VLKOLINEC

Neďaleko okresného mesta Ružomberok cca 10 km smerom na Banskú Bystricu sa nachádza malebná horská obec Vlkolínec. Je to studnica slovenského vidieka. Ak sa rozhodnete navštíviť túto obec, treba byť opatrný pri ceste do tejto obce, nakoľko cesta je veľmi úzska a je problém ak idú oproti sebe dve vozidlá. Po dlhej ceste krásnou prírodou sa dostanete na kopec, kde sa rozpestiera táto neskutočne krásna krajina. Pred vstupom do obce prídete k malej budove, kde Vám milá pani predá lístky a aj prípadné suveníry. Obec i keď ďaleko od sveta mala skoro všetko. Kostol, školu, a všetko čo bolo treba pre fungovanie obce. 

Z môjho pohľadu je táto oblasť zaujímava hlavne na jar a počas letnej sezóny. Veľmi zaujímavou možnosťou je ak budete v Ružomberku, Hrabove, viete sa dostať do obce Vlkolínec aj z druhej strany od Malinô Brdo . Od hornej stanice kabínkovej lanovky na Malinôm Brde schádzate dolu chodníčkom k Chate Daria, kde sa nachádza turistický rázcestník. Vyberieme sa dole cestou po modro značenej turistickej trase, ktorá nás vedie popod skalný masív Halín. Na Vlkolínskych lúkach, v mieste, kde sa nachádza ďalší turistický rázcestník, odbočíte vpravo a zídete z asfaltovej cesty na spevnenú cestu a tým opustíte modro značený turistický chodník a pokračujete žlto značeným turistickým chodníkom. Prechádzate popri prístrešku a náučných tabuliach k Farme pod Sidorovom. Pri farme odbočíte doľava na hrebeň, z ktorého schádzate popri prístrešku s ďalším náučným panelom k studničke (v lete býva vyschnutá). Pokračujete štrkovou cestou, ktorá nás dovedie do Vlkolínca. Cesta do Vlkolínca vedie dolu kopcom a trvá asi 40 minút. Návrat k lanovke vedie do kopca a trvá asi jednu hodinu.

Vrch Sidorovo je vytvorený vápencom a dolomitmi. Vyznačuje sa najmä mohutnými skalnými stenami a odkryvmi, ktoré najlepšie vidieť na južnej strane. Na východnej a západnej strane sa v početnej miere vyskytujú skalné ihly.

Vrcholové časti ponúkajú rozprávkové výhľady dole do doliny, ako aj na okolité vrchy. Obdivovať môžete Vlkolínec, Biely Potok, Revúcku dolinu, ako i vzdialenejšie Nízke Tatry.

Výstupová trasa vedie z dediny Vlkolínec (cca 2.5 km) prudším stúpaním po kamenitej ceste po žltej značke do sedla pod Sidorovom na Vlkolínskych lúkach. Tu treba odbočiť na červenú značku, ktorou sa dostanete za 40-50 minút na vrchol Sidorovo. Dostanete sa sem aj z Bieleho Potoka či Ružomberka (cca 4 km).

SKI PARK Ružomberok je známe lyžiarske stredisko, sústredené do dvoch lokalít: Hrabovo a Malinô Brdo. Vstupnou bránou do strediska je mestská časť Hrabovo, odkiaľ Vás vyvezie moderná kabínková lanovka. V stredisku je k dispozícii 12 km zjazdových tratí, najdlhšia z nich meria až 3900 m, prekoná výškový rozdiel 698 m a je najdlhšiou umelo zasnežovanou zjazdovkou na Slovensku.

Samozrejmosťou je požičovňa lyžiarskeho výstroja, lyžiarska skola a niekoľko bufetov pre občerstvenie. Počas víkendov a prázdnin sú pre všetkých návštevníkov organizované zaujímavé akcie a súťaže pre celú rodinu.

Priaznivci bežkovania výborné možnosti na bežecké lyžovanie v okolí strediska.

Východné úpätie vrchu Sidorovo zdobí impozantná vápencová skalná ihla, ktorá nesie názov Krkavá skala. So svojou výškou 22 m patrí medzi najvyššie skalné ihly na Slovensku. Lokalita je veľmi obľúbená nielen u pešich turistov, cyklistov a najmä u lezcov, nakoľko je dnes na skale známych asi 15 lezeckých ciest rôznej obtiažnosti.

Skalný útvar vznikol pod vplyvom eróznej činnosti. Je vytvorený z vápenca a dolomitu. Krkavá skala je vyhlásená za prírodnú pamiatku. V jej okolí rastú nájdu vzácne druhy vápencovej flóry – prvosienka holá, horec Clusiov, poniklec obyčajný slovenský či klinček včasný. Na vrchole skaly sa nachádzajú porasty borovice a buku.

Pod skalou sa nachádza prístrešok, kde si môžete oddýchnuť alebo sa schovať, v prípade nepriaznivého počasia. Nechýba ani ohnisko na opekanie chutných špekačiek či iných dobrôt. Blízky prameň čistej vody iste padne vhod, najmä počas letných dní.

Túra na Krkavú skalu je nenáročná a vhodná aj pre tých najmenších výletníkov. Prístup ku skale je možný po technickej ceste medzi Ružomberkom a Vlkolíncom. Tá vedie od penziónu Gejdák ku kostolu vo Vlkolínci. Skalu je vidno priamo z cesty a je k nej potrebné vystúpiť asi 50 m od dreveného odpočívadla pri ceste. Vedie tadiaľto aj značená cyklotrasa z Ružomberka do Vlkolínca.

Vlkolínec je obec s rozlohou 4,9 ha, ktorá tvorí administratívnu súčasť mesta Ružomberok. Historicky sa označovala ako „ulica“ Ružomberka, no nachádza sa asi 7 kilometrov od samotného mesta, v horách severnej časti stredného Slovenska. Je to pozoruhodne dobre zachované vidiecke stredoveké sídlisko s drevenou architektúrou typickou pre svahové a horské oblasti. Jeho pôdorys, čiastočne definovaný kopcovitym terenom pohoria Veľká Fatra, sa vyznačuje zrubovými domami postavenými na úzkych pozemkoch so stajňami, stodolami a menšími hospodárskymi budovami v zadnej časti. Stredom obce preteká upravený potok. Okolitá krajina je tvorená úzkymi pásikmi polí a pasienkov so senníkmi, ktoré sú zo severu chránené vrchom Sidorovo.

Hoci osada má korene v 10. storočí, jej prvé záznamy pochádzajú z konca 14. storočia. Mestské usporiadanie možno sledovať až do tohto obdobia, keďže záznamy uvádzajú päť ulíc, ktoré tu boli umiestnené už v roku 1469. Väčšina zachovaných budov však pochádza z 19. storočia. Patrí medzi ne 43 takmer neporušených usadlostí, ktoré si zachovali množstvo archaických stavebných prvkov, kostol Zvestovania Panny Márie postavený v roku 1875, zvonica postavená v roku 1770 a škola.

Osada a jej okolitá krajina tvoria vyvážený urbanistický celok s výraznou interakciou medzi prírodou a človekom. Vlkolínec predstavuje najzachovalejší a najkomplexnejší urbanistický celok pôvodnej ľudovej architektúry v regióne, ktorý pozostáva z drevených domov a hospodárskych budov, drevenej zvonice a nástenných stavieb kostola a školy. 

Vlkolínec je pozoruhodne zachované vidiecke sídlisko charakteristického stredoeurópskeho typu so zrubovou architektúrou, ktorá sa často vyskytuje v horských oblastiach. Pôdorys sídla zostal prakticky nezmenený a architektonický štýl bol plne zachovaný. Je to najlepšie zachovaný a najkomplexnejší celok svojho druhu v celom regióne.

Vlkolínec je vynikajúcim príkladom tradičného stredoeurópskeho vidieckeho osídlenia so 43 zmenenými domami a pomocnými budovami, ktoré odrážajú množstvo archaických stavebných prvkov, a to všetko v tradičnej poľnohospodárskej krajine polí, ktorá sa stala zraniteľnou v dôsledku zmeneného spôsobu života. 

Všetky dôležité prvky potrebné na vyjadrenie výnimočnej svetovej hodnoty sa nachádzajú v hraniciach lokality a vymedzenie a veľkosť Vlkolínca sú primerané. Rad budov, ktoré boli zničené požiarom počas druhej svetovej vojny, nebol obnovený. Ochranná zóna, ktorá zahŕňa okolité polia a pasienky, chráni hlavné výhľady na lokalitu a zabraňuje nevhodnej výstavbe.

Nehnuteľnosť je zraniteľná voči vplyvom cestovného ruchu, ktorý zasahuje do každodenného života obyvateľov. Charakter osady bol ovplyvnený nárastom počtu dočasných obyvateľov, ktorí si nadobúdajú nehnuteľnosti na rekreačné účely. Okrem toho sú hospodárske budovy obzvlášť ohrozené kvôli vysokej miere neobsadenosti a nedostatku vhodného využitia. 

Historický charakter celej osady s nezmenenými drevenými zrubovými domami sa zachoval predovšetkým vďaka jej izolovanej polohe. Autentickosť formy a dizajnu je zrejmá z pôvodného architektonického štýlu, ktorý sa zachoval prakticky nezmenený. Autentickosť využitia a funkcie bola ovplyvnená úpravami interiérov budov, aby zodpovedali súčasným štandardom bývania.

Prevzaté s verejných zdrojov.