Oddychové Gruzínsko na víkend

Gruzínsko, krajina, ktorá v mojom osobnom rebríčku už od jej prvej návštevy v roku 2010 neopustila prvú priečku. Na území len o niečom väčšom ako Slovensko (ak odpočítame Abcházsko a Južné Osetsko, ktorá vláda nemá pod kontrolou dostávame sa na rozdiel iba 8115 km2) ponúka snáď všetko – od mora, cez bujnú vegetáciu až po mohutné 5 tisícovky. Od mojej prvej návštevy som ho v priebehu posledných 14 a pol roka navštívil de facto 7 krát, avšak zdravý rozum hlási o jednu návštevu menej, tú poslednú, kedy som na jeho území strávil dokopy možno 5 hodín naozaj počítať nebudem. K čomu sa tým ale chcem dostať je, že progres je pri každej návšteve viditeľný, niekde tým pozitívnym smerom, inde zase tým negatívnym, v každom prípade sa táto krajina mení rýchlym tempom.

Gruzínsko tentokrát nebolo prvou voľbou a program sa menil na poslednú chvíľu. Za túto návštevu vďačím opäť raz investičnej letenke do Jerevanu za menej ako 40 eur. Výlet som mal v pláne poňať oddychovo a konečne sa dostať do Mestie, ktorá mi celé tie roky nejak unikala. Plán bol jednoduchý – na letisku zobrať auto a rovno sa odpraviť do provincie Svaneti, tu sa ubytovať a celý víkend stráviť popíjaním produktov z viniča a pozerať sa na hory. Romko mieni, počasie mení a pohľad na predpoveď počasia cca týždeň pred odletom vo mne vyvolal vnútorný nekľud. Chlácholil som sa tým, že čas ešte je, ono sa to nejak vykryštalizuje, mraky sa potrhajú a mne predsa len bude dopriate to, čo som si zaumienil. Ono by vlastne ani nevadilo keby sem tam spŕchlo, to by sa dalo prežiť, ale deň pred odletom bola predpoveď nekompromisná, pršať má pomaly celý víkend na celom území krajiny a región Svaneti má byť postihnutý tým najvýdatnejším dažďom spojeným s hromami a bleskami. Večer pred odletom tak na poslednú chvíľu trávim zaznačovaním aspoň nejakých POI do mapy, ubytovanie je booknuté len na noc pred skorým ranným odletom domov. Zvyšok sa dorieši na mieste.

pokračovanie u mňa na webe: https://romanherda.com/cestopisy...nsko-2025/