Obytným autom k Jadranu

Napriek tomu, že som mal prvý polrok 2023 cestovateľsky celkom výživný, bol zameraný skôr na letecké výlety. To znamená, že Trevor s generálkou prednej nápravy a čerstvou STK viacmenej len smutne pozeral, ako bezhlavo kupujem ďalšiu a ďalšiu letenku. Na začiatku júna sa však kolesá osudu dali konečne do pohybu, kedy padla tá povestná posledná kvapka do pohára trpezlivosti a ja som po siedmich rokoch požiadal o skončenie pracovného pomeru. Sféru knihovníctva som tak po 11 rokoch definitívne zavesil na klinec a napriek svojim dlhoročným snom a mokrým predstavám, ako si po vymanení sa z pazúrov najväčšej a najstaršej vedeckej knižnice na Slovensku spravím pol roka voľno a budem cestovať a pozerať na západy slnka s fľašou vína v ruke, skončilo to nakoniec celé úplne inak. Odchod ma zastihol nepripraveného a bez úspor na cestovanie, pol roka som skresal na mesiac, ale po prekvapivo rýchlom nájdení si nového pracovného miesta sa ani toto nestretlo s pochopením. Ako hovoria anglosasi “net result” je nakoniec týždeň voľna, to je všetko, čo som si dokázal vybojovať a kam inam sa teda vybrať v strede leta ako do môjho milovaného Chorvátska. Samozrejme, aby sa nepovedalo a aby som videl aj trochu niečoho nového, tak som si ten týždeň rozdelil, s tým, že prvú polovicu strávim v Bosne a tú druhú na pobreží Jadranského mora. Tento cestopis koniec koncov nebude cestopisom ani v takom vzdialenom význame, v akom som zosmolil tie predošlé, je to skôr taký fotoblog, pri oddychu sa zas toho tak veľa zažiť nedá a nie je veľmi čo popisovať.

Pokračovanie u mňa na webe: https://romanherda.com/cestopisy...tsko-2023/