Austrália - krajina problémov
Austrália je vyspelá krajina plná neuveriteľnej jednoduchosti
Cestopis z roku 2022 napsal MartinK _1
Austrália - krajina problémov
Letenky - katastrofa zvaná Jetstar
Do Austrálie sme sa chceli pozrieť so svokrom už v roku 2019. On o tom sníval celý život a aj ja som bol na Austráliu zvedavý. Žiaľ, v roku 2020 prišiel COVID19 a všetko nám spadlo. Z mnohých letov a leteckých spoločností nám všetci vrátili peniaze okrem dvoch výnimiek - Garuda Indonesia a Jetstar nám vrátili iba vouchre s tým, že ich musíme minúť do roka. Neskôr termín posunuli do konca roka 2022. Keďže sme mali len u týchto dvoch dopravcov v letenkách takmer 800 EUR (spolu), rozhodli sme sa, že sa do juhovýchodnej Ázie a Austrálie pozrieme v septembri 2022.
Našťastie sme letenky kupovali už v máji a júni, keď ešte cena leteckého paliva bola na prijateľnej úrovni ale aj tak sa postupne zvyšovala. V júni sme prepásli letenky s Turkish Airlines do Bangkoku za 468 EUR a museli sme zobrať druhú najlepšiu ponuku - Saudiu za 525 EUR. Z Bangkoku sme sa približovali s indonézskymi nízkonákladovkami, Garudou a s Air Asiou.
Jetstar je jedna obrovská katastrofa a k tejto téme odporúčam príspevky v skupine na Facebooku - Why we hate Jetstar (https://www.facebook.com/groups/...012618792/). Z niektorých sa tlačia slzy do očí.
Náš príbeh začína s letenkou Jetstar vydanou v roku 2019 na približne 159 EUR na osobu. V cene sme si dopriali odbavenú batožinu (20 kg), občerstvenie na palube a hlavné jedlo s pitím. Ako som spomínal, pre COVID19 nám vrátili iba voucher na plnú sumu, a teda približne 159 EUR na osobu.
Medzitým sme sa pohrávali s predajom vouchrov ale nepodarilo sa nám to, a tak padlo rozhodnutie, že v septembri na cestu predsa len pôjdeme. Spravili sme si itinerár s tým, že do Darwinu / Austrálie priletíme ako sme pôvodne aj mali v pláne - z Dilí, z Východného Timoru s airnorth - druhou najstaršou leteckou spoločnosťou v Austrálii (malá lokálna aerospoločnosť pokrývajúca sever Austrálie). Airnorth nám pri COVIDe peniaze vrátil... to len na okraj. A tak sme mali priletieť do Austrálie 15. septembra ráno s tým, že odlet do Singapuru bol plánovaný na 16. septembra - tiež ráno. Ale ale... Jetstar na prelome júna a júla prestal ponúkať priame lety z Darwinu do Singapuru. Alternatíva bola let do Denpasaru (Bali) večer, 15. septembra o 23:10. Stačilo nám to, lebo v Darwine sme si aj tak chceli prenajať auto a pozrieť sa do národného parku Litchfield, kde sa vyskytujú magnetické termity, ktoré si svoje katedrály stavajú podľa magnetických pásiem a využívajú pohyb slnka na to, aby sa v rámci svojich termitíšť ochladzovali v priebehu dňa. Okrem toho sú v národnom parku krásne vodopády s povoleným kúpaním. Tých pár hodín na to malo stačiť...
Ale... naša radosť z leteniek z 11. júla trvala iba do 21. júla, kedy nám Jetstar oznámili, že nám rušia let na 15. septembra a presunuli nás na 14. septembra. To sme ešte v Austrálii nemali byť. Lety predtým a ani potom sme nemohli veľmi posúvať, a tak som hneď kontaktoval ich zákaznícky servis a bolo mi povedané, že let 15. 09. úplne zrušili a letia len 14. 09. alebo 16. 09. ale let 16. 09. je úplne plný. Mali sme len 2 alternatívy - let na Bali z Darwinu cez Adelaide alebo do Sydney a odtiaľ s Air Asia X do Kuala Lumpur. Pýtal som si teda alternatívu - cez Adelaide ale na zákazníckej linke mi povedali, že mi ten let nemôžu rezervovať. Lety mali v ponuke ale o pár dní zrušili let Darwin - Adelaide, čo už zrejme na zákazníckej linke vedeli ale veselo ich ponúkali do predaja. Otrasné. Požiadal som o vrátenie peňazí ale ponúkli mi iba ďalší voucher s tým, že hotovosť nevracajú. Požiadal som teda o voucher a vraj - vystavia mi ho do 14 dní. Medzitým ceny leteniek s Air Asia X zo Sydney išli z 270 EUR na 410 EUR. "Výborne"... Voucher som dostal na 12. deň. V ten deň sa uvoľnili miesta na let 16. 09. ráno z Darwinu do Denpasaru. Z Denpasaru sme už mali kúpenú letenku do Kuala Lumpur a odtiaľ do Bangkoku - presne na ten istý deň (kupovali sme ich ešte predtým ako začalo toto peklo s Jetstarom). Nové letenky na Bali už stáli 437 EUR na osobu. Bol som taký znechutený, že som s Jetstar nechcel už vôbec nikdy letieť. V lietadle vraj boli voľné ešte 3 miesta na 16. 09. Asi týždeň som váhal a cena klesla z 649 AUD na 569 AUD. Za 569 AUD = cca 383 EUR na osobu som sa rozhodol tie miesta rezervovať. Výsledok: na neschopnú leteckú spoločnosť sme doplatili každý ešte 224 EUR (zvyšok sme si uplatnili voucherom)! Ak by sme leteli cez Sydney, museli by sme priplácať 310 EUR (aktuálna cena leteniek Air Asia X) + prepadli by nám lety z Denpasaru do Kuala Lumpur a ďalej do Bangkoku za približne 200 EUR na osobu. Let Air Asia z Denpasaru do Bangkoku DMK ešte nebol v tom čase v ponuke - preto cez KUL. A toto stále nebolo všetko... K Jetstaru sa ešte dostanem.
Víza
Keďže sme plánovali v Austrálii vidieť iba národný park Litchfield a centrum Darwinu, stačilo nám na to niekoľko hodín. V Austrálii sme nemali byť ani 24 hodín, a preto som požiadal o tranzitné víza (najskôr iba pre seba). Zaregistroval som sa do austrálskeho imigračného portálu a poprikladal všetky dokumenty, ktoré chceli. Niektoré boli riadne pritiahnuté za vlasy a vykazovali známky ťažkej byrokracie. Tento rok vo februári som bol v Nigérii ale ani oni nežiadali také potvrdenia ako Austrália... Napríklad - právo návratu do svojej vlastnej krajiny.
Hovorím si - dobre, chcú byť krytí, že im tam nikto podozrivý nepríde.
O 3 dni mi príde odpoveď a... ta dá - moje víza sa zamietajú! Dôvod? Vraj som letenkou (s Jetstarom) nedostatočne presvedčil imigračnú úradníčku Janitu na berlínskom veľvyslanectve, že naozaj opustím krajinu! Im vážne ... prepína? Čo iné im mám doložiť? Potvrdenie od Santa Clausa, že naozaj odídem? Čo iné ako letenka je dôkazom, že tam nechcem ostať? Bol som z toho veľmi rozčarovaný.
Volal som na ich infolinku a tam mi povedali, že ako občan EÚ môžem požiadať znova o víza - tento raz turistické. Že tie vydávajú obratom. Skúsil som to na žiadosti o vízum pre svokra - a naozaj, potvrdenie o schválení mu prišlo obratom do 15 minút. Skúsil som teda požiadať o turistické víza aj ja. A... Nič! Nič sa nedialo. Na stránke mali uvedené, že 75% žiadostí vybavia do 6 dní... Na ôsmy deň som im nahral cez imigračný portál všetky možné papiere aké po mne chceli alebo by mohli chcieť (aké napr. chceli v Nigérii). Bolo ich celkovo 22 dokumentov - napr. čestné vyhlásenie, že im nič nedlhujem, že tam nechcem ostať, že akceptujem austrálske hodnoty, že na mňa čaká rodina, potvrdenie od zamestnávateľa, že tam idem iba na dovolenku a nejdem tam pracovať, kópiu pasu, občianskeho, vodičského, všetky stránky pasu (Austrália požaduje), kópiu o očkovaní proti žltej zimnici, vyhlásenie o zdravotnom stave, výpis z účtu a ďalšie... A čo sa udialo? Stále nič... Na 12. deň som sa naštval a zaregistroval svoj druhý profil - na druhý pas, s iným číslom mobilu, iným emailom a... potvrdenie o schválení prišlo obratom. No a tak som si zabalil na cestu aj druhý pas a všetky údaje z imigračného portálu k pôvodnej žiadosti som vymazal. O týždeň neskôr mi prišlo potvrdenie o schválení turistických víz aj pre prvý pas...
Po prílete
Juchú, tak sme tu! Oh wait... na pasovom sme vypisovali tlačivo pre vstup - rozdávali ho už v lietadle ale nemali sme pero pri sebe, a tak sme ho vypisovali pred pasovou kontrolou. Austrália sa bráni zavlečeniu afrického moru ošípaných, ktorý sa vyskytuje napríklad v Indonézii a v týchto dňoch sú na to veľmi citliví. Boli sme poučení, aby sme vypísali vstupný formulár pravdivo - no a tak som priznal teda, že z Papuy si veziem od domorodcov krokodílie zuby ako suveníry + mušličky z pláže z Džajápury. Svokor nemal tento druh starostí...
Pod chvíľou k nám pristupoval nejaký mladý úradník a pýtal sa, či už máme papiere vypísané. Do Darwinu lieta doobeda málo medzinárodných letov, a tak nás chceli mať sfúknutých a ísť na obed... Lenže nám vypísanie papierov chvíľu trvalo (svokor nemal okuliare). Keď sme ich vypísali - slovenské pasy boli v Darwine podozrivé, a tak nám ich zobral prvý pasovák a poprosil nás o počkanie. Išiel do susednej miestnosti a tam si pozeral ochranné prvky pasov pod mikroskopom. OK, trvalo to asi iba 3 minúty. Pekne nás usadili a čakali sme. Potom povedal, že na základe formulára a faktu, že sme boli pár dní dozadu v Indonézii, musíme ísť na colnú prehliadku. No a tam to celé začalo...
Prezerali nás ako pašerákov. Pýtali si hneď tie živočíšne výrobky, a tak som vybral zuby aj mušle. Ale aj tak sme boli podozriví, a začali sa nám venovať všetci colníci. Priesvietili nám batohy a začali z nich všetko vyberať. Našli mi aj obväz a nepremokavý obal na batoh, o čom som ani nevedel, že ich mám... To nestačilo, keď všetko vybrali, začali študovať lieky, či to nemôžu byť drogy - prišiel na to zvlášť týpek, ktorý si ich zobral na rozbor. Ďalšia špecialistka kontrolovala zuby, či sú pravé... A do tretice prišla ďalšia, ktorá nám vybrala šlapky a zobrala nám aj topánky a išla ich nastriekať dezinfekciou. Fajn, že sme vynechali prehliadku telesných dutín, lebo už aj tú som očakával. Svokrovi dali nejaký lexikón s rôznymi jazykmi a tam bolo napísané v slovenčine, či si vyhlásenie napísal sám, či tomu rozumie, či rozumie colnej prehliadke a či s ňou súhlasí. Pekné, pekné. Normálne rád pozerávam v telke prehliadky podozrivých pašerákov na letiskách a teraz som si ju sám užil. Našťastie aspoň tá prehliadka telesných dutín nebola a colníci sa nám veľmi slušne ospravedlnili s tým, že k nim často takíto turisti nechodia. Tak fajn. Problémom však bolo, že nás zdržali o hodinu, ktorá nám chýbala na prehliadku Darwinu.
Pozitíva
Príjemne nás prekvapilo len toto: AVIS v Darwine - hladká výpožička, všetky podmienky splnené a dobré a čisté auto. Ďalej bol relatívne dobrý aj hotel pri letisku (Quality Hotel Darwin Airport) a organizácia dopravy na hlavných cestách - najmä pripomienky, aby sme jazdili vľavo. Národný park bol krásny, pri termitištiach nás však žrali miestne mušky, ktoré išli do očí, uší, nosa aj úst. Kúpanie vo vodopádoch bolo rovnako výborné, osviežujúce a príjemné.
Po príchode do Darwinu prišiel súmrak, a tak sme sa cez hlavnú ulicu iba previezli. V otvorených baroch hrala živá hudba, miestni bezdomovci tancovali na ulici a celkovo to malo takú zvláštnu atmosféru.
Odporúčame reštauráciu Airport Tavern, kde sme prišli 3 minúty pred zavretím kuchyne a aj tak nás ešte milo obslúžili. To by sa nám na Slovensku nemohlo stať. Jedlo bolo výborné a ešte raz - výborné!
A doplnenie: k pozitívam ešte jedno negatívum - typické pre Austráliu. Napriek dobrému značeniu na cestách je príchod na letisko viac než chaotický. Žiadne tabule ako Departures, Short-stay a podobne. Pred letiskom prerábajú cestu, Google mapy majú chaos a nové značenie (navyše na relatívne malých tabuliach) naviguje na ulice ako: Henry Wrigley Dr, Sir Norman Brearley Dr alebo Cecil Cook Ave. Však hneď viete, kam máte ísť?
cesta k Florence Falls
vodopády Florence v Litchfield NP
magnetické termitištia
"katedrála"
popis k termitištiam
Späť v problémoch
Jetstar! Do boha s nimi! Ráno, 4 hodiny pred odletom nám príde SMS, že posúvajú odlet z 9:30 na 12:30. Dôvodom je meškajúce lietadlo, ktoré mešká do Darwinu. Hneď som počítal čas na prestup na Bali... Teoreticky to vychádzalo, že by sme mali mať 25 minút k dispozícii. Lietadlo malo po novom priletieť o 13:50 a bránu pre let Air Asia do Kuala Lumpur mali zatvárať o 14:15 tamojšieho času. Samozrejme - pôvodne sme mali mať na prestup 4 hodiny, počas ktorých sme chceli na Bali navštíviť najväčšiu hinduistickú sochu na svete, resp. Garuda Wisnu Kencana Cultural Park. Park sa nachádza približne 30 minút od letiska a zobrali by sme si k nemu motorku. 45 minút na prehliadku by stačilo a išli by sme späť. Samozrejme, tieto plány spadli. Hotel nám rezervoval odvoz na letisko o 7:00. Tak sme ho využili a prišli k Check-inu Jetstar, ktorý bol už otvorený.
Tamojšia zamestnankyňa Jetstar bola zjavne nová. Povedali sme jej, že potrebujeme stihnúť prestup na letisku na Bali a že naše lietadlo Air Asia bude zatvárať bránu o 14:15. Pozerala na to ako teľa na nové vráta a po chvíli nám povedala, že nás teda asi nezoberú na palubu, keďže lietadlo Air Asie asi nestihneme! Áno, áno... tlak rástol a ešteže sa doplnila - zavolala nám jej nadriadenú, že nech sa aj ona k tomu vyjadrí. Tá povedala, že nás na palubu zoberú ale batožinu nám radšej neodpravia (do 7 kg je v Jetstar zadarmo) a ešte dodala, že skúsi kontaktovať Air Asiu, aby nás v Denpasare počkali. Pár sekúnd predtým však poznamenala, že je to iná spoločnosť a nemôže nám dať žiadne záruky. Nerobil som si ilúzie, že Air Asiu naozaj budú kontaktovať.
Suvenírový obchod na letisku v Darwine nestojí za veľa. Ak sa chcete pozerať na odletovú plochu, musíte využiť služby tamojšej kaviarne, inak máte smolu - lietadlá neuvidíte kvôli fólii. Fólia však v kaviarni nie je... Biznis je biznis. Čím viac sa blížila hodina nového odletu, tým viac ľudí stálo pred chodbou k medzinárodným odletom, ktorá bola zatvorená. Iba hodinu pred odletom ju otvorili a hneď sa vytvoril obrovský rad. Batožinu nám presvecovali znovu. Zároveň pozerali, či nemáme elektroniku alebo či sú kozmetické výrobky do 100 ml (ako v Európe). Potom nás poslali k pasovákom. Alebo sme mohli ísť na samoodbavenie - k prístroju, v ktorom si oskenujete pas a odfotí Vás a môžete ísť ďalej. My sme chceli na pamiatku aj pečiatku do pasu. Pasovák najprv niečo zafrfľal ale potom premohol lenivosť a pečiatku sme dostali. Dokonca nás varoval, aby sme si dali pozor, lebo na pečiatke mal veľa atramentu, ktorý sa tiež odtlačil do pasov. Z nevrlého úradníka sa stal milý kamarát. Koniec dobrého pre Austráliu...
Jetstar prichádza na scénu opäť - naše lietadlo malo letieť z Cairnsu. Pozeral som si ako je na tom cez flightradar24.com a... samozrejme meškalo z Cairnsu takmer polhodinu! Predtým priletelo zo Sydney približne o 23:00 (meškalo 50 minút) a z Cairnsu malo odlietať 6:10 ráno. Vo výsledku "skvelá austrálska spoločnosť" Jetstar nezvládla poslať lietadlo z Cairnsu včas o 6:10, a dokonca aj v novom čase meškalo 23 minút! Ako som čítal v skupine Why we hate Jetstar, tento postup je taký prirodzený pre Jetstar, že sa nad tým nikto nepozastavuje. Viem si predstaviť, že nejakého Švajčiara alebo Nemca by už v tejto chvíli porazilo.
Shitstar
Jetstar napokon priletel. My sme sa medzitým presunuli do odletovej haly pre medzinárodné lety. Duty Free bolo úboho zamerané iba na kozmetiku a najmä alkohol. Sem tam boli v ponuke nejaké káble ale to bolo asi tak všetko. V tejto hale nebola smerom k lietadlám fólia, a tak sme mohli pozerať ako pozemná obsluha lietadiel robí svoju prácu. V pohode, pomaly, žiadny stres... ako keby to lietadlo malo odlietať o 6 hodín... Utrpenie narastalo. 9:30 sme mali odlietať ale 9:18 ešte riešili iba imobilných cestujúcich. Najskôr odviezli do lietadla jeden starý pár a vzápätí prišli ešte dvaja starí ľudia. Na boarding mali iba 2 letušky. Jedna odišla s prvými starčekmi a druhá čakala pri bráne s druhými. Potom dostala pokyn, že má bránu zavrieť (medzičasom bol pred ňou už dlhý rad, pretože nástup do lietadla vyhlásili pred 15 minútami a... nič - stáli sme...). Tak bránu zavrela a odišla pomaly s druhými starčekmi do lietadla. O pár minút sa vrátila a bránu konečne otvorila - na druhý raz - nešlo jej to... To už bolo 9:23. Pomaly sme sa presúvali do lietadla. Cestou som upozornil každú letušku, že v Denpasare budeme potrebovať vystupovať ako prví, pretože máme náväzný let.
JQ83
Odletová hala pre domáce lety, z ktorej sa prechádzalo do druhej haly
Potom ako sa všetci usadili, zahlásila žoviálne hlavná letuška, že sa ospravedlňujú za meškanie ale že im ochorel pôvodne plánovaný pilot ale že super hurá tešme sa... našiel sa nový, ktorý s nami dnes letí (v skutočnosti náš pilot naozaj prišiel neskôr) a tento let sa nemusel zrušiť (ako to býva bežne u Jetstar)!
Napokon sme odlietali 13:02 (namiesto pôvodných 9:30, resp. 12:30)...Cestou sme si všimli, že nejaká veľká rodina - "Tím Mandy" - mali všetci na tričkách... išla na Bali na prázdniny a osláviť 40tku Mandy. Ich hlavná teta sedela vedľa mňa. Poprosil som ju, že na Bali budeme mať málo času na prestup a požiadal ju, či nás skôr pustí, aby sme si vybrali batohy a bežali smerom von ku dverám. Teta to sľúbila a okamžite zvolala rodinnú poradu - niekoľko radov cestujúcich na nás súcitne pozrelo a povedali, že nám pomôžu. Zavolali letušku a tiež jej vysvetlili, že na Bali nás majú pustiť ako prvých. Zlatí.
Priblíženie k Bali bolo veľmi pomalé. Pristávanie sme brali okľukou a ja som len smutne pozeral na hodinky. 14:15 nám mali zatvárať bránu a bolo 14:02, 3, 5... napokon sme pristáli 14:08. Ako sme sa blížili k hale, letušky sa postavili do uličky a kývli nám, že môžeme... Tím Mandy zostal sedieť, aj ostatní a už sme len počuli za sebou "Držíme vám palce!" - zlatí...
14:10 sme boli pri dverách a čakali čo sa bude diať. Poslali nám autobus...... Z lietadla sme vystupovali ako prví a prví aj prišli do autobusu, za nami vystupovali starí ľudia sediaci vpredu. S trojnožkami, so svojim úctyhodným vekom... a pomaličky sa približovali do autobusu. Letušky síce povedali indonézanom, že sa ponáhľame pre let do Kuala Lumpuru ale indonézania to zobrali na vedomie a čakali, kým sa autobus naplní. Našťastie nebol veľký a 14:15 sa dvere zavreli a mohli sme ísť cez celú dĺžku letiska k vstupnej hale. Druhé lietadlo vedľa nášho Shitstaru (austrálske pomenovanie pre Jetstar) bola A321ka Air Asia, z ktorej ale ešte vystupovali cestujúci (cez "rúru")! Nádej tam bola. 14:18 sme pomaly prišli k príletovej hale, rýchlo sme prebehli k Tranzitu a... znova si museli nechať presvietiť batožinu + seba... Darmo sme ukazovali, že to zatvárajú... Našťastie sme dobehli k tranzitu ako prví a nikto tam nebol, takže zdržaním boli iba 2 minúty. Vyšli sme do odletovej haly a zistili, že musíme bežať naprieč celou dĺžkou letiska, pretože naša brána 9a bola na opačnom konci. Keď sme tam dobehli, myslel som, že mi vyskočia pľúca. Svokor niesol nohu na chrbte. Ale - stihli sme to. Brána bola otvorená a do lietadla sme stihli nastúpiť.
V živote nikdy viac s Jetstar!
Jak se ti cestopis líbil?
MartinK _1 procestoval 94 zemí světa světa, nejvíce Evropu a Asii. Na Cestujlevne.com se přidal před 7 lety a napsal pro tebe 3 úžasné cestopisy.
Zobrazit profil12 komentářů
Žádná otázka není hloupá ani špatná. Pokud známe odpověď, rádi se o ni podělíme.
V roce 2014 jsem letel Iberia error trip MAD-ORY-MAD s přestupem s SIN a SYD. 10 hodin v SYD, 10 hod v SIN. V Sydney jsem měl taky problém na imigračním. Dutiny naštěstí neprohlíželi, ale můj fotobatoh s pár hadrama 2x velmi podrobně :-). Nakonec to klaplo a měl jsem celých 10 hodin super počasí na focení u letiště :-)
Jo, taky jsem to zažil. Imigrační úřednice v Sydney málem spadla ze židle, když jsem na otázku, jak dlouho se v Austrálii zdržím, odpověděl: do oběda.
Podobný zážitek z Izraele, kde jsem byl na odletu podezřelý, protože jsem tam byl jen dvě noci.
Tohle je hodně ujetý.
To je ujeté i na mě :-D Letět do Austrálie jen na půl dne s takovým extra příplatkem, abych se tam vůbec dostal. A k tomu si naplánovat na přestup mezi důležitými lety jen 4 hodiny. Vždy aspoň ráno - večer nebo 1 den pauza. A pokud se nelétají aspoň jednou denně, i tak je to risk, že je přesunou. Tak aspoň to plánovat v rámci aktuálního letového řádu.
Ja jen premyslim jestli je problem v Jetstaru nebo ve tvem itinerari. Ted sem travil o vikendu pres 20h s AA & BA na ceste z Frisca a bez ohledu na to ze jsem letel kombinaci business & first (podarilo se mi zazrakem vymenit sedadlo v businessu za first, ale to je super pribeh na jindy) a i presto tam byly nejake delaye a nervy a to jsem tam mel rekl bych o dost vetsi rezervy (a planoval jsem jen pracovat v loungich, nemel sem ambice ani vylezt na JFK a jet do vyhlasene Brighton Beach na pirozek nasat trochu atmosky Little Odessy).
Ale letet do Australie na necelych 24h je samo o sobe dost podezrele (myslim ze v US bys sis tim lehce vykoledoval i prohlidku dutin :D), nechapu proc nekdo lita na otocku do Darwinu a pak na 4h layover na Bali, aby jel motorkou na nejakou sochu :D To je proste na me moc :D Radsi bych jel autem na trip do Alp nebo chytil podzimni slunicko v Recku.
Ze se aerolinky chovaji k pasazerum letos jako naprosti KOKOTI je bohuzel dane tim, ze poptavka zdaleka prevysuje nabidku a jak aerolinky tak letistni jsou bohuzel neschopni tenhle demand ridit a dostaffovat lidi - vzhledem k temhle okolnostem je takovy routing primo sebevrazda a rika si o nejake prekvapeni :)
Radsi bych tech par euro ve voucherech nechal propadnout uprimne :) Ale jste bojovnici, ze jste to nevzdali :)
Ďakujem. Súhlasím. Len pre vysvetlenie - nemal som viac času, aby som si pozrel Bali a rovnako aj Austráliu. Mohol som vycestovať len na 11 dní a za ten čas som chcel stihnúť Papuu (aj prechod do PNG), Východný Timor a aj Austráliu. Zväčša mi tých pár hodín na prehliadku niečoho zaujímavého stačí. Nechodím niekam na niekoľko dní, pretože to najzaujímavejšie sa dá stihnúť do niekoľkých hodín alebo za deň. Preto taký itinerár. Niekedy to nevyjde, nevadí. Napríklad vo Východnom Timore nebol od hraníc s Indonéziou do Dili k dispozícii taxík a ani minibus. Museli sme čakať 1,5 hodiny a nestihli sochu Krista vedľa Dili za bieleho dňa. Videli sme ju len zdiaľky. Ale kým sme prišli na hotel a chceli ísť ďalej, už bola tma. Nevadí. Nie som žiadny cirkevný fanúšik, nerozsekalo ma to.
Ešte raz ďakujem :)
Dobře a poutavě se to čte, příběh je napínavý!
Nicméně během 11 dní vstupovat na Papuu - Novou Guineu, do Východního Timoru, Indonésie, Austrálie, atd. mi případne až přespříliš. Navíc pokud jsou lety takto optimisticky poskládány, pak lehce nějaký článek v itineráři selže (jako ten chybějící Ježíš v Timoru, lapálie s Jetstarem). Což o to, někdo preferuje takový letecký adrenalin, někdo zase časový odstup na poznání zamýšleného. Osobně mám raději více času na místě nebo se na fajn místa rád vracím, než sbírat země jako čárky do statistiky ...
(jak se vám cestovalo po PNG a zvláště v Portu Moresby?)
Nemám veľa času na dovolenku, preto itinerár počítam na hodiny. Áno, stalo sa, že indonézske aerolinky menili časy odletov. Ale spomedzi 18 letov to nebolo také hrozné: Malaysia Airlines BKK - KUL meškali 2 hodiny (mali sme menej spánku v KUL), Garuda Indonesia posunula čas odletu z CGK na DJJ o 30 minút neskôr (bez problémov) a Air Asia posunula let z DPS do KUL o 10 minút neskôr a v skutočnosti meškali (ako spomínam v článku) 20 minút, čo nám pomohlo. Najväčší problém bol Citilink. Tam sme mali letieť v utorok z DJJ do SUB o 15:30 poobede ale let zrušili a presunuli nás (bez poplatku) na lety z DJJ do UPG a UPG do SUB. Stačil jeden telefonát a dokonca sme dostali rezervácie miest aj do druhého letu zdarma (za Citilink). Za 8 minút sme boli vybavení. Nebolo to však úplne bez problémov, lebo v Merauke sme chceli byť 2 dni ale boli sme len jeden, pretože let z DJJ do UPG odlieta o 10:05 a let z Merauke do DJJ prilieta iba o 10:30. Museli sme preto skrátiť pobyt v Merauke a priletieť s Lion Air o deň skôr. Zmena letu s Lion Air stála 80 eur, nová letenka 67 eur. Inak som všetky lety fixoval dopredu a sledoval ich priemerné meškania. Boli sme pripravení kúpiť si letenku narýchlo, ak by bol nejaký problém ale Jetstar to už naozaj preháňali a ceny leteniek z Austrálie boli s blížiacim sa termínom šialené. Ešte jedna alternatíva bola: z Darwinu - let so Singapore Airlines ale tam bol B737 MAX 8, čo je u mňa lietadlo na čiernej listine. Pracujem v IT a ak má softvér nahrádzať prirodzené schopnosti lietadla, tak to teda radšej nie...
Cez POM sme neleteli. To mesto má hrozné PR. Do PNG sme išli načierno cez nevyužívanú pôvodnú cestu pri Merauke. Trochu adrenalín ale stálo to za to. Ale nabudúce by som nešiel v čase najväčšej horúčavy (cez obed). Ono hlavným cieľom bolo navštíviť Papuu oficiálne ale keď boli hranice zavreté... Chceli sme ísť pôvodne cez Džajápuru, pretože tam bola prvá oficiálna pozemná hranica medzi ázijskou a oceánskou krajinou ale tá je hermeticky uzavretá a prísne strážená. Kdežto druhá hranica (s džungľou na strane PNG) pri meste Merauke je v pohode - v tom zmysle, že majú dobré vzťahy obe strany a miestne hnutie odporu pôvodných Papuáncov (ktorí sa chcú inak osamostatniť od Indonézie) tu skoro nie je. Miestni pôvodní obyvatelia tu viac rešpektujú indonézsku prítomnosť a nemajú také odštiepenecké nálady ako na severe ostrova.
Díky za zevrubný popis. A kampak jsme vlastně z Meruaky tou stezkou džunglí do PNG putovali? A také copak jste prosím poznali v zemi Východní Timor, pokud nešlo pouze o pár hodinovou zastávku? Dík
Niet za čo. Od hlavnej cesty popri hranici sme išli po starej ceste smerom do vnútrozemia PNG. Za hraničným kameňom (uprostred pôvodnej cesty) sme potom pokračovali ďalej do vnútrozemia až kým sme nepočuli v diaľke hlasy. Vtedy sme sa zastavili a vrátili sa, pretože sme nechceli riskovať nejaký otrávený šíp. Predsa len Google o podobných lesných cestách v tejto časti Papuy veľa nepíše... ; ) Takže sme chceli vidieť rieku (asi 1 km nám ostával) ale kontakt s divými domorodcami sme radšej vynechali. Potom sme sa vrátili späť k nášmu taxikárovi. S domorodcami strážiacimi hranicu PNG sme sa stretli na hraničnom prechode SOTA. Tam bol miestny strážca hranice na strane PNG veľmi milý a zhovorčivý. Mohli sme si ho aj odfotiť. Okolo neho pobehovalo asi 40 detí - vraj jeho vnúčatá (doniesli sme im Haribo, žiaľ iba 2 balenia).
Vo Východnom Timore sme si chceli pozrieť centrum, ísť na trh a k tej soche Ježiša. Tiež sme chceli vidieť ako krajina vyzerá (čo sme vlastne videli z minibusu, mali sme dobré miesta). Trh sme videli tiež ale nebol mimoriadne exotickejší ako hocijaký iný trh v Ázii. Sochu sme pre tmu museli vynechať. Boli sme aj na miestnej pláži.
Dík za crazy cestopis. Já letěl do Darwinu s Jetstar ze Singapuru a let byl bez problému a na letišti mě bouchli razítko bez jediné otázky. Je to jak kdy. Darwin je pro mě pro jeho odlehlost a atmosféru jedno z top míst na světě. Brána do magického Outbacku. Na letiště lze dojít přes nádherné parky i pěšky. Kousek od letiště staví místňák a blízko haly je i krátký trail pralesem. Přímo od haly jezdil i bus do centra. Pro kempaře doporučuji kemp Lee Point Village Resort s bazénem a nedalekou pláží. Pozor v části roku na nebezpečné medůzy ! V městečku Batchelor u parku Litchfield můžete vidět krásnou zmenšeninu hradu Karlštejn, kterou jsem objevil zcela náhodou a v okolí lze spatřil kaloně. Zbyněk