Island Hopperom cez Pacifik

To, že sa v poslednej dobe potýkam s pisateľským vyhorením je nepopierateľné. To, že sa však potýkam aj s vyhorením cestovateľským som si sám pred sebou dlho nechcel priznať. Pravdou však je, že tieto dve entity sa u mňa vrástli do jedného ťažko oddeliteľného celku a postupom času, pracovných a celkovo životných povinností, začalo byť spisovanie každého jedného výletu do viac či menej extenzívneho “cestopisu” jednoducho neudržateľné. Písanie som čoraz častejšie odkladal a z niekdajšej radosti nezostalo nič, len zmysel pre povinnosť. To dokonale ilustruje zápis z Faerských ostrovov, ktorý som s veľkou dávkou sebazaprenia bol schopný dokončiť po viac ako pol roku od návratu. Jednodňové výlety, ako ten do Švajčiarska, ktorým som konečne naplno vyfarbil svoju mapu Európy sa vždy píšu ľahšie, ako tie ktorých počet prenocovaní presahuje počet prstov na zdravej ľudskej ruke.

V každom prípade, tento výlet, ktorý sme s Miroslavom interne označili ako naše “Grand finale” (niečo ako “posledné” turné Elánu) si zápis jednoznačne zaslúži. Idea tejto “cesty okolo sveta” siaha o dve osoby a dva roky dozadu. V decembri 2023 prišiel nemecký míľový program Miles&More v spolupráci s Booking.com s unikátnou a odvtedy už v takomto rozsahu neopakovanou akciou, kedy ste si mohli za každé ťažko zarobené euro utratené na ubytovanie pripísať až 30 míľ na svoje konto. V tom čase som vedel, že ma čakajú tri týždňové výlety do destinácii s nie úplne najlacnejším ubytovaním, tak som promptne nabookoval všetky ubytovania na Madeire, v Južnej Kórei aj na Faerských ostrovoch tak, aby mi vyšlo na cieľových 57 000 míľ. Vtedy som totižto ešte sníval, že sa konečne pozriem do Ameriky a prečo nie rovno v biznise. Keď som v decembri 2024 konečne dosiahol tento vytúžený počet míľ, začal som nesmelo pokukovať, čo je v ponuke. Niekedy v tomto období do príbehu vstupuje ďalšia premenná s názvom Blázon Anton z Trnavy, ktorý Mirovi nasadil chrobáka do hlavy. Prečo míňať míle na biznis, keď sa spolu s naozaj smiešnymi doplatkami dajú minúť na lety po tichomorí. Kým Miroslav chytil tento nápad za pačesy, ja som stále vajatal. Záver roka sa u mňa totiž tradične spája s cestovateľským útlmom. Nielen, že nikam nechodím, ale dokonca ma cestovanie ani nezaujíma. Keď som však videl, že to tá malá čierna hlava z východu naozaj myslí vážne, zablikala kontrolka aj mne. Príležitosť je to unikátna – mám tam s kým ísť a za cash by som si tie letenky v živote nekúpil. Navyše mi aj odpadla povinnosť celé to plánovať, vianočné sviatky poskytli Mirovi dostatočný čas nato, aby nasal všetky možné informácie a zložil itinerár takým spôsobom, aby sa šanca na absolvovanie tohto Island Hopperu čo najviac priblížila trojcifernej hodnote. Na druhú stranu, výlet okolo celej zemegule zložený výhradne z jednosmerných leteniek, navyše v tajfúnovej, resp. hurikánovej sezóne…šancí, kde sa to môže posrať bolo stále dosť. Slovo však dalo slovo, tento risk som bol ochotný podstúpiť a krátko po novom roku, konkrétne siedmeho januára 2025 sme sa pustili do bookovania míľových letov.

Ďalších 8 mesiacov som viac aj menej spokojne chodil do práce, sem tam si odskočil do zahraničia na kratšie výlety a tento septembrový únik z reality stále považoval za veľmi vzdialenú avantúru. Všetko, akokoľvek sa nám to zdá vzdialené, však raz príde, tak ako prišiel aj osemnásty september 2025, kedy som vyrazil na svoj najvzdialenejší výlet v živote.

Pokračovanie u mňa na webe: https://romanherda.com/cestopisy...ifik-2025/