Roadtrip po pobaltí

Rok 2022 bol na moje pomery na road tripy celkom bohatý. Veľká noc na Balkáne, predĺžený víkend v Rumunsku či Chorvátsku a hlavne mesačný road trip okolo celého Turecka. Veril som, že v podobnom duchu to bude pokračovať aj v roku nasledujúcom. Baltik bol v trochu kratšej podobe v pláne už v máji 2023, stalo sa však to, že mi zase preplo z lietadiel. Namiesto sedenia za volantom sme sa v máji vybrali do Uzbekistanu a Tadžikistanu a okrem toho som v každú voľnú chvíľu vymetal chýbajúce európske krajiny (Monako, Luxembursko či Andorra) alebo naháňal rôzne zaujímavé typy lietadiel (Embraer EMB 120, Beechcraft 1900D či SAAB 340). V lete som nakoniec zavesil knihovníctvo po 11 rokoch definitívne na klinec a medzi starou a novou robotou som z plánovaného mesačného voľna mal iba týždeň a aspoň vtedy som z dodávky povymetal pavučiny a trochu ju prevetral k Jadranu. V každom prípade, rok 2024 by sa mal (a zatiaľ sa mi to aj celkom darí) niesť v duchu návratu k normálnosti, o čom svedčí aj to, že po ôsmich mesiacoch mám na konte len slabých 17 letov (vs. 37 v auguste 2023). Dúfam, že som hneď na úvod neunavil pretlakom hyperlinkov a čísel, sľubujem, že sa to už ďalej v tomto pisateľskom pokuse nebude v takejto kadencii opakovať. No a aby som teda ten úvod nejako premostil a uzavrel, tak teda dodám, že kto čaká, ten sa dočká, rovnako ako som sa roadtripu na Baltik nakoniec dočkal aj ja. Príprava, ako tomu v poslednej dobe u mňa býva už zvykom, bola opäť minimálna. Gro tvorili POI zaznačené v mape, aspoň približná trasa, ktorou by sme chceli ísť a hlavne zaplatená autoasistencia. Pri 29 ročnom aute človek nikdy nevie.

Pokračovanie u mňa na webe: https://romanherda.com/cestopisy/baltik-2024/