Letecká základňa Željava a ruina hotela Haludovo

Nadchádzajúci víkend som mal pôvodne stráviť v teple domova, ale Romko mieni a Slovenská národná knižnica mení. Keď nám vo štvrtok podvečer v pracovnej pošte pristál email s prekážkou na strane zamestnávateľa na pondelok, bolo evidentné, že niekam sa ísť musí. Trestuhodne zahodiť 4 dni voľno totiž v žiadnom prípade neprichádzalo do úvahy. Prečo štyri? V utorok je totiž prvý november, ktorý je vďaka bohu stále dňom pracovného pokoja. To, že sa niekam ide by sme mali, ešte vybrať destináciu. Rýchlym brainstormingom sa vykryštalizovali štyri nápady:

• Česko a konečne ísť pozrieť Adršpašské skaly (stále sú kontroly na hraniciach a tam sa mi naozaj nechce stráviť vyše hodinu čakaním
• Hecnúť sa a konečne navštíviť aj nejaké miesta v domovine (no toto opäť odložím na inokedy)
• Predĺžený víkend v Belehrade zameraný na brutalistické socialistické stavby (fakt sa mi nechce ísť do Belehradu tento rok už štvrtý krát)
• Ukázať Janke sľúbený spomenik v Moslavine, pridružiť k tomu ten na Petrovej Gore a jedným vrzom navštíviť bývalú leteckú základňu v Željave a ruinu kedysi najluxusnejšieho hotela na celom Balkáne na ostrove Krk.

Keď čítate tento text, je jasné, čo zvíťazilo. Z dôvodu nedostatku času na akúkoľvek prípravu (aj veci treba vyprať), sa rýchly odchod v piatok po práci samozrejme nestíha a posúva na sobotné ráno.

pokračovanie u mňa na webe: https://romanherda.com/cestopisy...lkan-2022/