SLOVENSKO

Slovenská republika je dnes slobodná krajina s demokratickým štátoprávnym usporiadaním a s parlamentným politickým systémom. Na území Slovenska sa však počas jeho histórie vystriedali viaceré štátne zriadenia a rôzny politický systém. 

Územie dnešného Slovenska bolo v minulosti súčasťou historickej Rímskej ríše, Samovej ríše, Veľkej Moravy, Uhorska, Habsburskej ríše a Rakúsko – Uhorska. Slovensko ohrozovali Avari, útočila na neho Franská ríša a Starí Maďari, neskôr nás ohrozovali Tatári a podľa histórie najmä najnebezpečnejší Turci. Napriek tomu sa Slovensko dokázalo oslobodiť spod područia nevoľníctva, uzákoniť spisovný jazyk a nezaostávať vo vytváraní dejín slovenského umenia a kultúry.

Slovensko poznačila 1. aj 2. svetová vojna, na konci druhej svetovej vojny sa v našej histórii udialo viacero zmien štátneho zriadenia. Veľká časť dejín Slovenska je spätá so susedným českým štátom, s ktorým sme dlhý čas tvorili spoločnú republiku. Najskôr prvú Československú republiku, potom obnovenú, počas obdobia totality sme vytvárali Československú socialistickú republiku a po úspešnom oslobodení sa spod totalitného  režimu po tzv. Nežnej revolúcii sme na krátky čas v dejinách vytvorili spoločnú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku.

V roku 1993 sme sa osamostatnili a vytvorili samostatnú demokratickú Slovenskú republiku, ktorej história je napriek krátkosti trvania naozaj bohatá. 

Svojou rozlohou a počtom obyvateľov sme možno malá krajina, ale ležíme v srdci Európy.  Ja osobne som hrdý na to , že som Slovák a že v srdci Európy sa nachádza taká malá ale rozmanitá a krásna krajina. Rád by som ju postupne predstavovať. Ospravedlňujem sa, že obce , mestá a turistické atrakcie nie sú abecedne usporiadané, ale bolo by to pre mňa veľmi časovo náročne. Budem veľmi rád ak si tieto riadky prečítajú zahraničný turisti , ešte radšej budem keď sa vydajú na miesta, ktoré tu spomínam.  

                                               Srdce Európy 

Symbolický stred Európy nájdeme nielen na Slovensku, ale aj v mnohých okolitých štátoch Starého kontinentu. Záleží len od uhla pohľadu a definície, podľa ktorej ho hľadáme.

Nájsť stred môže byť niekedy naozaj problém. Nie všetko je totiž tak jednoznačné, ako nás kedysi učili v škole na hodinách matematiky. Tobôž nie, ak hovoríme o geografickom strede Európy, kde vstupuje do hry tiež politika, peniaze, ale našťastie pre nás, Slovákov, aj sedliacky rozum. Už pri bežnom prebádaní mapy sa totiž akosi prirodzene zdá, že stred Európy by mohol byť práve na Slovensku.

Väčšina z údajných stredov Európy nie je podložená presnými výpočtami, ktoré by ich oprávňovali hrdiť sa touto poctou. Žiaľ, ani ten náš, slovenský, ktorý nájdeme v Kremnických vrchoch severne od historického mesta Kremnica, sa neopiera o pádne argumenty založené na zložitých meraniach. Isté však je, že ako symbolický stred Európy sa v historických prameňoch spomína už koncom 18. storočia a tak s istotou môžeme povedať aspoň to, že patrí k tým najstarším

V 13. storočí, keď bola oblasť pri Kremnici osídlená, vzniklo želanie miestnych obyvateľov, postaviť kostol. Dediny Kremnické Bane (Berg), Krahule (Blaufuss), Kunešov (Kuneschhau) a Horný a Dolný Turček (Ober- und Unterturz) sa dohodli na spoločnej cirkevnej obci. Dlho sa radili s Kremnickými Radnými pánmi o financovaní kostola a o mieste, kde má kostol stáť. Konečne sa zjednotili na mieste, ktoré vyhovovalo všetkým piatim obciam a to nad jedľovým lesom. Neskôr tu bol postavený statok.

Miesto vymerali a vykopali základy. Keď boli základné múry skoro hotové a murári stavenisko navečer opustili, prihodilo sa v noci niečo podivuhodné. Múry sa zrútili. Murári, ktorí na druhý deň prišli na stavenisko sa domnievali, že to urobili neprajníci kostola. Múry začali stavať nanovo. Po nasledujúcej noci boli múry opäť zničené. Rozmrzení murári prišli po tretíkrát do práce, aby základné múry dokončili. Zbytočne sa tam lopotili až do noci, avšak múry ešte neboli hotové, keď sa unavení po tme vracali domov do „Vrchu“. Náhle začuli detský hlas volať: „Váš kostol postavte na tomto mieste!“. Načúvali, dívali sa a nič. Keď chceli ísť ďalej detský hlas znovu zavolal: „Váš kostol postavte na tomto mieste!“.

Opäť načúvali a dívali sa, ale nevideli nič. Ako išli ďalej objavil sa náhle tŕňový krík v plameňoch a v ňom ležalo dieťatko. Murári sa zľakli a ponáhľali sa domov. Rozpovedali, čo sa im na ceste domov prihodilo. Rozhodli sa, že kostol vystavia na tomto mieste. Oltár bol postavený tam, kde stál tŕňový krík. Kostol bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a stal sa pre celé okolie pútnickým miestom.

Povesť o Trnovníku

Medzi Malým a Veľkým Trnovníkom bola „Jaskyňa“. Tak sa volal široký priechod zo severnej strany na južnú. Každý rok na Zelený štvrtok, keď kostolné zvony „odletia do Ríma“ (kostolné zvony, v čase od Zeleného štvrtku do sviatku Zmŕtvychvstania vo večer Bielej soboty, „mlčia“) mohla sa od jedenástej do dvanástej hodiny navštíviť tzv. Zlatá sieň v jaskyni pod Trnovníkom. Podmienkou bolo poznať čarovnú formulku.

Zaklopalo sa na skalnú stenu, pričom sa proti nej nahlas a zreteľne povedala formulka. Tak sa otvorili skalné dvere. Ten kto vstúpil užasol nad mnohými klenotmi, ktoré sa pred ním rozkladali. Málokto zobral niečo zo sebou, pretože čas ubiehal veľmi rýchlo, pri pohľade na toľké poklady, a tak každý kto opäť uvidel denné svetlo bol šťastný. Lebo ak niekto zmeškal čas zatvorenia vstupu, musel celý rok zostať v skale až do nasledujúceho Zeleného štvrtku, kým ho niekto nevyslobodil.

Podľa slovenských a nemeckých prameňov spracoval Peter Bernáth.

https://photos.app.goo.gl/2xT9j5szNnmNZrUZ6

Kremnica 

Mesto Kremnica patrí k známym historickým banským mestám. Aj keď svojou rozlohou v súčasnosti patrí k tým menším a ťažba drahých kovov tu už dávno zanikla, Kremnica ponúka svoje bohatstvo v podobe mnohých zachovaných historických pamiatok. 

Historické jadro mesta Vás prekvapí tak ako mňa. Prechádzka centrom mestečka je nádherná, krásne historické opevnenie, pekné uličky, niekedy ako by som sa prechádzal časťami Prahy, V okolí je množstvo turistických trás pre letnú aj zimnú turistiku. Je príjemne zájsť aj do Kremnických Baní kde je geografické Srdce Európy. Keď budete prechádzať uličkami Kremnice nezabudnite si kúpiť na pamiatku medovníky ( v cukrárni na námestí ) ale aj domáce pečivo, chlieb v neďalekej pekárni, alebo iné práve domáce špeciality . A keď si na nich budete pochutnávať, chuťové bunky sa Vám poďakujú.

Historické pamiatky zlatej Kremnice

Mesto Kremnica leží v Kremnických vrchoch v okrese Žiar nad Hronom. V minulosti bola Kremnica významným mestom vďaka ťažbe nerastných surovín, predovšetkým zlata a striebra. Na základe najväčšej produkcie zlata v Uhorsku v priebehu 14. storočia dostala prívlastok zlatá Kremnica. Patrila k bohatým stredovekým mestám s kráľovskými privilégiami a s vedúcim postavením v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najvýraznejšou súčasťou histórie Kremnice bolo okrem baníctva aj mincovníctvo. Jeho tradícia pretrváva dodnes.

Na základe svojho významu boli v Kremnici postavené mnohé historické stavby, ktoré sa z väčšej miery zachovali. Historickým jadrom centra mesta Kremnica je súčasné Štefánikovo námestie. Nad námestím sa týči Mestský hrad s Kostolom sv. Kataríny. Uprostred námestia stojí Morový stĺp sv. Trojice z 18. storočia. V okolí námestia sa nachádza množstvo ďalších pamiatkovo chránených a turisticky zaujímavých objektov.

Mestská pamiatková zóna v Kremnici

Historické centrum Kremnice bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu v roku 1950. Mestský hrad patrí medzi národné kultúrne pamiatky. V rámci pamiatkovej rezervácie sa nachádza 116 kultúrnych pamiatok.

Mestský hrad a gotický Kostol svätej Kataríny

Mestský hrad tvorí komplex niekoľkých stredovekých stavieb. Kremnický hrad vznikal v priebehu 13. až 15. storočia, pričom postupne menil svoj vzhľad. Pôvodne sa tu nachádzal románsky kostol s karnerom a cintorínom, neskôr bolo pristavané dvojité opevnenie či palác komorského grófa. Na mestský hrad sa priamo pripájali hradby mesta Kremnica. 

Komplex budov tvoria:

• Gotický Kostol sv. Kataríny z polovice 15. storočia je ústrednou stavbou mestského hradu. Mohutná veža kostola sa stala symbolom mesta Kremnica a je pravdepodobne najfotografovanejším miestom Kremnice. 
• Radnica zo 14. storočia bola súčasťou mestských hradieb pričom prešla mnohými prestavbami. Mala reprezentatívnu a zároveň aj obrannú funkciu. V súčasnosti sa zachovala do výšky prízemia so suterénom.
• Južná veža, tzv. Farská či Schodisková prepájala vstupným schodiskom hrad s mestom.  Postavená bola v 2. pol. 14. storočia. V 18. storočí k nej pristavali kryté schodisko. 
• Hodinová či Malá veža pochádza z polovice 13. storočia. Vo veži bol umiestnený najväčší renesančný zvon Urban.
• Ranogotický karner z 1. pol. 14. storočia. V spodnej časti sa nachádza kostnica, v hornej časti gotická kaplnka, ktorá je zdobená freskami zo života sv. Erazma.
• Severná veža a vstupná brána z 2. polovice 14. stor. chránia vstup do hradu zo severu. 
• Banícka bašta bola pôvodne postavená ako presbytérium hradnej kaplnky, neskôr zmenená na obranný prvok mestských hradieb. Nachádza sa neďaleko Severnej veže a karnera.

Mestský hrad s Kostolom sv. Kataríny je jednou z expozícií Národnej banky Slovenska – Múzea mincí a medailí. V hradnom areáli sa nachádza v súčasnosti 6 stálych expozícií, a to Barokové plastiky (v budove Radnice), Kremnické zvony a zvonolejári (v Malej veži), Z archeologického výskumu hradu a Obrana mesta (v Severnej veži) a samotný Kostol sv. Kataríny či románsky karner.

Opevnenie mesta Kremnica

Opevnenie mesta sa tiahne v dvoch úrovniach. Mestský hrad je obohnaný prvou líniou, historické jadro mesta druhou líniou opevnenia. Hradobný múr bol postavený na základe nariadenia kráľa Žigmunda o opevnení dôležitých kráľovských miest z roku 1405. Vstup do mesta bol umožnený tromi bránami, a to Dolnou, Hornou a Malou (Horná a Malá v súčasnosti neexistujú). Ochranu brány zabezpečoval barbakan. 

Kremnická mincovňa

Mincovňa v Kremnici bola dôležitou mincovňou v Uhorsku. Aj napriek rôznym vojnovým udalostiam či ekonomickým úpadkom mincovňa neprerušila svoju takmer 700 ročnú činnosť na dlhší čas. Objekty mincovne prešli postupným stavebným vývojom od 15. storočia. V súčasnosti sa v priestoroch budovy nachádza expozícia Mincovne, ktorá je zameraná na históriu razby a ďalšie zaujímavé exponáty.

Morový stĺp svätej Trojice

Barokový morový stĺp bol postavený v 18. storočí ako pamiatka na morovú nákazu, ktorá postihla mesto. Na morovom stĺpe je zobrazená v nadživotnej veľkosti svätá Trojica. Ďalej sú tu zobrazení svätci, ktorí chránia pred morovou nákazou, ale i patróni baníctva. Morový stĺp bol zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Meštianske domy, radnica a fara na Štefánikovom námestí

Súčasné Štefánikova námestie v Kremnici obklopuje zástavba gotických či renesančných meštianskych domov. Štefánikovmu námestiu dominuje neskoro baroková budova súčasného Mestského úradu, ktorá pochádza zo 14. storočia. Vznikla spojením dvoch meštianskych domov. Hneď vedľa Mestského úradu stojí Rímskokatolícka fara, ktorá bola pôvodne neskoro gotickým  meštianskym domom. Prestavaná bola v 18. storočí v empírovom slohu. V jednom z neskoro renesančných meštianskych domov na okraji námestia sa nachádza Múzeum mincí a medailí.

Liptovský Mikuláš 

Od farskej osady k stredovekému mestečku

Prvú písomnú zmienku o Liptovskom Mikuláši nachádzame v listine uhorského kráľa Ladislava IV. z roku 1286. Panovník ňou povýšil do šľachtického stavu Mikuláša a Ondreja, predkov rodu Pongrácovcov, a zároveň im potvrdil vlastníctvo svätomikulášskeho, svätopeterského a ondrašovského majetku. Obsah listiny dokazuje, že Svätý Mikuláš existoval už pred rokom 1286.

Svätý Mikuláš sa formoval sa postupne z farskej usadlosti, ktorá tu vznikla s výstavbou Kostola sv. Mikuláša. Ten má v dejinách mesta obzvlášť významné postavenie. Svedčí o tom i skutočnosť, že názov sídliska je totožný s menom duchovného patróna kostola.

Už v polovici 13. storočia možno o Svätom Mikuláši hovoriť ako o dedinskom sídle s ustáleným chotárom. Približne o storočie neskôr, keď vďaka Pongrácovcom získal právo trhu (1360), sa začal definitívne rozvíjať ako stredoveké mestečko. Jeho hospodársky a urbanistický rozmach v nasledujúcich desaťročiach podporila i ďalšia výsada – právo výročných trhov (jarmokov), ktorú mu v roku 1424 udelil kráľ Žigmund.

Dejiny Svätého Mikuláša boli od svojich počiatkov úzko spojené so šľachtickým rodom Pongrácovcov. Potomkovia bojovníkov – rytierov českého pôvodu, ktorí slúžili už vo vojskách uhorských kráľov Bela IV. (1235 – 1270) a Štefana V. (1270 – 1272), si vybudovali svoje najstaršie liptovské sídlo v Ondrašovej (dnes mestská časť Liptovského Mikuláša). Neskôr presídlili do Svätého Mikuláša, ich rodová kúria v blízkosti Kostola sv. Mikuláša je najstaršou zachovanou svetskou pamiatkou v meste.

Meno rodu je odvodené od mena šľachtica Pongráca, o ktorom sa zachovali zápisy v listinách z rokov 1339 – 1360. Práve jemu sa podarilo získať od kráľa Ľudovíta Veľkého právo konania trhu. Pravdepodobne už Pongrác žil v Svätom Mikuláši, dokázateľne tu býval jeho syn Ondrej, ktorý už používal prídomok „zo Svätého Mikuláša“.

Pongrácovci postupne získali majetky aj v iných stoliciach a zastávali rozličné stoličné, vojenské a cirkevné funkcie po celom Uhorsku. Žili v troch hlavných vetvách - zemianskej, barónskej a grófskej.

Najvýraznejšou a najvplyvnejšou osobnosťou rodu bol v 15. storočí Ján Pongrác, rodený vojak a obratný stratég, flexibilný vo svojich politických spojenectvách. Právom ho obviňovali z bezohľadnosti a viackrát odsúdili na stratu majetkov. Statky i moc si však udržal, majetky stále rozmnožoval a podarilo sa mu dosiahnuť postavenie jedného z najmocnejších veľmožov v Uhorsku. Získal Starý hrad, Strečno, Blatnicu, Vršatec, Budatín, Branč, spravoval hrady Brumov a Světlov na Morave. V Liptove mu patrili hradné panstvá Likava a Hrádok. Svoju kariéru začal v službách kráľa Žigmunda Luxemburského, v boji proti husitom. Je pravdepodobné, že ho sprevádzal aj na koncil do Kostnice v roku 1415. Vyznamenal sa aj v bojoch proti Turkom v srbskom Smeredeve. V roku 1445 ho uhorský snem zvolil za jedného zo siedmich krajinských kapitánov, ktorí spravovali Uhorsko v neprítomnosti maloletého kráľa Ladislava Pohrobka. V roku 1443 a potom opäť v roku 1453 sa stal liptovským županom. V tomto období nechal opevniť rodovú kúriu a kostol vo Svätom Mikuláši, aby ich tak ochránil pred bratríkmi a obzvlášť pred poľským šľachticom Petrom Komorovským, ktorý napokon zasadal do kresla liptovského župana na viac ako desať rokov (1445 – 1452 a 1458 – 1464). Celé mestečko sa vrátilo do rúk Pongrácovcov až koncom 15. storočia.

Liptovský Mikuláš má aj krásne sídliska kde je krásne žiť....

https://photos.app.goo.gl/fW61eXQG456c3MRLA

Poprad - Matejovce 

Skoro každý ste počuli o Poprade a Vysokých Tatrách a jeho okolí. Ale nikdy by Vás nenapadlo, že okrem obdivovania  mesta Poprad a prekrásnych hôr je tu aj ďalší z mnohých unikátov a to metská časť  Popradu -  Matejovce. Mňa osobne ohúrilo toto miesto ako v zime tak v lete. Najviac ma zaujala historické centrum, keď si prejdete touto časťou Matejoviec  ohúri Vás množstvo zrekonštruovaných stavieb v ktorých sú aj rôzne ubytovacie zariadenia, kde sa oplatí ubytovať. Možnosť ubytovania je tu ako v luxusnejších penziónoch tak aj v klasických penziónoch . Samozrejme nie je na škodu si aj niečo zajesť , ochutnať miestnu kuchyňu a miestne špeciality. Na konci námestia bola aj slávna " štrudláreň "  ( pre mňa neopakovateľná pochúťka ) ale bol som tu niekoľko krát ale bola vždy zatvorená. 

Matejovce pod názvom villa Mathei, sa spomínajú už v listine z roku 1251. V ich chotári sa našli pozostatky ľudského osídlenia zo staršej doby kamennej – paleolitu, ale aj z mezolitu, neolitu, doby bronzovej, až do veľkomoravského obdobia. Unikátnym nálezom je pravdepodobná germánska kniežacia hrobka zo 4. – 5. storočia po narodení Krista, vykopaná na stavenisku priemyselného parku v roku 2005, ktorá je predmetom výskumu európskych odborníkov. V súčasnosti sú Matejovce predovšetkým priemyselnou časťou Popradu. Nachádza sa tu viacero podnikov, vybudoval sa tu priemyselný park, stredná odborná škola elektrotechnická.

Z tejto oblasti máte kde ísť , je tu veľa možnosti kde a čo spoznávať. Neďaleko od Matejoviec , Popradu a Vysokých Tatier, ak chcete skutočne spoznať všetky zákutia pohoria Vysokých Tatier určite Vám nebude stačiť týždeň. Ak ste milovníkmi turistiky ale aj historických pamiatok tak si potom rezervujte viac ako dva týždne, aby ste mohli spoznávať hory, ale aj obce, mestá, a ich historické pamiatky a môžem s čistým svedomím prehlásiť , že ich je tu v okolí dosť. Napríklad mesto Kežmarok,  Spišská Belá, Stará Ľubovňa, Vyšné Ružbachy, Spišská Nová Ves, Levoča ... to by som tu musel vypísať desiatky miest, ktoré sa oplatí navštíviť.

Ubytovacie zariadenia, ktoré som navštívil a ja osobne doporučujem. Ale upozorňujem vopred ja osobne si vyberám rôzne druhy ubytovania nie len luxus, ale aj jednoduchšie ubytovanie.  Pre mňa topkou je hotel  Kaskáda, 

https://photos.app.goo.gl/gnYNUyn3CtQlHT5k1

Vysoké Tatry  Určite neoddeliteľnou súčasťou  Slovenska sú Vysoké Tatry  ,  ktoré tak ako mnohé iné turistické oblasti nielen na Slovensku zažívali vrcholy a pády. Podľa mojej mienky najväčší rozmach dosiahli počas socializmu ( samozrejme, že veľa ľudí bude mať na to iný názor, ale toto si myslím ja ) v rokoch 1960 do 1989 existovali v rámci sociálneho programu rekreačné poukazy ROH ( Revolučné odborové hnutie ), ktoré zabezpečovalo pobyty na celom území Československa . A obyčajný pracujúci človek sa mohol dostať za lacné peniaze na dovolenku . Cena týždenného pobytu pre jednu osobu bola 70-170 Kčs  ( kompletné ubytovanie podľa kvality zariadenia, celodenné stravovanie a program ) vďaka tomu boli rekreačné zariadenia aj v Tatrách  vyťažené na dostatočnej úrovni nielen počas sezóny ale aj mimo nej. Vďaka tzv. socialistickému táboru sem cestovalo aj veľa turistov zo socialistických krajín najmä z Východného Nemecka, Maďarska, Poľska, ZSSR a podobne, nakoľko aj v týchto krajinách boli rekreačné poukazy do zahraničia za prijateľnú cenu. Aj po revolúcii v roku 1989 zostali týmto veľhorám verný zahraničný klienti ale nie až tak ako do roku 1989. Bezhlavá privatizácia a reštitúcie s cestovných ruchom poriadne zamávalo.  A Vysoké Tatry sa dostali do obdobia chaosu a neistoty, rovnako ako v rokoch 2020-22  https://celyoturismu.cz/statisti...one-tatry/ .  Ďalšou ranou pre hospodárstvo a  turizmus bolo rozdelenie Československa a vznik nových štátov. Slovensko vďaka šikovnosti českých bratov nemalo dobrý odrazový mostík a Česi i Slováci sa zrazu ocitli v situácii, čo ďalej. Nakoľko Česko malo lepší ekonomicko sociálný status pre Slovensko bolo dosť ťažké . Podnikatelia a privatizéri mali na cestovný ruch rôzny pohľad. Našli sa nový majitelia rekreačných zariadení , ktorý rozumeli tejto problematike a skutočne postavili na nohy rôzne zariadenia, ale našli sa aj taký, čo cestovnému ruchu viac ako uškodili. Do tohto sektoru  sa dostali aj ľudia, čo vôbec tejto problematike nerozumeli a svoj majetok nezveľaďovali, ale skôr ničili. Ale prišlo obdobie, kedy sa  Tatry začali rozvíjať, znova sa začali vracať turisti z krajín, ktorých turisti sem cestovali aj predtým. Dosť ovplyvnilo podnikanie v cestovnom ruchu vplyvom rozvoja poľských Tatier, kde poľský majitelia sa obrovským nadšením a dobrým kapitálom pustili do rozvoja svojich Tatier  , a sú dosť veľkou konkurencie pre slovenské Tatry. I napriek tomu slovenské Tatry hlavne po roku 2017 začali rásť a tesne pred koronou sa im darilo. Od roku 2020 bolo pre všetky odvetvia cestovného ruchu toto obdobie doposiaľ veľmi náročne. V tieto dni sa znova nadýchame slobody a možnosti voľne cestovať a verím, že sa to zlepší, ale nebude to určite hneď , lebo pre všetky rekreačné zariadenia Slovenska je problém konkurencia v zahraničí či už v Rakúsku , Taliansku, ale aj ďalekých krajinách kde niekedy ( alebo dosť často ) sa za rovnakú cenu ale niekedy aj za podstatne nižšiu cenu  dostane zákazník  do exotiky kde sú iné služby, iná kvalita a hlavne si tam vážia zákazníkov. A to teraz všetko čaká ako výzva pre pracovníkov rekreačných zariadení a súkromných penziónov dostať vzácne a krásne Tatry na svetový turistický piedestal. Lebo priznajme si Tatry sú Tatry.

Viete ako vznikol názov Tatry? Išli dvaja východniari a počítali štíty: ta 1, ta 2, ta tri . Asi nejako takto by sme mohli začať s históriou, keby sme chceli byť veľmi vtipní.

Názov Tatry pravdepodobne pochádza zo staroslovanského názvu Tritri, čo znamená skaly alebo skalné štíty. Na starých mapách sa naše najznámejšie hory označovali nemeckým názvom Schneeberg – Snežný vrch, pretože v Tatrách leží snehová pokrývka dlhšie ako v okolitej krajine.

Počuli ste o tatranskom dinosaurovi? 

V roku 1977 sa na dvoch geológov usmialo šťastie. Vybrali sa do Tichej doliny v Tatrách odoberať vzorky a podarilo sa im objaviť niečo, čo tu žilo približne pred 200 miliónmi rokov. Našli preukázateľné dôkazy, že sa na tomto území pohybovali a žili 2,5 metrové dinosaury a Tatry boli v tom období ostrovom. (TIP: Tatranský dinosaurus žije! Jeho rekonštrukciu si môžete pozrieť v paleontologickej expozícii SNM v Bratislave).

Ako vznikali slovenské Alpy?

Vysoké Tatry si právom zaslúžia pomenovanie „miniatúrne Alpy“, pretože na slovenskej rozlohe (asi 260 km2) sa sústreďuje okrem ľadovcov všetko, čo ponúka alpský masív. Hlavný hrebeň má dĺžku 26 kilometrov a ťahá sa od Ľaliového sedla na západe po Kopské sedlo na východe. Väčšina dolín bola v ľadových dobách zaľadnená a dostala tak typické ľadovcové črty.

Belianske Tatry sa rozprestierajú na 67,5 km2 a majú charakteristickú stupňovitosť horských svahov. 14 km dlhý hrebeň ohraničuje zo severu Podtatranská brázda. Sú tvorené tatranským krasom, ktorý v podzemí vytvoril niekoľko jaskýň (Beliansku – jedinú prístupnú verejnosti, Alabastrovú a Ľadový sklep).

Západné Tatry v minulosti nazývané Liptovské hole, vystihovali ich východnú krajinnú črtu. Hlavný hrebeň je pomerne kľukatý a je 32 km dlhý. Najkrajšou časťou Západných Tatier sú Roháče, ktoré sa podobajú čertovým rohom.

Región Tatry je ohraničený Oravskou Magurou, Chočskými a Levočskými vrchmi, Pieninami až po Nízke Tatry. (TIP: Zaujímavé povrchové tvary tzv. travertíny sú obľúbenou turistickou atrakciou, medzi najznámejšie patria travertíny v okolí Bešeňovej, kúpeľoch Lúčky, či Vyšných Ružbachoch, kde sa vytvorilo okrúhle jazero Kráter).

Tatranské plesá vznikali tak, že voda z roztopených ľadovcov vypĺňala rôzne terénne priehlbiny. Trochu odlišne vzniklo Štrbské pleso, ktoré zaplnilo priehlbinu morény vzniknutú roztopením vnútorného ľadu. Veľkým bohatstvom regiónu sú minerálne a termálne žriedla, ktoré majú liečivé účinky a ľudia veria, že aj magickú moc. V Tatrách vyviera niekoľko prameňov (päť v Starom Smokovci, tri v Dolnom Smokovci, studené kyselky v Tatranských Matliaroch, Kežmarských Žľaboch a Lendaku). 

Živé symboly Tatier

Medveď hnedý, orol skalný, svišť tatranský či pstruh potočný sú zvieratá, ktorých prirodzeným domovom sú práve Vysoké Tatry. Symbolom Tatier je aj Kamzík vrchovský tatranský, ktorého u nás žije asi 900 kusov.

Gánovský neandertálec, náš najznámejší človek

Tento najstarší známy Gánovčan žil v blízkosti termálneho prameňa asi pred 120-tisíc rokmi. Predpokladá sa, že sa utopil omámený plynmi unikajúcimi z prameňa. Originálny výliatok z jeho mozgovne uchováva NM v Prahe, kópiu nájdete v Podtatranskom múzeu v Poprade.

Pravekí hutníci a Marcus Aurélius

V 19. storočí našli robotníci pri kopaní základov v Novom Smokovci striebornú mincu s podobizňou rímskeho cisára Marca Aurélia. O pár rokov neskôr narazili archeológovia nad Tatranskou Poliankou  praveké pozostatky nákovy. Podľa historických materiálov boli Tatry v 8.-10. storočí územím nikoho. 12. storočie kolonizujú územie Spiša nemeckí roľníci, obchodníci a baníci. 13. storočie bolo typické rozparcelovaním Tatier, kedy si významní predstavitelia vtedajšej cirkvi a šľachty delili majetky a územia. O Tatrách si ľudia rozprávali strašidelné príbehy o drakoch a iných príšerách. Napriek tomu sa našli jednotlivci, ktorí sa nebáli a vstúpili do tatranskej prírody a spoznávali jej krásy. Do dolín a na bralnaté skaly vystupovali najmä uhliari, hľadači pokladov, poľovníci, ale neskôr aj domáca šľachta. V hustých tatranských lesoch zas nachádzali svoje útočište zbojníci a zbehovia, pašeráci, či nevoľníci. Ľudia dodnes veria, že sú v Tatrách ukryté poklady Juraja Jánošíka.

Objavitelia Tatier

16. storočie môžeme považovať za objavovanie Tatier spojené s prvými pokusmi o turistické vychádzky. Stála za nimi žena, kežmarská hradná pani Beata Laská, ktorá vystúpila až k Zelenému plesu. Prvý tatranský výstup opísal zas matematik a astronóm David Frὅhlich, ktorý vystúpil pravdepodobne na Kežmarský štít. Jeho zápisky vytvárajú vzrušujúci príbeh trojdňového putovania po karpatských vrchoch. Začiatkom 18. storočia zúril aj v tomto kraji mor a bieda. Postupným hospodárskym rozmachom sa začínali „zobúdzať“ aj Tatry a 19. storočie je typické pre rozvoj tatranských osád. Urýchlila to aj výstavba Košicko-bohumínskej železnice.

Vlakom prišiel do Tatier pokrok

Prvý vlak došiel do popradskej stanice 8. decembra 1871 a tak začali Tatry navštevovať masy turistov a kúpeľných hostí. Najstaršou Tatranskou osadou je Starý Smokovec, kedy si tu gróf Csáky postavil menší poľovnícky dom (1793). Ako druhá vyrástla pod Tatrami osada Štrbské Pleso, kde bola postavená poľovnícka chata (1872). Tatranská Lomnica sa spomína až v roku 1892. Na začiatku 20. storočia boli Tatry vyhľadávanou turisticko-rekreačnou oblasťou. Prvé auto prišlo do Tatier v roku 1900 po Ceste Slobody a o dvanásť rokov neskôr prvý autobus. Prístup turistov zlepšila železnica a pozemná lanovka na Hrebienok zo Starého Smokovca.

Tatranské kúpeľníctvo a Jiří Wolker

História balneológie sa začala písať v Starom Smokovci  na konci 19. storočia. Hlavným centrom sa stal Nový Smokovec, kde vznikali pavilóny na liečbu dýchacích ciest. Ďalšie liečebne vyrástli na Štrbskom Plese, v Tatranskej Polianke a vo Vyšných Hágoch. Na zákernú tuberkulózu sa tu liečil aj autor vlastného epitafu: „Zde leží básnik, jenž miloval tenhle svět a pro spravedlnost šel se bít. Zemřel mlád, 24 let,“ Jiří Wolker.

Tatranské chaty a horskí vodcovia

Ľuďom učarovala pešia turistika, no vyžadovala si výstavbu turistických chodníkov a využívanie služieb miestnych horských vodcov. Na začiatku sa tejto činnosti venoval Uhorský karpatský spolok, najstaršia turistická organizácia v Uhorsku. Rozvoj vysokohorskej turistiky podnietil výstavbu turistických chát. Medzi najstaršie patrí Rainerova chata z roku 1863. Téryho chata v Malej Studenej doline sa nachádza v nadmorskej výške 2015 metrov a je najvyššie položenou tatranskou chatou s celoročnou prevádzkou. Vyššie od nej je už len Chata pod Rysmi, ktorá má však obmedzenú prevádzku.

Povojnový život

Po skončení 1. svetovej vojny bol Tatrancami založený Klub československých turistov, ktorého predstaviteľ Miloš Janoška založil najstarší turisticko-vlastivedný mesačník Krásy Slovenska a Vysoké Tatry, vychádzajúce dodnes. 2. svetová vojna narobila v regióne obrovské škody. Boli zničené viaceré priemyselné objekty. Neskôr v časoch komunizmu vznikali v podtatranských obciach jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky. Pádom komunizmu sa začala nová éra spoločenského života aj v Tatrách.

Športom k majstrovstvám sveta

Aj zimné športové aktivity píšu svoju históriu. Prvým skutočným tatranským lyžiarom bol lekár Mikuláš Szontagh, ktorý lyže používal najmä pri svojich poľovačkách v roku 1876.  O pár rokov neskôr sa v okolí Štrbského plesa uskutočnil prvý lyžiarsky výcvik a mohlo sa začať súťažiť. Zjazdové lyžovanie, bežkovanie, či skoky na drevených lyžiarskych mostíkoch vytvorili v Tatrách nebývalý turistický ruch. Rok 1970 bol významný z hľadiska konania majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní. Táto športová aktivita mala neuveriteľný dosah na modernizáciu a výstavbu lyžiarskych stredísk v celých Vysokých Tatrách.

Najsmutnejšia tatranská udalosť – kalamita

19. november 2004 bol dňom tvrdých skúšok nielen pre samotných Tatrancov, ale aj návštevníkov a milovníkov hôr, ktorí si sa museli spamätať z následkov ničivej víchrice. Pár hodín trvajúca rýchlosť vetra od 170 do 200 km/h nechala za sebou spúšť v podobe 2,7 milióna kubíkov polámaného lesa. Táto prírodná katastrofa negatívne zmenila všetky krajinné zložky. Les sa po veternej smršti pomaly zotavuje, ale trápi ho ešte tá živočíšna – smršť lykožrútova, ktorá sa po kalamite výrazne rozšírila.

Smokovce – Najstaršia tatranská osada vznikla pri kyslých prameňoch v roku 1793, kedy si tu gróf Štefan Csáky postavil svoju poľovnícku chatku. Traduje sa, že keď sa raz gróf vybral na poľovačku, stretol mladé dievča, ktoré si práve uhasínalo smäd plným dúškom čerstvej vody. Csáky sa jej po nemecky spýtal „Schmeckt es dir?“ Osada sa tak stála Šmeksom, od čoho nebolo tak ďaleko k dnešnému Smokovcu. Miestna kyselka sa začala používať nielen ako chutný nápoj, ale jej liečivé účinky sa využívali pri vodoliečbe a klimatických kúpeľoch. Spoločenskú stránku vtedajšej doby ilustruje pravidelné organizovanie smokoveckých juniálesov, ktoré otváralo letnú kúpeľnú sezónu. Domáca šľachta sa veľmi rada vyvážala do Tatier na kočoch fiakristov, ktorí však po roku 1908 prišli o svoj monopol.  Prvá súprava elektrickej železnice z Popradu do Starého Smokovca definitívne otvorila brány do Vysokých Tatier. Výraznou mierou sa o rozvoj Starého Smokovca zaslúžil Ján Rainer, ktorý bol jeho nájomcom v rokoch 1833 - 1867. V tom čase boli postavené objekty Flóra, Švajčiarsky dom a Bellevue, ktoré stoja na svojom pôvodnom mieste dodnes. Prvý tatranský Grandhotel bol dokončený v roku 1904. V snahe prilákať turistov sa zaviedli pravidelné zimné sezóny ponúkajúce širokú ponuku športových možností, ako i prepojenie s Hrebienkom, kam začala roku 1908 premávať pozemná lanovka.

Nový Smokovec bol vybudovaný potom, keď sa lekárovi Mikulášovi Szontaghovi nepodarilo presadiť kúpeľnú liečbu v Starom Smokovci. Szontaghové sanatórium bola prvá špecializovaná liečebňa TBC v Uhorsku, sám Szontág, významný botanik skúšal vplyvy podnebia na vlastnom organizme, keďže aj on sám trpel na TBC. Na prelome storočia stálo v Novom Smokovci 38 budov, z ktorých 26 patrilo k sanatóriu, v ktorom bolo k dispozícii 340 postelí.  Po smrti svojho otca zmodernizoval Nikoalus Szontágh Nový Smokovec a položil základy pre rozšírenie liečby (Basedow a všetky choroby dýchacích ciest). Po 2. svetovej vojne sa stalo sanatórium v Novom Smokovci štátnymi kúpeľmi a od roku 1995 súkromnou akciovou spoločnosťou, ktorá poskytuje komplexnú kúpeľnú starostlivosť.

Dolný Smokovec mal byť podľa zachovaných archívnych materiálov protipólom honosného Starého Smokovca. Pôvodne turistická základňa pre školské exkurzie, tento projekt však stroskotal pre finančné problémy a do Dolného Smokovca začali prúdiť bohaté vrstvy obyvateľstva, ktoré trávili v prepychových vilkách svoje dovolenky. Od roku 1931 je tu postavená moderná liečebňa s chirurgickým pavilónom, ktorá patrí Odbornému liečebnému ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb.

Horný Smokovec alebo Pekná vyhliadka, je najmladší zo štvorice Smokovcov. Stavebný ruch sa tu začal prudko rozvíjať v roku 1926, kedy sa tu vystavali rodinné penzióny pomenované podľa manželiek majiteľov (Klára, Vlasta, Dagmar a Imra).

Tatranská Lomnica – o najvýchodnejšiu osadu z troch tatranských centier sa pričinil štát. V roku 1892 kúpil za 110-tisíc zalesnené pozemky na úpätí Lomnického štítu, aby na nich vybudoval prvé štátne kúpele. O rok neskôr bol postavený Hotel Lomnica, v tom čase najväčší na území Vysokých Tatier, neskôr pozoruhodný Kúpeľný dom s bazénom a vodoliečbou. V roku 1905 pribudol reprezentačný Grandhotel Praha.

Nad grandhotelom bola vybudovaná umelá sánkarská dráha s dĺžkou 1 172 m a prevýšením 94 metrov. Najrýchlejšie sane sa po nej rútili až 100 kilometrovou rýchlosťou. V tom čase vyrástli aj viaceré športoviská, lyžiarska škola, klzisko a tenisové kurty. Skijőring si našiel miesto aj v Tatrách. Tento obľúbený severský zimný šport mali v priazni najmä návštevníci Grandhotela Praha. Lyžiarov pri tom zapriahli do vleku osedlaných koní a vozili ich po zasnežených cestách alebo prevážali v saniach ťahanými koňmi. Počas 1. svetovej vojny sa niektoré kúpeľné objekty zmenili na dočasné vojenské nemocnice Červeného kríža a ozdravovne pre dôstojníkov. Najatraktívnejším turistickým cieľom sa stala visutá lanovka na Skalnaté pleso, neskôr na Lomnický štít. Požiadavka zriadiť na niektorých z tatranských štítov meteorologickú stanicu, vznikla koncom 19. storočia. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa Tatranská Lomnica stala hlavným centrom odborárskej rekreácie na Slovensku. Majstrovstvá sveta 1970 priniesli so sebou ďalší rozvoj. Bola postavená nová kabínková lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, ktorá postupne nahradila starú.

História lanoviek

Lanovka na Hrebienok bola súčasťou realizácie projektu Tatranskej elektrickej železnice a do prevádzky bola odovzdaná v roku 1908. Na prepravu osôb slúžili dve kabíny s jednou vozňovou triedou. Pozemná lanovka Starý Smokovec - Hrebienok prekonávala výškový rozdiel 254 m. Pôvodná trasa pozemnej lanovky úspešne slúžila návštevníkom Vysokých Tatier až do roku 1967. V rámci jej rekonštrukcie po tomto roku boli postavené nové moderné stanice v Starom Smokovci a na Hrebienku. Najnovšia kabínová pozemná lanovka bola uvedená do prevádzky v roku 2007 a zachováva si opäť kyvadlovú sústavu. Stavebnými úpravami nastala zmena v znížení výškového rozdielu staníc oproti pôvodnej vedenej trati o osem metrov na 246 m.

Visutá lanovka z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít bola vybudovaná na popud riaditeľa Štátnych kúpeľov Tatranská Lomnica Juraja Orságha, ktorý presadil výstavbu už v roku 1936. Slávnostné otvorenie sa konalo v roku 1941. Trasa lanovky má dve časti: z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso s medzistanicou Štart, ktorá v minulosti plnila štartovaciu funkciu pre sánkarskú a bobovú dráhu ku Grandhotelu Praha. Zaujímavosťou je, že materiál na výstavbu lanovky bol na Skalnaté pleso dovezený koňmi, na Lomnický štít ľuďmi, ktorí na vrchol vyviezli takmer 300 ton materiálu do výšky 2 634 m. Lanovku stavalo približne 70 ľudí z Lendaku, Spišskej Belej a Kežmarku. Jedno montážne lano nieslo vo svojich rukách na štít 36 nosičov. Budovy lanoviek boli vytesané z kameňa použitého z neďalekého kameňolomu. Lanovka bola viackrát modernizovaná, jej posledná úprava je z roku 1992. 

Golf pod Tatrami

Golfový areál Black Stork Veľká Lomnica nadväzuje na golfovú tradíciu Vysokých Tatier. Prvýkrát sa pod Tatrami hral golf v roku 1906, kedy bola Tatranská Lomnica obľúbeným víkendovým miestom hornouhorskej šľachty. Skutočné 9 jamkové ihrisko postavili v rokoch 1908/09. Golf sa vrátil do Tatier v roku 1999 otvorením cvičnej lúky. Prvé profesionálne 9 jamkové ihrisko bolo otvorené v roku 2005 a je súčasťou 27 jamkového golfového areálu.

Štrbské Pleso – Cestovný ruch v najvyššie položenej osade začal do tejto oblasti prenikať koncom 19. storočia. Dôležitú úlohu tu zohrala výstavba Košicko-bohumínskej železnice, ktorá významne prispela k cestovnému ruchu. Dopravu hostí zo štrbskej stanice k plesu a chatám vykonávali domáci fiakristi a cesta na Štrbské Pleso bola využívaná aj na prevoz ľadu na chladenie nápojov. Ľad sa v zime odvážal zo Štrbského plesa zubačkou. Až 25 vagónov denne prepravila Košicko - bohumínska železnica do Budapešti. Ťažba a predaj ľadu skončil začiatkom 20. storočia, kedy sa novým majiteľom Štrbského Plesa stal štát.

Charakter kúpeľného miesta získalo Štrbské Pleso v roku 1885, kedy vtedajšie ubytovacie zariadenia poskytovali liečebno-balneologické procedúry. V roku 1900 vzniklo na území bývalého rašeliniska tzv. Nové Štrbské pleso. V roku 1906 vybudovala bruselská spoločnosť na brehu jazera Štrbské pleso hotelový komplex, dnešný Grand hotel Kempinski High Tatras. Význam Štrbského Plesa narástol po druhej svetovej vojne, kedy sa jednoduché chaty zmenili na luxusné budovy. Staviteľský boom naštartovali aj Majstrovstvá sveta FIS v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970. V tomto období sa modernizovala a elektrifikovala aj ozubnicová železnica – zubačka, ktorá nahradila starú parnú na trase Štrba – Štrbské Pleso.

Zaujímavosťou Štrbského Plesa je, že v minulosti sa na zamrznutej ploche Štrbského plesa odohrali aj niektoré zápasy majstrovstiev Európy v ľadovom hokeji, ktoré sa konali v roku 1925. Na mostíkoch boli organizované majstrovstvá sveta dospelých v rokoch 1935 a 1970, deväť svetových pohárov v skokoch na lyžiach, jedenásť svetových pohárov v severskej kombinácii, pätnásť Kontinentálnych pohárov v skokoch na lyžiach a sedem Kontinentálnych pohárov v severskej kombinácii. V súčasnosti jazero využívajú rekreanti na člnkovanie rovnako ako pred 130 rokmi.

Zdroj:

paleolocalities.com; szontagh.eu

Slovensko-poľské Tatry, vyd. Dajama 1998; Slovensko – putovanie po regiónoch, vyd. Dajama 2003;

Štrbské premeny – Z. Kollárová, 2011; Príbeh jednej lanovky (réžia R. Zabloudil, 2005)

Obecný spravodaj 3, roč. XI., august 2008 (Noviny pre občanov Štrby, Tatranskej Štrby a Štrbského Plesa), str.2

Premeny tatranských osád – I. Bohuš st. a ml., vyd. I&B, Vysoké Tatry 2008

Vysoké Tatry v zime 

Vysoké Tatry - trochu inak

Orava 

https://photos.app.goo.gl/RUoyPk5gmPBt85Ej8

https://www.visitorava.sk/facebook-instagram/

https://photos.app.goo.gl/RUoyPk5gmPBt85Ej8

• http://www.orava.sk

Na stránke sa pracuje ....