne znamená "nie je žiadúce", to mi bude vysvetlené o 2 dni. Aj napriek tomu si Turky ide svoje. "Haram, no go", No haram, go". Uisťujem ho, že sa na to ešte popýtam. Ten sa pre zmenu uisťuje, že som si zapísal čislo na turistickú linku. "Vytoč 930, a potom stisni 1" znejú inštrukcie. Keďže do Al UlA máme ešte takmer 2 hodiny, tak sa pomaly lúčime, vrúcne ďakujem za pohostenie a prajeme pekný deň. Turky sa ukázal ako milý chalan a skvelý hostiteľ. Tento zážitok v nás zanechal veľmi dobrý dojem.
Pohostenie
Do Al Ula prichádzame za západu slnka, na ubytko sa dostaneme už po tme. Neskôr si ideme pozrieť mesto a niekde sa najesť. Končíme v jemenskej reštaurácii, za 40 SAR sa tu najete do prasknutia, jedlo vynikajúce. Sem chodíme až do nášho odchodu späť do Yanbu. Ešte ideme vyriešiť jednu vec, čo s tým slnkom. Tu je síce chladnejšie ako v Jeddah a Yanbu, ale to slnko je proste ostré. Navrhujem kúpiť si tú ich šatku - Shemag. Príde mi to aj ako dobrý suvenír. O pol hodiny neskor už máme svoje šatky Arafatky, ktoré sa neskor ukážu ako game changer.
Deň 4 - Spektakulárne
Dnes si zase privstaneme, čaká nás príliš veľa pamiatok. O 8 už sedíme v Yarise, smer Dadan. Raňajky vynecháme, Yemeni sa stále pretláča hrubým črevom. Včera sme dostali sms upozornenie, že ráno hrozia prívalové dažde. Našťastie je pekná azúrová obloha, ale aj tak príde sprcha, avšak v inej podobe. Parkujem pred vstupom do pamiatky, nahadzujeme šatky a ideme kúpiť lístky. Nikde nikoho, keď tu zrazu pri nás parkuje týpek a oznamuje nám, že dnes je zatvorené. Dôvod nevieme, tradičný "problém" je angličtina. Ale naše šatky mu vyčarujú úsmev na tvári, máme ich zle, hneď nám ich spraví ako treba a pýta sa, či si nemôže s nami spraviť foto. "Jasné, poď." Toto sa stáva denný štandard.
"Next stop" - Maraya. Najväčšia zrkadlová budova na svete. Stavba sa ešte dokončuje (teda jej okolie), ale už je prístupná verejnosti. Zastavíme na check pointe, kde si od nás pýtajú lístky. "Hmm, lístky?" "Chceme si budovu len odfotiť". Vysmiaty strážnik volá svojho kolegu, a pýta sa, či si s nami môžu spraviť fotky. Pohoda :) Po pózovaní pred telefónom nám dovoľuje sa ísť pozrieť na tento zrkadlový zázrak. "Nebuďte dlho, a určite nechoďte dnu, aby som nemal problémy so šéfom." "Jasné, neboj sa" Po krátkej jazde parkujeme na rozostavanom parkovisku, cvak cvak z každého uhla, a ani nie po 15. minútach sa vraciame pred závoru. Strážnik keď nás vidí, ma znova úsmev od ucha k uchu, otvára závoru, zakýveme si a my pokračujeme k ďalšej atrakcii - Slonia skala.
Maraya
Slonia skala je ďalšia zatvorená atrakcia. V Al Ula prebiehajú celý týždeň cyklopreteky, areál je zatvorený, stavia sa tam pódium. Arabská ostraha pri pohľade na dve biele tváre v arafatke zmäkne, mrkne okom a ukazuje, nech si to ideme v kľude pofotiť. Nespravím ešte ani krok, keď tu asi americký šéf vyhadzuje dvoch starších turistov a káže tu postaviť ďalšieho pracovníka. "A už tu nechcem vidieť ani jednu osobu, ktorá tu nepracuje". Tak nič, ideme si nájsť aspoň nejaký kopček, odkiaľ bude na skalu dobrý výhľad. Ideálne miesto je hneď oproti vstupu. 3x zoom a sme ako keby pri skale ... len tie lešenia.
Len tie lešenia ...
Po ďalšom "nezdare" nás čaká hlavná atrakcia dňa - Hegra. Zadávam do GPS Hegru, ideme niekoľko kilometrov, dôjdeme pred vstup, ale tu ani nohy. Z budovy vyletí "boko haram" a hovorí "Zatvorené". Hmm to nemyslíš vážne. Nakoniec vysvitne, že je tu ešte druhý vstup. "Choďte tu" ukazuje pán na google mapách. Tak si znova spravíme niekoľko kilometrov, až dôjdeme kam treba. Podľa áut na parkovisku súdime, že sme tu správne. Vojdeme do budovy, kde sa pýtam, či je otvorené. Je. Lístok stojí 95 SAR (dá sa platiť iba kartou) a najbližší možný vstup bude až o hodinu a pol. Aspoňže tak. Čas zabíjame fotením sa s pracovníkmi, a pri džúse z granátového jablka. 15 minút pred začatím prichádza prvý a posledný autobus s turistami. Výzorovo pripomínajú filipíncov, ale bude to nejaký bratský moslimský národ. Jeden z nich má na bunde našitú vlajku, vyzerá ako tá poľská - takže Indonézia. V Hegre to funguje tak, že každých 10 minút vyráža od hlavnej budovy autobus, celá trasa je taký okruh. Zastávok je tuším 5, ale dnes o jednu menej (dôvod som prepočul), a vy môžete na každom bode stráviť toľko času, koľko uznáte za vhodné (alebo do záverečnej). Hneď na prvom bode počkáme, než sa celý indonésky zájazd nenasáčkuje do autobusu, my si počkáme na ten ďalší, no a potom už máme celú oblasť takmer len pre seba. V Hegre nájdete hrobky z dôb Nabatejského kráľovstva. Nabatejci putovali púšťou, zastavili sa až v dnešnom Jordánsku, kde vybudovali pre nás podstatne známejšiu - Petru.
Petra light
Deň ešte nekončí, máme čas na "Old town" v Al Ule. Prichádzame na parkovisko, odtiaľ chodia akési elektro "vláčiky", ale my sa prejdeme. Cestou si nás fotia aj z idúcich aút, fotia si nás v meste, fotia si nás všade kam sa pohneme. Toto miesto je vrchol našej foto kariéry. "Old town" je vlastne taka nová "fasáda", tie pôvodné hlinené domy sú až za ňou. Miesto je síce pekné, ale nám sa viac páčia tie staré "rozvaliny", avšak tie sú za plotom, takže sa tam neprejdeme. Dnes ešte stihneme pozvanie na čaj, palmový park a večeru v Yemeni. Idem spať polomŕtvy. Ďalší pekný deň za nami.
"Old Town" Al Ula
Park, fakt pekný
Yemeni taste
Deň 5 - Hostina 2
Vstávať a cvičiť. Povedal by Bob Bobkovi. V našom prípade je to vstávať a šoférovať 4,5 hodiny späť do Yanbu. Do 16:30 musíme vrátiť auto, 19:00 máme autobus do Jeddah, odkiaľ ďalší deň letíme do Riyadhu. Cesta prebehne bez incidentov, auto parkujeme pred Budgetom o 14:00, nechávame v ňom veci, auto odovzdáme neskôr. Od pracovníka si pýtam tip na dobrú arabskú reštauráciu, tam kam treba je to 10 minút autom, ale keďže sme v ňom "polovicu" dňa sedeli, tak sa prejdeme. Ideme si ulicou, keď tu zrazu narazíme na starého známeho :) (dedka). "Kamže ste sa vybrali?", pýta sa. "Ideme sa najesť, tuto" a ukazujem mapu. "Zveziem vás". No, chceli sme sa síce prejsť, ale neodmietame. "A prečo idete tam? Je to tam drahé". "Zoberiem vás inde, na kurča". Dobre, necháme si poradiť. Dovezie nás do inej reštaurácie, objednáva kurča a my znova nemáme šancu zaplatiť. Pri obede vedieme reči o Saudoch, Európe a o živote celkovo. Tento pán bol kedysi life mentor, veru hovorí veľmi múdro. Ako jeden z mála spíkuje plynule anglicky, tak ho pozývame na kávu, nech sa dozvieme z miestneho života ešte viac. Hádam nemusím písať, ako to dopadlo. Ale ešte predtým ideme na cukrovinky do obchodu jeho rodiny. Až potom nás odvezie do kaviarne. Tam sedí jeho dobrý priateľ, a nejaké to osadenstvo. Arafatky spravia svoje, za chvíľu sedíme všetci spolu. Objednáme si kávu, ale keď dôjde na platenie, tak sme zase prehrali. Káva je už dávno zaplatená, Walid ma vlastne informuje, že všetci nám chcú niečo kúpiť. S vďakou odmietame, 5 káv by nás položilo.
Veľmi ich zaujíma náš názor na Saudskú Arábiu, a čo si o nich myslia ľudia na Slovensku. Ako turisti sa tu cítime fantasticky a bezpečne. A naše média o vás píšu zvyčajne v súvislosti s ropou, peniazmi a teroristami. Rozporciovaného kritika režimu z Istanbulu radšej nezmieňujem, ani ďalšie ľudsko právne aspekty. Dedko sa chytí dvoch slov - bezpečnosť a teroristi. "Ako iste viete, tu panuje právo Šaríja". Rozpovie nám príbeh, ktorý sa mu prihodil nedávno. Bol svedkom nehody, kedy vodič zrazil ženu a ušiel. Avšak, o 5 minút sa vrátil a už tam boli aj policajti. Dostal pokutu 5x vyššiu, ako keby tam ostal a hneď jej pomohol. Peniaze boli jeho najmenšia starosť, ak by sa nevrátil a vypátrajú ho, tak by si o ňom prečítali v piatkových správach, kedy zverejňujú prečo, a koho spravili o hlavu kratšieho. Zdôrazňuje, že v KSA môžme spať kdekoľvek, aj na ulici vo veľkom meste, nič sa nám nestane. Ak by nastál problém, tak máme volať políciu, ktorá to rieši systémom - najprv ťa zavrieme na 10 dní, až potom sa budeme pýtať. Hmm, to znie celkom dobre, až pokiaľ nedodá, že za akékoľvek naše lotroviny, sa k nám budú správať rovnako. Šaríja je pre väčšinu taká odstrašujúca, ze človek si svoje konanie 2x rozmyslí, a preto je v KSA tak bezpečne. Dobre, nebudem protirečiť, ja sa tu koniec koncov cítim fakt bezpečne.
K teroristom sa vyjadruje jasne, to nie sú moslimovia. Bin Ladin aj ISIS sú teroristi. Podľa neho, jeho viera v ktorú silno verí mu káže cudzincov pohostiť, je jedno akej farby pleti a náboženstva je. Nezhody sa majú riešiť cez múdrosti v Koráne, nie rezaním hláv a bombami. Či s týmto súhlasia všetci prísediaci je veľmi otázne. Dedko rozpráva pútavo a rozumne, všetci ho vlastne celý čas len počúvame, a svorne prikyvujeme hlavou.
Nastal čas vrátiť auto a ísť na stanicu, tak sa s každým rozlúčime, ale nedá mi sa ho ešte opýtať na tú Medinu. Vraj sa tam dostanem, ak chcem, ale moja prítomnosť, by ho ako silne veriaceho veľmi nenadchla. Oznamujem mu, že to rešpektujem a do Mediny nepôjdem. Pred odletom to nebolo celkom jasné, tak aj preto sme nakoniec zvolili cestu cez Yanbu.
Dedko nás odvezie do Budgetu a vybaví za nás všetky formality. Mali by sme doplácať cca 200 km navyše, ale zjavne pracovníkovi dohovorí a neplatíme nič. PS: v KSA je bežne denný limit 200-300 km, podla požičovne, všetko navyše je účtované. Tak, auto by sme mali, ideme na stanicu, kde nás opäť zavezie a vybaví formality. Je čas lúčenia. Vrúcne mu ďakujem za všetok čas ktorý nám venoval, za pohostenie, a za všetky jeho myšlienky ktoré nám prezentoval, majú pre mňa veľkú pridanú hodnotu. Na tvári sa mu objaví výraz spokojnosti, a dodáva, že spravil len to, čo mu káže viera, a ako by sa mal správať každý správny moslim. Kiežby. Ešte dostávam číslo, ak budem v KSA mám sa ozvať - hocikedy.
Autobus má meškanie hodinu aj niečo, plus pol hodinová prestávka, takže check-in na hotely robíme o 2:00.
Deň 6 - "1000 miles"
Ani dnes nie je čas na leňošenie. O 14:15 máme let do Riyadhu so spoločnosťou Flynas. Chceme mať časovú rezervu a byť na letisku už o 12. Balíme veci, ideme na hummus a čaj do známeho podniku, následne na stanicu. Na airport bus č. 13 čakáme vyše pol hodinu, nejaký rozpis spojov nečakajte, ide sa "inšalláh". Cesta na letisko trvá skoro 40 minút. Sme tu relatívne skoro, ale lepšie takto, ako sa prípadne stresovať. Check-in sme si robili včera, máme pdf letenku, ale pre istotu ideme na prepážku. Tam nám oznamujú, že to stačí, nechcú vidieť ani pas, ani víza, čo je ináč štandard kdekoľvek sa v Saudskej Arábii pohnete. Prídeme na bránu, pozrieme si niekoľko príletov a odletov, jeden špeciálny, keď do vzduchu štartujú 2 bojové lietadla. Pred nástupom tradičné fotenie sa s miestnymi. Let je krátky, pristávame takmer načas.
šatka Arafatka
A "sme" v Riyadhe. V Avise sme si rezervovali auto, prepážku nájdeme raz dva, aj papierovačky sú tu podstatne rýchlejšie, takže za pol hodinu od pristátia sme už na ceste do historického mesta Shaqra. Cesta je "len" 196 kilometrov, ale vďaka dvojprúdovkám a 100ke na cestách to ubieha rýchlo. Na ubytko (najkrajšie za poslednené roky môjho cestovania https://www.booking.com/Share-4sLNYo) prichádzame už za tmy, ideme sa najesť do centra, ešte jeden čaj s majiteľom hotela a niekoľko slov s dvoma rakúšanmi, Lucasom a jeho synovcom, ktorí včera prileteli z Viedne. Ideme spať veľmi skoro, predošlé dni boli náročné.
Deň 7 - Tuk Tuk (aka Tik Tok), Snapchat
Dnes ráno konečne leňošíme, odchádzame krátko po raňajkách, a to o 10. Plán je vyraziť do neďalekého Ushaiqeru a jeho "hlinenej dediny". Avšak najprv si to namierime do parku, na pahorku, je z neho dobrý výhľad do širokého okolia. V diaľke vidíme konečne piesočné duny, tie dostanú prednosť pred historickou časťou mesta. 10 minút a sme tam. Prechádzku po dunách si užívame, v dialke nás neskutočne provokuje "pieskový Everst", ale bohužial naša KIA Pegas lietať nevie, a že tam nemieni ísť po svojích dáva najavo už pri malom kontakte s nespevneným povrchom. Aby sme nezapadali v piesku, tak sa radšej otáčame a ideme konečne pozrieť tú "hlinu". Stará časť mesta sa nám páči. Je to tu ako z rozprávky Tisíc a jedna noc. Turistov tu spočítate na jednej ruke, stretávame len malú skupinku filipíncov. Stretli sme ich v parku, ale do reči sa dávame až teraz. Jedna zo skupinky nás prekvapí slovom "Ďakujem". "A to máš odkiaľ?" "Pracujem v Riyadhe a moje kolegyne sú slovenky a češky". Pochválim výslovnosť, následne ešte Cebu, Bohol a Tanduay (filipínsky rum) :D Baba sa zasmeje, zamávame si a rozprchneme sa v uliciach mestečka.
Dunky
Ushaiqer "Old Town"
Shaqra "Old Town"
Mesto máme prejdené, tak poďme na kávu. Cestou k "hospode" na nás ktosi skríkne z jedného z domov. "Ahojte, poďte si ku mne oddýchnuť". Práve to sme mali v úmysle - oddýchnuť si, tak prečo nie zrovna tu? Vojdeme dnu, a ktože tam nesedí. Lucas so synovcom. Majiteľ domu je hodne výrečný, klasický kolotoč "Ako sa voláš. Odkiaľ ste, ako sa vám tu páči", všetko si natáča. Saudi žijú na sociálnych sietiach, dnes je navyše piatok, takže náš víkend. Program pre miestnych je jasný - My. Pán nás hostí ako sa patrí, má svojho pakistanského "komorníka" a ten nás obskakuje so všetkým možným, od kávy cez čaj, datle až po - krowky! Vážne, v miske k nám pristávajú poľské krowky. Sociálne siete sú rýchle, za pol hodiny prichádzajú dvaja bratia majitela domu, o niečo neskôr obyvatelia hádam celého hlineného mestečka. S každým si podávame ruky a gestom ukazujeme, že KSA je super (čo si myslím aj teraz doma). No, ale to je len začiatok. Najväčší hosť ešte len príde. Medzitým sa trénujú vystúpenia pred kamerou mobilu. Celkom nechápem tie skúšky, čo tam toľko ruchu pre 4 turistov. Začalo sa výberové konanie - "Saudi hľadá Talent". Rakúšania sa nedostanú do ďalšieho kola, nemajú arafatky. Je to medzi mnou a kolegom. Kolegova angličtina je slabšia, a navyše Arabi si nevedia zapamätať jeho slovanské meno. Znie im asi ako mne Hatšepsut, či Popocatepetl. Domáci si nevie zapamätať ani tie rakúske, oboch ich vola Alex :D Tak, a máme tu víťaza. Meno Robert si zapamätal na prvú šupu, mam arafatku a angličtina mi celkom ide, takže budem to ja, kto bude "pózovať" pre nejakú miestu "veľkú rybu".
"Ryba" prichádza o malú chvíľu, neskôr z prekladu z videa zisťujeme, že k nemu majú obrovskú úctu. Domáci ho vitá, ako keby prišiel sám kráľ. Pán už od pohľadu vyzeral ako veľmi inteligentný človek, oblečený bol ako ostatní, vôbec by ste mu netipovali milióny na učte a cca 200k followerov na sociálnej sieti. Klasicky sa nás pýta to, čo sa nás pýtali všetci ostatní, mňa o niečo viac. Ak sa mu zdalo, že záber nie je dobrý, tak "klapka" a ideme znova. Cítime sa ako opičky v ZOO. Keď majú čo potrebujú, tak sa všetci rozpŕchnu, neskôr odchádzame aj my. Rozlúčime sa, aj s Lucasom, ktorému prajeme príjemný pobyt.
Tik-Tokište
Krowku?
Sme hladní, vraciame sa do Shaqri, dávame si shawarmu. Po výdatnej večeri sa prejdeme parkom a cez "staré ,taktiež hlinené mesto", niekoľkokrát sa vyfotíme s domácimi a ideme na ubytko. Ešte len otvorím dvere, a už mám pred očami našu fotku z Ushaiqri. Asi už kolujeme celým Arabským poloostrovom. Majiteľa sa pýtam, čo to malo celé znamenať. Dostáva sa mi vysvetlenia, že v žiadnom prípade sa nejedná o vtip. Jednoducho sme pre miestnych niečo, ako sneh na púšti - rarita. Ak by sme mali na sebe ešte thobu (odev), určite by sme boli aj v miestnej televízii. No dobre, takúto pozornosť sme zase nechceli, ale budiž. A telka? Pche, ja to dotiahnem až do tej Hongkongskej :)
Česká móda v KSA
Deň 8 - In God we trust
Aj dnes vstávame neskôr. Auto máme vrátiť do 16:30, ale vyzerá to, že to bude podstatne skôr ... len vyzerá. Vyrážame hneď po raňajkách. Je Sobota, áut je menej ako cez týžďeň , takže sa ide na pohodu. Niekde v polovici trasy ma vyblikuje obrovské SUV, ako inák Toyota. Vodič ukazuje, nech zastavím na krajnici. Len tuším čo bude násaledovať. "Qahwa? (Káva)" . Máme čas, tak poďme na návštevu. Muž menom Mohamed nevie anglicky ani "ň", celá naša komunikácia prebieha výlučne cez google translator. Hostí nás ako sa na správneho araba patrí, a pridáva ďalšiu kuriozitu, ktorú by som tu vobec nečakal - Mozartove gule.
Avšak táto návšteva je zvláštna. Mohamed je učiteľom - konkretne Šaríje. Nepýta sa nás ako sa nám tu páči, pýta sa nás úplne iné otázky.
"Veríte v Boha?" Hmm ... "Veríme". "Nietzsche tvrdí, že Boh je mŕtvy". Tak toto je záludné ... "Jediný, kto je tu mŕtvy je Nietzsche". Teologická seansa nemá konca kraja. Cítime sa síce bezpečne, ale zvláštne. Kto si k sebe pozve turistov, a diskutuje s nimi hodinu o Bohu? Doteraz netušíme. Beriem to ako pracovnú deformáciu. Zdvorilo ho stopneme, musíme vrátiť auto (našťastie), chápe to, ale ešte nech ostaneme na čaj. Ostávame. No rozlúčku páli kadidlo, vraj je to arabský zvyk. Praje príjemnú cestu, do ruky mi dáva 3 pomaranče a lúči sa s nami. Brána ktorou sme prišli je zavretá, odchádzame cez pozemok suseda. Veľmi zvláštna návšteva.
Auto vrátime hodinu skôr, na hotel berieme Uber. Riyadh bude drahý špás, metro z letiska zatial nefunguje. Stránka letiska tvrdí, že spustiť by sa malo do konca Februára 2023, taxikár ma iný názor - 2027 :) Trošku rozdiel. Ubytujeme sa, zájdeme na večeru a ide sa spať.
Deň 9 - Si Ťin-pching
Aj dnes máme čas leňošit, a tak sa z hotela vyberáme takmer až o 10. Zatiaľ nie sme hladní, preto objednávame Uber a nechávame sa doviesť na najbližšiu zastávku Saptca v časti Al Rawda. Dnešným hlavným cieľom je pevnosť Al Masmak. Autobusu č. 10 to trva nejakú skoro hodinku (jedna jazda stojí 3.5 SAR). Na zastávke nás ignorujú 3 spoje, už už to takmer vzdávame a zapínam Uber, keď tu nás zrazu prekvapí vizuálne zastaralá "desina", ktorá nám zastavuje. Tie 3, čo nás ignorovali boli úplne nové, vyzerá to nakoniec na nejakú testovaciu prevádzku. Asi tak 2 kilometre pred cieľom vystupujeme, sme v nejakej "indickej" štvrti, to písmo na budovách mi je nejaké povedomé. Celkom nám už vyhladlo, tak sa tu ideme niekde najesť. Vkročíme do najbližšieho podniku, kde sa odohrá scéna ako z americkej kovbojky. Dvaja statoční si to namieria k stolu, všetko osadenstvo stíchne, prestane sa jesť, hlavy sa otáčajú dobre že nie o 180 stupňov. Niektoré telá nehybné, v ruke kuracia noha zaseknutá v sánke, vyzerá to fakt smiešne. Z kuchyne vyletí majiteľ, pekne nás usadí a bez diskusie nám objednáva kurča. Od srdca sa tomu celému zasmejeme. Ako sa dozvedáme, sme v "Malej Dhake".
Po obede sa prejdeme chaotickou bangladéšskou štvrťou (kde sa nám to páči) a ani nevieme ako, tak sme pri pevnosti. Pevnosť je vlastne aj múzeum, kde je pekne vyobrazená história Saudskej Arábie. Vstupné je len fotka s ostrahou (resp. 0 SAR).
Al Masmak
Inside
Cestou z pevnosti si ma odchytí taký malý ping pong. Zháňajú turistu do reportáže pre hongkonskú TV, a či teda som ochotný spraviť krátky rozhovor. "Tak dajme". Ping pong nadšene uteká po kameramana.
"Ako sa voláš?" ... "Robert". "Kofet?" Snaží sa vysloviť moje meno. "Róooobert, ako ten herec, De Niro", "Teší ma pán Robert De Niro" a trasie mi rukou. No dobre, asi som mal spomenúť nejakú Insta hviezdu, a nie herca na dôchodku. "A ty si? Si Ťin-pching?" "Si Ťin-pching, Si Ťin-pching, áno áno" a usmeje sa. Tak ja som zvedavý na ten tvoj rozhovor :) Celkovo kládie rozumné otázky ... Odkiaľ som, prečo nosím arafatku, či sa mi zdá krajina dostatočne otvorená atď. Trvá to celé ani nie 2 minúty, medzitým sa okolo nás vytvorí hlúčik Saudov, pozorne počúvajú, čo si o ich krajine myslí bledo-červená tvár. Z ich výrazu čítam nadšenie, keď to celé skončí, príde ku mne jeden z nich a poďakuje za veľmi pekné slová. To si všimne "Si Ťin-pching", chce to mať natočené, a tak si ešte pred objektívom potrasieme s miestnym rukou.
Tu moja mediálna hviezda hasne. Celkovo v Riyadhe si nás až tak nefotia. A čo ďalej s načatým dňom? Vyberieme sa pešo do centra k mrakodrapom. Chceme sa prejsť, vidieť Riyadh nie len z autobusu. Cesta je to na 2 hodiny. Na konci máme dosť (hodinky na dnes ukazujú 23 km), ten ich "otvárak na pivo" nič moc, konkurovať Burj Khalife to v žiadnom prípade nemôže. Saudi majú iné zaujímavosti.
Na dnes stačilo, berieme Bolt, smer falafel a následne na hotel. Riyadh nás nenadchol, je to nekonečné mesto nudných budov a smogu. Bez verejnej dopravy tu navyše necháte desiatky eur len na doprave.
Deň 10 - Návrat strateného syna
Odlet máme 15:40, dnes to bude len jednoduchá logistika na letisko, ale aj tak si privstaneme. Darčeky vybavíme v neďalekom supermarkete, vraciame sa na hotel, pobalíme a ideme na výdatný obed. O 12:30 sme ready, objednávame si taxi z Boltu, kedže stojí menej, ako ten z Uberu.
Po 10 minútach sa pri nás pristavuje auto, stiahne okno a hovorí "Bolt". Nesedí ani značka, ani foto vodiča. Váham, ale ten vytáča moje číslo, a teda je to predsa náš odvoz. Týpek vyzerá na prvý pohľad "praštene", ako nejaký augustový saudskoarabský výpek, ale netreba súdiť knihu podľa obalu. Klasicky prehodíme niekoľko slov cez translator, snaží sa nám ukázať akéhosi araba a jeho vlog z Bratislavy, ale keď takmer spravíme z Toyoty Camry stojacej na križovatke pred nami verziu hatchback, tak mu to vypnem. "Pusti nám radšej nejakú miestnu vypaľovačku".
Šofér dáva usb kľúč do rádia, hlasitosť na maximum a zábava može začať. Prvá pesnička je chytľavá, začína mávať rukami, lúskať prstami a my sa pridávame tlieskaním do rytmu. Jazda dostane nový rozmer. Takto dobre sme sa už hodne dlho nezabavili. V tejto nálade pokračujeme až na letisko.
To bola "jízda". Podávame si s úsmevom ruky, my v extra dobrej nálade, živí a zdraví ideme na prepážku a imigračné. Čaká nás 5 hodinový let do Budapešti so smutnou obsadenosťou cca 20%. Po prílete zima, až sa trasiem ako osika, mám problém udržať mobil v ruke. 4h na letisku, o polnoci Flixbus domov (ďalšie 4h).
Duty free
Že som doma, spoznám okamžite. Vodič taxislužby Bolt ma stihne vyhrešiť, že prečo trieskam dverami, prečo som si ho neprivolal o ulicu bližšie, a prečo tak dlho nakladám batoh do kufra ...
Záverom
Saudská Arábia ma neskutočne bavila. Bavil ma síce aj Egypt pred 2 mesiacmi, ale ten bol hlavne o úžasných pamiatkách, v KSA to bolo hlavne o skvelých ľudoch. Samozrejme Al Ula a Ushaiqer boli nádherné, mysím si, že určite stoja za návštevu. V Yanbu mohla byť skvelá "šnorchlovačka", ale na tu sme nemali čas. Jeddah mi príde ako mesto vhodné na city break - je tu staré mesto, promenáda pri mori, fajn jedlo a dá sa tu dostať z letiska busom. Riyadh bol najslabší článok, raz stačilo. Stálo to za tie drahé víza? Za mňa určite áno. KSA dávam 10 z 10.
A ako vnímajú Saudi tu ich kráľovskú víziu 2030? Najviac počujeme, že je to dobré, ale len do určitej podoby. Že sa otvárajú, neznamená, že burka dole (ako si to poniektorí vysvetlili). Plán je 30 miliónov turistov ročne. Cítil som sa tam ako v USA, ale v istých aspektoch mi niekedy, aj napriek petrodolárom, prišli ako krajina tretieho sveta. Ešte majú čo vylepšovať, ale v princípe je to už teraz dobré.
PS: priemerná cena hotela za noc vyšla na cca 20€\os, na jedlo sme minuli cca 10-15 € denne. 1 euro - 4 SAR. A sorry za prípadne gramatické nedostatky.
A na úplný záver, super hit z cesty na letisko.
Jak se ti cestopis líbil?
voughne procestoval 39 zemí světa světa, nejvíce Evropu a Asii. Na Cestujlevne.com se přidal před 9 lety a napsal pro tebe 2 úžasné cestopisy.
Zobrazit profil12 komentářů
Žádná otázka není hloupá ani špatná. Pokud známe odpověď, rádi se o ni podělíme.
velmi pekne, precital som to na jeden zatah a zacinam lutovat, ze som KSA skrecoval :D
Ja zase lutujem, ze som tie 10 eurovky nekupil aj na November. Vela Arabov mi odporucalo pohoria dole pri Jemene. Snad sa teda este nieco objavi :)
Za mě ty pohoří nebyly nic extra..dal jsem je v prosinci..za 14 dní jedu naopak to co ty:)
Tie južné oblasti okolo Najranu aj mňa zaujímajú. Čo ťa sklamalo?
Bol si az pri Jazane? Flydeal ma aktualne akciu na niektore lety po KSA za 55 SAR, da sa tam doletiet z Dammanu, kde ma zase lety za 10 eur Wizz. Dalo by sa to pekne pospajat, otazne je, ci pri tej obsadenosti letov linky z BUD\VIE preziju. A este mam kupene Oman a Jordansko, tak si to musim nejako v hlave usporiadat :)
Jj byl jsem i v Jizanu, mrkni na https://jorgus.rajce.idnes.cz/ tam mám celý itinerář.
Okolí Najranu..ty petroglyfy jsou takové že mohli klidně vzniknou před pár lety a je jich málo.. samotný Najran je roztrhání a ten hrad je 80 let starý.. ta hromada sutru jak je to nelaziste je prostě hromada sutru..hory mezi v torjuhelniku Abha, Jizan a Najran jsou hezké.. ale nejsou tam žádné stezky.. tak jen projíždís autem mezi vesnicemi.. wadi Ladah je celkem fajn ale na Omanska vadí nemá..celkově ten úplný jih není špatný ale určitě se tam nevratim:)
Prvý cestopis autora a hneď hodný zaradenia do zlatého fondu.
No tak děkuju, zrovna jsem měl asi 2 dny pocit že chvíli nikam nemusím cestovat.... :-D
Výborné počtení k odpolední qahwě, díky, že sis dal s napsáním práci. Mám podobné zážitky s muslimskou pohostinností (i s debatou o náboženství, či spíš výslechem , v Iránu). KSAR mě láká dlouho, ale je to jedna ze zemí, kam se sólo úplně necítím, plus doma by nebyli nijak nadšení...
Vdaka :) Necakal som, ze to da tolko namahy napisat paru viet. Ja som cakal, ze Saudi budu ako afgansky Taliban, ale nakoniec zo vsetkych moslimskych krajin, ktore som mal moznost navstivit mi prisli prave oni ako najviac v pohode + som sa tam citil fakt bezpecne. Ale ktohovie, ako by vnimali solo cestovatelku. Napr. v takom UAE brali kamosku ako vzduch, a ked sla niekam sama, tak ju mali za asi prostitutku :) Ta debata o nabozenstve\vysluch, vies k tomu napisat nieco viac? Mali sme pocit, ze to nase posledne pohostenie nebolo uplne obycajne pozvanie na kavu ... a este sme mali dalsie 2 diskutabilne momenty, musim ich este prebrat s clovekom, ktory v KSA pracoval ... sam som zvedavy, co mi k tomu povie.
Ignorování jsem zažila v malé hinduistické vesnici v horách v Indii, tam jsem si sama nekoupila nic, ani jídlo, ani jízdenku na bus, koukali skrz mě, jako bych byla vzduch, a nebýt tam se mnou tenkrát můj tehdejší přítel, tak zajdu hlady.
Někde na cestách jsem jednou potkala nějakého Jemence a ptala se ho, jestli můžu sólo do Jemenu, řekl, že můžu, ale otázka je, jestli bych si to užila ... takže asi tak.
Jen drobnost k té Medíně. Rozhodně není pro nemuslimy haram. Tou zůstává už jen Mekka, kde nemuslimové nesmí ani na vnější dálniční okruh.
Do Medíny jsme letěli z Rijádu a půjčili si auto na cestu do Al Ula. Cestou jsme se zastavili na Pahorku lučištníků pod horou Uhud, kde roku 625 došlo k bitvě mezi muslimským vojskem a Kurajšovci. Byly tu davy lidí a nikdo z nich s námi problém neměl.
Cestou zpět z Al Ula jsme se pak zastavili přímo v centru Medíny a šli se podívat na nádvoří Prorokovy mešity na dohled od Zeleného dómu s Mohammedovou hrobkou. Pro muslimy je to druhé nejposvátnější místo, proto jsme se snažili být co nejvíc nenápadní a nebudit pozornost.
Obecně, místní jsou v pohodě, riziko nějakého konfliktu hrozí spíš od některých hadždž poutníků z jiných, chudších, "zaostalejších" muslimských zemí, kteří jsou ohledně víry a přístupu k "ďaurům" víc rigidní.
Na cestách se člověk má chovat jako na návštěvě. Když respektuje kulturu, víru a zvyky místních, je vítaným hostem...